názov: Mamlakat al-Bahrajn
hl. mesto: Manama
Konštitučná monarchia
hlava krajiny: kráľ Hamad bin Isa al-Chalífa
nezávislosť: 1783 od Perzie, 1971 od UK
rozloha: 750 km2
populácia: 1 235 000
v HDP na obyvateľa je na druhom mieste na svete
oficiálny jazyk arabčina
náboženstvo 80% šiiti
Najvýznamnejšie mestá : Manama, Al Muharraq, Ar Rifa, Dar Kulayb, Madinat Hamad
Poloha
Názov krajiny pochádza z arabského slova, ktoré v preklade znamená „dve moria“.
Krajina je tvorená súostrovím 33 ostrovov v Perzskom zálive v blízkosti pobrežia Arabského polostrova, 24 km východne od pobrežia Saudskej Arábie, 28 km od Kataru.
Najväčší ostrov Bahrajn zaberá 83% rozlohy celej krajiny. Rozmery ostrova sú: 48 km sever-juh, 16 km západ-východ.
Bahrajn možno rozdeliť na 5 gubernií.
So Saudskou Arábiou je spojený 15 km dlhou diaľnicou kráľa Fahda.
Reliéf
Bahrajn leží vo výbežku Perzského zálivu, nazývanom aj Bahrajnský záliv. Morské dno v okolí súostrovia je kamenisté, zo severu sa nachádza koralový útes.
Povrch je tvorený predovšetkým rovinatými nehostinnými púšťami, nízkymi vápencovými vyvýšeninami a roklinami. Keďže veľkú časť povrchu tvoria vápence pokryté zasoleným pieskom, je Bahrajn chudobný na vegetáciu, ktorá sa obmedzuje len na tie najodolnejšie púštne druhy. Vápenec je hornina prepúšťajúca vodu, takže vrchná vrstva povrchu vodu neudrží. Na druhú stranu v jeho dutinách sa nachádzajú dôležité podzemné zásoby vody.
Na severnom pobreží je 5 km úzka úrodná oblasť vhodná na poľnohospodárske aktivity.
Najvyšší kopec je Džabal ad-Duchán (dymová hora) – 134m n.m. Pomenovanie dostal podľa častého výskytu oparu okolo jeho vrcholu. Na úpätí tohto kopca sa nachádza väčšina ropných polí Bahrajnu.
Vyvýšený terén sa nachádza na severe hlavného ostrova.
Hlavné mesto Manama sa nachádza na severovýchode ostrova. Jednotlivé ostrovy sú spojené diaľničnými mostmi, rovnako aj hlavný ostrov so Saudskou Arábiou. Najstaršia cesta medzi ostrovmi z roku 1929 spája Bahrajn a al Muharraq, druhý najväčší ostrov.
Ďalšie dôležitejšie ostrovy sú Sitrah, Nabi Salah, Džidda, Umm as Sabaan, Umm an Nasan
Ostrov Nabi Salah je dôležitý najmä pre bohaté zásoby podzemnej vody.
Na ostrove Džiddah sú vybudované dovolenkové rezorty.
Ostrov Hawar a 15 malých ostrovov v jeho blízkosti sú predmetom sporu s Katarom.
Menšie neobývané ostrovy sú významným hniezdiskom pre sťahovavé vtáky.
Ostrov leží na časti prehistorického oceánu Thetys, vznikol tlakom horských más Perzie proti kryštalickej platforme centrálnej Ázie. Je to dómový útvar vypĺňajúci prepadlinu.
Povrch je tvorený mladšími pieskami, sedimentnými horninami , v údoliach pleistocénnymi staršími pieskami, najstaršími eocénnymi vápencami. Vápenec je priepustný, pórovitý, vďaka čomu vytvára priestor pre zásoby vody hlavne v severnej časti ostrova.
Najdôležitejšou nerastnou surovinou ťaženou v Bahrajne je ropa. Prvá koncesia na ťažbu ropy bola udelená roku 1925. Bahrajn bol zvolený pre ťažbu z viacerých dôvodov. Jedným bol tvar povrchu hlavného ostrova, ktorý naznačoval existenciu antiklinálnej formácie, priesaky ropy v okolí Džabal Duchán a stabilná politická situácia v krajine, ktorá znižovala riziko straty vysokých investícií do ťažby ropy. Roku 1929 bola založená Bahrain Petroleum Company (BAPCO) a prvý geologický prieskum začal roku 1931, prvý vrt bol realizovaný pri hore Džabal Duchán.
Klíma
V Bahrajne prevláda púštna klíma s extrémne horúcimi letami a miernymi zimami. Najvyššie letné teploty dosahujú až 48 stup C. Najvyššie teploty medzi aprílom a októbrom.
Kombinácia extrémnych teplôt a pomerne vysokej vlhkosti vzduchu (more) vytvára nepríjemné klimatické podmienky.
V lete sa vyskytujú suché vetry vanúce od juhozápadu, nazývané aj Qaw.
V zimných mesiacoch dosahujú teploty príjemných 10 až 20 stupňov.
V zime sa vlhkosť vzduchu pohybuje až cez 90%. V zime sa vyskytujú vlhké vetry z juhovýchodu – šamal.
Priemerné ročné zrážky v Bahrajne sú nízke- 72 mm.
Púštne búrky predstavujú jedno z najfrekventovanejších prírodných ohrození v oblasti.
Vodstvo
Bahrajn nemá celoročné vodné toky. Vyschnuté riečne korytá sa napĺňajú počas občasných zrážok, prevažne v zime.
Ročne padá len veľmi málo zrážok na to, aby pokryli potreby zavlažovania a pitnej vody. Viaceré pramene sa nachádzajú na severe hlavného ostrova a na ďalších ostrovoch. Významné sú zásoby podzemnej vody, rovnako aj pod Perzským zálivom, smerom k saudskému pobrežiu.
60% potreby vody dnes pokrývajú odsoľovacie zariadenia.
Flóra a fauna
Rastlinstvo Bahrajnu je púštne, adaptované na život v zasolenej pôde. Palmové stromy.
Najrozšírenejšie živočíchy sú hady, plazy, hlodavce, škorpióny, gazely, v mori makrely, krevety, perlorodky, …
Výskyt perlorodiek a lov perál výrazne formovali vývoj kultúry Bahrajnu. Produkcia perál predstavovala hlavný zdroj príjmov pre obyvateľstvo Bahrajnu v minulosti. Perla vznika, keď prenikne do mušle perlorodky zrnko piesku. Perlorodka sa snaží ostrý objekt obaliť a tak vzniká perla. Bahrajn je osobitý tym, že sa sladká voda z podmorských ložísk mieša so slanou morskou a vznikajú perly špecifickej farby. Šelfové moria popri ostrovoch boli ideálnym miestom pre lov perál. Obchod s nimi zabezpečoval bohatstvo a prosperitu ostrovov už od dávnej minulosti. Počas vykopávok na lokalite Sar sa našla perla na základe čoho archeológovia usúdili, že obchod s perlami fungoval v Bahrajne už od obdobia 2300 pred Kr., od civilizácie Dilmun.
Okolo lovu perál sa vyvinul celý kultúrny systém. Lovci perál boli organizovaní do skupín. Na more sa vydávali pod vedením jedného kapitána od júna do októbra. Perly lovili za použitia jednoduchých nástrojov, ako nôž, kôš na perly, štipec na nose a závažie na urýchlenie ponoru. Potápačov vyťahovala posádka lode späť na hladinu pomocou lán uviazaných ku košom.
Výkyvy tlaku pri hĺbkovom potápaní a nedostatok kyslíka spôsobovali u potápačov straty sluchu, vypadávanie vlasov a iné zdravotné problémy.
Za vrcholu lovu perál v Bahrajne chodilo na more za účelom lovu okolo 2500 lodí. Straty na životoch neboli v týchto časoch nezvyčajné. ( Lonely Planet)
http://www.youtube.com/watch?v=jx5LtXFYcAM
Lov perál ako ekonomická aktivita postupne v Bahrajne zanikol. Pod zánik obchodu s perlami sa podpísala hospodárska kríza v 30. rokoch a najmä vynájdenie technológie výroby umelých perál v Japonsku. Pri umelo pestovaných perlách vie výrobca zaručiť štandardné rozmery a tvar a najmä je takáto výroba časovo menej náročná ako vznik perál v prirodzenom prostredí.
