Fascinujúci Tehrán – Blízky Východ

Najväčšie a najľudnatejšie mesto Iránskej islamskej republiky. Je hniezdom toľko omieľaného iránskeho terorizmu alebo úplne obyčajné mesto? Ani jedno, ani druhé nieje pravdou. Tehrán je obrovský organizmus v ktorého útrobách žije niekoľko miliónov ľudí, miešajú sa tu spomienky na revolúciu a iránsko-irackú vojnu s víziou nového modernejšieho Iránu.

Ľudia, chaos, autá, smog
Prvý kontakt s Tehránom, jedným z najľudnatejším mestom sveta, sledujem spoza okna starého autobusu. Obrovské mesto tiahnúce sa po celom horizonte akoby ani nechcelo skončiť. Jeho záplava šedivých domov a štíhlych minaretov mešít sa schovávajú pod štvortisícovými vrcholkami pohoria Alborz. Nanešťastie kvôli povestnému smogu, v ktorom sa mesto každodenne utápa je pohľad na skalnaté hory obmedzený. Zrazu sme sa ocitli priamo na rušnej Teheránskej ulici. Vnímam okolo seba mesto plné áut a ľudí. Smog sa dostáva do úst a nosa pričom cítim šteklenie a následne štípanie. Po chvíli to samozrejme prejde, ale niekoľkokrát sa to opakuje. Samotným zážitkom ostáva obľúbená hra s názvom „prechod cez cestu“. O Tehráne sa hovorí ako o mieste s najnebezpečnejšou dopravou. Cesty sú tak preplnené autami, ktoré si nelámu hlavu nad dopravnými predpismi, že musí mať človek oči na stopkách. Stačí sledovať ako to robia Iránci a aspoň sa pokúsiť prejsť. Najdôležitejšie je aby ste po tom ako vkročíte na vozovku nezastavili. Ak tam už ste, musíte pokračovať ďalej a dúfať, že všetko dobre dopadne. Po pár dňoch Vás to začne baviť a už sa pôjdete „prechádzať“ cez cestu len kvôli adrenalínu. Ľudia sú ako v celom Iráne až prehnane priateľskí. Na ulici Vás zdravia, prihovoria sa a vidno na nich úprimnú radosť z kontaktu s človekom z inej kultúry a krajiny. Každý sa pýta odkiaľ sme, ako sa nám tu páči a následne nám poprajú príjemný pobyt. Treba si zvyknúť, že Európan sa stane v iránskych uliciach atrakciou číslo jeden. Kým v menších iránskych mestách sa ľudia snažia obliekať tradične, v teheránskych uliciach badať prvky moderného životného štýlu. Mladí muži sú navlečení do najnovších značiek a v rukách schovávajú mobily, aké som ešte ani nevidel. Dievčatá majú síce predpísaný spôsob obliekania, ale radi sa maľujú a aj povinnú šatku si nechávajú skĺznuť do polovice hlavy, aby im mohli do hravých očí padať čierne vlasy. Už nie sú po členky zahalené v čiernom čádore a stále častejšie sa objavujú v džínsoch splývajúcich s čiernymi šatami.

Nad Tehránom rastie pohorie Alborz

Iránsky znak „Alláh“ na námestí Emám Chomejní

Mešita Sepalsahar

Pamätník slobody
Ráno sú ulice nezvykle prázdne. Nikde nikoho, na ľavo ani na pravo žiadne autá. Začína ma chytať panika či som sa zobudil v Tehráne, pretože si pamätám, že som v ňom zaspával. Náhodní okoloidúci nám vysvetľujú, že dnes je výročie úmrtia všeobecne obľúbeného Imáma Alího. Ľudia sa na tento smútočný deň oblečú do čierneho, obchody a banky sú zatvorené a život v meste pozvoľna utíchol. Má to svoje výhody, pretože ulice nie sú plné smogu a dá sa vychutnať pohľad na Alborz. Poloprázdnym metrom sa za tri koruny vezieme neďaleko symbolu Tehránu, ktorým je pomník Azadi. Vagóny metra sú tak čisté a moderné, že by mohli konkurovať nejednému európskemu veľkomestu. K pamätníku slobody vedie dlhá niekoľko stometrová cesta. Obzerám sa okolo seba a sledujem výzdobu na panelákoch. Každý druhý je ozdobený portrétom martýrov, ktorí padli v iránsko-irackej vojne. Vo všetkých iránskych mestách nájdete podobné obrazy pripomínajúce bolesť a smútok udalosti v ktorej zahynulo viac než pol milióna Iráncov. Okolo Azadi sa rozprestiera príjemný park plný stromov a osviežujúca fontána. Pamätník postavili v roku 1971 na oslavu 2500 ročného výročia mocnej Perzskej ríše. Stavba z bieleho esfahánskeho mramoru siaha do výšky 45 metrov a spája v sebe prvky sasánovskej a islamskej architektúry. Námestie pod monumentom si pamätá na nepokojnú dobu islamskej revolúcie z roku 1979, kedy sa Irán premenil na Islamskú republiku. Práve z týchto miest sa ozývali hlasy ľudí nesúhlasiacich s novým režimom. Stále sa teší mimoriadnej obľube a každý večer sa mení na miesto stretnutí ľudí všetkých vekových kategórii.

Pamätník Azadi

Pamätník slobody sa stal symbolom celého Tehránu

Perzské minarety sú plné detailov

Na návšteve u Chomejního
Svätyňa Ajatolláha Chomejního leží niekoľko kilometrov mimo centra, no paradoxne patrí k najprístupnejším tehránskym pamiatkach. Stačí nastúpiť na metro, vystúpiť na konečnej a po pol hodine jazdy ste na mieste. Na rovnej planine stojí obrovská mešita, ktorá sa stala miestom Chomejního posledného odpočinku. Samotný duchovný si želal, aby po jeho smrti bola svätyňa príjemným miestom kam si prídu ľudia oddýchnuť po práci a stretnúť sa s priateľmi. Kúsok jeho sna sa splnil, pretože trávnaté plochy sú plné posedávajúcich ľudí, ktorí aj napriek Ramadánu sŕkajú horúci čaj alebo zahryzujú do obloženej bagety. O pár rokov bude celá stavba dokončená, preto dnes pripomína skôr rozostavaný hangár menšieho letiska. Po vstupe dovnútra sa otvára obrovský prázdny priestor. Dominuje mu však malá obdĺžniková svätyňa zeleno zlatej farby. Za mrežami je v sarkofágu pochovaný muž, ktorý má na svedomí iránsku revolúciu. Písal sa rok 1979 kedy sa vrátil z exilu, prebral moc v krajine a prenikol do histórie ako zakladateľ prvej islamskej republiky. Svätyňa sa dostala do podvedomia celého sveta v roku 1989, kedy sa tu odohral Chomejního veľkolepý pohreb. Zúčastnilo sa ho takmer desať miliónov ľudí, ktorí oplakávali svojho milovaného vodcu dlhé týždne. Aj dnes prichádzajú ľudia k jeho hrobu, dotýkajú sa mreží a pred odchodom ich pobozkajú. Nieje nič neobvyklé, ak sa na ich tvárach ukážu slzy, alebo úprimný výraz smútku. Iránci prežívajú smútok intenzívnejšie, než sme my zvyknutí. Vo vnútri panuje pokoj a na mäkkých kobercoch si našlo svoje miesto niekoľko ľudí. Niektorí spia, iní posedávajú, mladí medzi sebou horlivo diskutujú a všetci spoločne nasávajú príjemnú atmosféru typickú pre mešity. Mauzóleum zdobia štyri 91 metrové veže symbolizujúce vek, ktorého sa Ajatolláh dožil a zlatú kopulu lemuje 72 tulipánov. Toľko bolo totiž bojovníkov, ktorí zahynuli spolu s Imámom Husseinom v známej bitke pri irackej Karbale. V tesnej blízkosti sa nachádza cintorín Behesht-e Zahra. Stal sa domovom pre dvesto tisíc padlých vojakov z konfliktu so susedným Irakom. Jeho návšteva patrí k veľmi emotívnym zážitkom.

Svätyňa Ajatolláha Chomejního

Za mrežami je pochovaný vodca islamskej revolúcie

Vo vnútri svätyne Ajatolláha Chomejního

Cintorín Behesth-e Zahra

Down with the USA
Túlam sa širokými teheránskymi bulvármi prešpikovanými najmodernejšími autami a starými iránskymi paykanmi. V diaľke sa v smogu strácajú hnedé skalnaté štíty. Zrazu sa na rohu ulice objaví známy nápis „Down with the USA“ a viem, že som na mieste. Budove za vysokými múrmi dnes nepovie nikto inak ako „hniezdo špionáže“. Kedysi za jeho múrmi sídlila americká ambasáda, kde sa v novembri roku 1979 začala rukojemnícka dráma. Po dobu 444 dní tu islamskí radikáli držali v zajatí 52 amerických diplomatov. Americko-iránske vzťahy sa tak ocitli na bode mrazu a tak tomu je aj dnes. Oplatí sa sem merať cestu, pretože betónový múr nieje ozdobený len ostnatým drôtom, ale po celej jeho dĺžke je plný zaujímavých malieb. Obrázky zachytávajú výjavy z iránskej histórie a veľká väčšina je zameraná protiamericky či protiizraelsky. Z maľby si ma ostrým pohľadom premeriava samotný Chomejní a o pár metrov ďalej sa pozerám zoči voči Soche Slobody. Jej tvár je však prerobená na tvár obávanej smrtky. Ďalším výjavom je ruka vyrastajúca z ohnivého pekla ozdobená americkou a izraelskou vlajkou schovávajúca do svojej dlane zemeguľu, do ktorej zarýva svoje dlhokánske a ostré pazúry. Obrázky striedajú nenávistné nápisy typu „Deň, kedy nás Američania pochvália, bude dňom nášho národného smútku“. Dnes slúži budova milíciám Sepah, podporujúcim islamskú revolúciu a preto môže byť fotenie na tomto mieste obtiažne. Pri pohľade na všetky tie fotogenické diela, však dlho nerozmýšľam a fotím čo sa dá. Naproti cez ulicu leží Múzeum Martýrov, plné obrázkov z ničivej vojny a revolúcie. Spomienkam na obe udalosti sa v Iráne jednoducho vyhnúť nedá.

Hniezdo špionáže pokrývajú zaujímavé fresky