Vznik názvu Sýria má mnoho interpretácií. Jedna z nich hovorí, že vznikol od slova Asyraja, pochádzajúceho od slova Ašur, alebo od fenického názvu mesta Súr či od názvu hôr Sýrjún. Ďalšia interpretácia uvádza, že pomenovanie Sýria vzniklo od fenického Sýr, čo znamená pán hôr a ženský rod Sýria potom znamená „pani najvyššia“.
Staroveké dejiny
Najstarší vývoj civilizácie na území dnešnej Sýrie súvisí so vznikom tzv. potamických (riečnych) kultúr v oblasti riek Eufrat a Tigris. Podľa archeologických nálezov je preukázateľná existencia pôdneho hospodárenia už v 5. tisícročí pred n.l. Predpokladá sa vznik zavlažovania už okolo roku 4000 pred Kr. a obyvatelia Sýrie v tejto dobe boli už pravdepodobne Semiti.
V období okolo 3000- 2000 pred Kr. existovali na území Sýrie dve kráľovstvá Ebla a Mari. S týmto obdobím sa spája aj vynájdenie prvých písomných systémov. V Mari bolo nájdených okolo 17 000 hlinených tabuliek. Obe kráľovstvá boli rozvrátené Akkadmi, ktorí boli pôvodcami semitských jazykov ako féničtina, aramejčina, hebrejčina a arabčina.
V rozmedzí rokov 1600 – 1200 pred Kr. zvádzali boje o územie Sýrie Chetiti a egyptskí faraóni. V tejto dobe vznikla aj hlásková abeceda v Ugarite, ktorú neskôr prebrali Gréci. Toto je aj časový úsek, kedy pravdepodobne vyviedol Mojžiš Izraelitov z Egypta. V nasledujúcom období ovládli oblasť morské národy, čo znamenalo úpadok. V rozpätí rokov 539 – 333 pred Kr. vládla tomuto územiu Perzská ríša.
Po porážke perzskej armády Alexandrom Veľkým sa začína obdobie helenizmu na Sýrskom území. Po jeho smrti sa Sýria rozdelila medzi dve ríše– Ptolemajovcov a Seleukovcov. V tejto dobe boli vystavané mestá ako Apamea a Dura Europos a prístav Latakia. Nabatejci ovládli Damask a Bosru.
Sýria a Rímska ríša
Od roku 64 pred Kr. sa začína v Sýrii nadvláda Rímskej ríše. Sýria prešla pod kontrolu ríše za triumvira Pompeja. Počas oslabenia rímskej nadvlády sa kráľovná Zenóbia z Palmyry zmocnila vlády nad celou oblasťou a nad Malou Áziou. Bola porazená roku 272 po Kr.. Palmyra bola rozvrátená a už nikdy nenadobudla predošlý význam.
Rimania v Sýrii zaviedli otrokársky systém. Gréci a neskôr Rimania pôsobili vo svojich dŕžavách značne unifikačne. Napriek svojim snahám sa im nepodarilo ovládnuť všetky predošlé štáty dobyté Alexandrom. Sýria sa stala pohraničnou oblasťou Rímskej ríše a Parthskej ríše (neskôr Novoperzskej).
Roku 395 n.l., smrťou rímskeho cisára Theodosia, sa Rímska ríša rozpadla na západnú a východnú časť ( Byzantská ríša). Sýria sa dostala pod vplyv Byzantskej ríše, ale len do roku 632.
Súčasťou kalifátu
Ďalší vývoj Sýrie súvisel so vznikom Islamu a vplyvom proroka Mohameda. Islam pôsobil ako unifikačný prvok, dal zrod Arabskej ríši tzv. „Kalifátu“. Rok 622 je spojený s príchodom Mohameda a jeho verných do Mediny. Od tohto roku sa začína moslimský letopočet „Hidžra“. Po smrti proroka Mohameda došlo v roku 636 k dejinnému zvratu. Odohrala sa bitka na rieke Jarmuk . V tejto bitke bola Byzancia porazená a stratila nadvládu nad Sýriou a Palestínou. Bitka znamenala počiatok úplnej arabizácie na Blízkom východe. Znamenala vznik kalifátu a taktiež predznamenala vznik vlády Umajovcov z Damasku. Kalifát sa rozrástol postupne na východ smerom do Iraku a na západ ovládli postupne Arabi celý sever Afriky a Pyrenejský polostrov.
Hlavným mestom počas Umajovskej éry bol Damask. Kalifát siahal od Pyrenejského polostrova až po rieku Indus. Táto éra trvala od roku 661 do roku 750 kedy Abu Al-Abbas obsadil Damask a položil základ pre novu Abbasovskú dynastiu. Hlavné mesto sa presunulo do Bagdadu.
Krížové výpravy
Roku 1098 zasiahla územie Sýrie Prvá krížová výprava. Križiaci ovládli časť územia Sýrie a vytvorili tu križiacke štáty. Z tohto obdobia pochádza aj najznámejšia sýrska pevnosť Krak des Chevaliers.
V Egypte bola roku 1169 zvrhnutá fátimovská dynastia a moci sa ujal Saladin. Začal kampaň, počas ktorej postupne vytláčal križiakov z tejto oblasti. V roku 1187 sa odohrala najvýznamnejšia bitka Hittín u Tiberiadského jazera. Saladin tu rozdrvil križiakov a postupne dobyl mestá Jeruzalem, Akre, Sidon a Bejrút. Podarilo sa mu vytlačiť križiakov a stal sa zakladateľom novej Ajjúbovskej dynastie, ktorá vládla až do roku 1250.
Pod vládou Osmanskej ríše
Roky 1250 až 1516 sú spojené s vládnutím Mamelukov a s vpádom Mongolov, ktoré znamenali celkový úpadok Sýrie. V roku 1516 turecký sultán Selim I. porazil mamelucké vojská pri Aleppe a ovládol celú Sýriu. Týmto rokom sa stala Sýria súčasťou Osmanskej ríše (až do roku 1918). Aleppo sa stalo centrom obchodu medzi západom a východom. Sídlo centralizovanej správy krajiny sa nachádzalo v Damasku. Počas 1. svetovej vojny prebehla v Sýrii arabská revolúcia proti otomanom. Na jej čele stál T.E. Lawrence a Emir Fajsal. ( stvárnené vo filme Lawrence of Arabia z roku 1962). Cieľom tejto revolty bolo osamostatnenie Sýrie spod osmanskej správy. V roku 1918 bola vytvorená vláda v Damasku a roku 1920 bol Emir Fajsal prehlásený za kráľa. Sýria mala za podporu Británie vo vojne proti Turecku získať nezávislosť. Avšak na základe Sykes- Picotovej tajnej dohody medzi Britániou a Francúzskom z roku 1916 bola celá oblasť rozdelená na Libanon a Sýriu. Sýria sa stala francúzskym mandátnym územím a Jordánsko a Palestína súčasťou britského domínia. Kráľ Fajsal bol menovaný za kráľa Iraku.
V roku 1939 v Európe vypukla 2. svetová vojna, ktorá mala za krátko zmeniť nielen Európu, ale aj celkové politické, ekonomické a geografické usporiadanie v Afrike a na Blízkom východe. Už v tomto roku došlo k ďalšiemu narušeniu územnej celistvosti Sýrie. Spor vznikol o oblasť alexaderského sandžaku, kde žila početná turecká menšina. Vtedajší francúzsky premiér Pierre Laval sa dohodol s Tureckom a toto územie bolo odovzdané Turecku.
Samostatnosť Sýrie
Situácia sa začala vyostrovať v roku 1945. Odpor proti okupácii Sýrie francúzskymi vojskami sa stupňoval a vyústil do stávkovania a demonštrácií, sprevádzaných aj streľbou do demonštrantov. V tomto roku dokonca francúzske letectvo bombardovalo Damask. Na základe jednaní Organizácie spojených národov opustili posledné okupačné jednotky Sýriu 17. apríla 1946. Tento deň sa považuje za deň vzniku štátnej samostatnosti Sýrie.
Ďalším významným medzníkom v dejinách Sýrie bol rok 1963, kedy sa 8. marca počas revolúcie ujala vlády strana Baas, ktorá vládne v Sýrii dodnes. V roku 1970 sa stal prezidentom Háfiz al-Assad, ktorý stál na čele krajiny do svojej smrti v roku 2000. Za prezidenta bol zvolený jeho syn Bašár al-Assad, ktorý je prezidentom do súčasnosti.
Občianska vojna v Sýrii
V roku 2011 vypukla v Sýrii revolúcia proti súčasnému politickému systému. Protesty sa postupne zmenili na ozbrojené povstanie, ktoré strhlo krajinu do občianskej vojny.
V súčasnosti je krajina mocensky rozdelená medzi vládu Bašára al-Assada, ktorá kontroluje Damask, Aleppo, pohraničie s Libanonom a severozápad Sýrie, Kurdov na severe a severovýchode Sýrie a oblasti pod kontrolou Islamského štátu (mesto Raqqa, východ a centrálna časť). Assadova vláda má podporu Ruska, Iránu a libanonskej milície Hizballáh. Zatiaľ čo rozličné frakcie rebelov podporuje Turecko, USA, Katar a Saudská Arábia.
