Saudská Arábia je najväčším štátom na Arabskom polostrove s rozlohou takmer 2 150 000 km2. Vďaka tejto rozlohe patrí tejto krajine 14. miesto na zozname krajín podľa veľkosti.
Krajina zaberá okolo 80 % rozlohy Arabského polostrova. Susedí s Jemenom, Ománom, Spojenými arabskými emirátmi, Katarom, Kuvajtom, Irakom a Jordánskom. Prírodnú hranicu krajiny tvoria aj Červené more a Perzský záliv.
Názov : Kráľovstvo Saudskej Arábie ( al-mamlaka al-arabíja as-saudíja)
vlajka : zelená, meč a šahháda (lá illáha ilá alláh, muhammad rasúlu alláh)
hl.mesto : Rijád
úradný jazyk : arabčina
zriadenie : absolutistická monarchia, právny systém na základe šaríje
vznik : 14. august 1932
rozloha: cez 2 mil. km2
populácia : viac ako 27 mil.
Mena : Saudský riál SAR
časová zóna : UTC +3
internetový kód .sa
Poloha
Krajina sa nachádza v JZ Ázii, je to najväčšia krajina Arábie, ohraničená Perzským zálivom a Červeným morom, zaberá 80% Arabského polostrova.
SA nemala dlho vymedzené hranice s Emirátmi, Jemenom a Ománom. Spôsobené to bolo tým, že hranice vedú neobývanými územiami. Preto je sporná aj rozloha krajiny – okolo 2,2 mil. km2
Len menej ako percento rozlohy je vhodné na poľnohospodárstvo, väčšina populácie sa sústreďuje na západnom, východnom pobreží a vo väčších oázach.
SA hraničí so siedmymi krajinami. Hranica s Jemenom v regióne Nadžrán je od r. 1934 pevne stanovená, ako jedna z mála. V 90. rokoch vznikol problém, v hraničnej oblasti sa objavila ropa, SA začala s jej ťažbou. Museli sa stretnúť predstavitelia oboch krajín v Ženeve a dohodnúť sa na hraniciach.
Na severe hraničí s Jordánskom, Irakom, Kuvajtom. Severná hranica sa ťahá v dĺžke 1400 km od Aqaby až po Perzský záliv.
1965 – SA a Jordánsko sa dohodli na vymedzení hraníc, Jordánsko dostalo územia okolo Aqaby – jediný prístav krajiny, strategický.
1922 – Abd al-Azíz al-Saud dohodol s britskými predstaviteľmi Iraku hranicu – Mohammarská dohoda. Toho istého roku sa dohodli aj na vytvorení neutrálnej zóny – 7000 km2, západne od Kuvajtu, kde nebude ani jedna z krajín budovať ťažobné zariadenia, o 43 rokov neskôr si zónu rozdelili.
1922 bola vytvorená zóna aj s Kuvajtom, 1938 Kuvajt objavil ropu – viedlo to k sporu.. 1965 dospeli k dohode a zónu prerozdelili.
Východná hranica – tvorí ju Perzský záliv až po Katar, hranice od r. 1965.
Najdlhšie neurčenú hranicu mala SA s Ománom, pretože vedie cez Rub al-Chálí (prázdna oblasť), zem nikoho, hranica sa pevne stanovila až r. 1990.
Reliéf
Arabský polostrov je starý masív tvorený kryštalickými horninami, ktorých štruktúra sa vyvíjala súčasne s Alpami.
Geologické pohyby posunuli celý masív východným smerom, pričom vznikla Veľká prepadlina (pozdĺž celou Afrikou) , v týchto miestach ju vypĺňa Červené more. Na základe pozorovaní z vesmíru sa zistilo, alebo sa predpokladá, že Veľká priekopová prepadlina končí až niekde pri Golanských výšinách. Praskliny pri Golanských výšinách vznikli pomalou rotáciou Arabského polostrova v protismere hodinových ručičiek. Tento pohyb spôsobí za milióny rokov uzavretie Perzského zálivu – stane sa z neho jazero.
Východná hranica prepadliny je viditeľne tvorená masívom pohoria Hidžáz, lemujúcim východné pobrežie Červeného mora, tiahnuceho sa až do Jemenu (pohorie Asir).
Centrálnu časť tvorí plošina Nadžd, na východe prechádza do pohoria Džabal Tuwajq. Dlhý pás púšte Ad-Dahna oddeľuje Nadžd od východnej Arábie.
Severne od Nadždu veľká púšť an-Nafud oddeľuje srdce polostrova od stepí severnej Arábie.
Južne od Nadždu leží jedna z najväčších piesočných púští Rub al-Chálí (Prázdna oblasť)
Hidžáz a Asir
Pásmo pohorí na západe je rozdelené trhlinou (v blízkosti Mekky) na dve pohoria – Hidžáz a Asir
Hidžáz dosahuje až 2100 m, pri Mekke klesá na 600 m. Skalnaté pohorie klesá takmer k Červenému moru, malá pobrežná pláň oddeľuje pohorie od mora. Na pobreží neexistujú žiadne prírodné prístavy.
Západné úbočia sú erodované, východné sú menej strmé, nachádzajú sa z východu suché riečne korytá – wádí, v obd. dažďov odvádzajú vodu smerom k pláňam. Vznikli pri nich oázy- najväčšia Medina.
Južne od Mekky pohorie dosahuje výšky až 2000 m.
Na západe pobrežná pláň Tihamah- delí sa o ňu SA s Jemenom, úrodná oblasť.
Na plošine, východne od horského pásma sa vyskytuje niekoľko lávových polí (harrat)- evidencia predošlej vulkanickej aktivity. Najväčšie vulkanické pole – Chajbar – severne od Mediny, ďalšie al-Harrah, Harrat aš-Šamah.
Najvyšší vrch krajiny je Džabal Sawda – 3133 m.
Nadžd
Nadžd je veľká plošina rozprestierajúca sa východne od Hidžázu a Asiru, skalná púštna plošina. Oblasť je domovom kmeňa Šammar – v 19. a zač. 20. st. boli najväčším protivníkom súčasného vládnuceho rodu Saudov, ich sídlo bolo v rozsiahlej oáze Hail.
Plošina klesá od západu k východu, východným smerom vedú početné suché riečne korytá (Wádí Hanífa, Wádí ar-Rummah, as-Surr, ad-Dawabir).
V srdci plošiny leží pohorie Džabal Tuwajq, v oblasti sa nachádza viacero oáz – Burajdah, Rijád, al-Chardž.
Severná Arábia
Oblasť severne od púšte an-Nafad, geograficky je súčasťou Sýrskej púšte. Viacero wádí smeruje z oblasti severovýchodne do Iraku. Oblasť sa nazýva Badijat aš-Šám- stepy- pastviny pre nomádov.
Wádí Sirhan- zníženina, pôvodne vnútrozemné more, nachádza sa tu viacero oáz a viedla tadiaľ karavánna cesta.
Východ
od ad-Dahna pobrežná plošina
Východ sa niekedy nazýva aj al-Hasa podľa najväčšej oázy a jednej z najúrodnejších oblastí krajiny
Púšte
an-Nafud – 55 000 km2, piesková púšť s obrovskými dunami, vďaka obsahu železa sfarbenie piesku do červena
125 km južne od nej ad-Dahna – „piesočná rieka“- piesočné vrchy, vlny
Rub al-Cháli – zem nikoho – 550 000 km2
Jaskyne
V plošine Summan (vápencová) – východne od ad-Dahny, rozsiahle podzemné krasové priestory formované dažďovou vodou. Lokálne pomenovanie Dahl. Beduíni využívajú zásoby vody v jaskyniach.
Klíma
Pri SA rozlišujeme dve významné klimatické oblasti – vnútrozemskú a pobrežnú. Vysoké teplotné výkyvy vo vnútrozemí, zatiaľ čo vyššia vlhkosť na pobreží. Jar-leto na pobreží je veterné obdobie, spravidla teploty nepresahujú 38 C. Vo vnútrozemí je priemerná letná teplota 45 C (teploty až cez 50). Zimné noci sú chladné.
JZ ovplyvňujú monzúny – Asir (od mája do októbra), zvyšok krajiny len ojedinelé zrážky.
Vodstvo
SA nemá žiadne celoročné vodné toky, na východe sa nachádzajú artézske studne – slúžia ako vodné zdroje.
Vo viacerých oblastiach na severe a na východe sa nachádzajú podzemné zásoby vody – najväčší akvifer Wasia obsahuje viac vody ako celý Perzský záliv.
Akvifer je podzemná vrstva hornín presiaknutá vodou, ktorú je možné studňami a vrtmi dostať na povrch. Akvifer je ohraničený nepriepustnými horninami.
Do 80. rokov mala SA jazerá Lajla Afladž, dutiny vyplnené vodou pri al-Chardž, vodné zdroje sa ale vyčerpali.
90% vody sa r. 1987 spotrebovalo práve na poľnohospodárstvo.
Juhozápad krajiny je pomerne zelený a úrodný, no väčšinu územia tvorí nehostinná púšť. Menej ako 2% tvorí úrodná pôda. Zvyšok krajiny tvoria púšte s riedkou vegetáciou tráv a krovín alebo s minimálnym výskytom života.
Hlavnými zdrojmi príjmov krajiny sú ťažba a export nerastných surovín a to predovšetkým ropy a zemného plynu, ktorých je Saudská Arábia najväčším exportérom na svete.
Väčšina obyvateľstva je sústredená pozdĺž západného a východného pobrežia a vo väčších oázach vo vnútrozemí. Nehostinné púštne oblasti sú obývané kmeňmi beduínov. Oblasť na juhu popri hraniciach s Jemen a Ománom nazývaná aj Rub al-Chálí (Prázdna oblasť) nie je prakticky vôbec obývaná, kvôli nepriaznivým prírodným podmienkam.
