Sudán – História zlomenej krajiny (Sudan – History of a Broken Land) – VIDEO

Najväčšia africká krajina Sudán sa práve nachádza v zlomovom bode svojej histórie. V posledných dňoch prebehlo referendum, kde južní Sudánci hlasovali o oddelení od severu krajiny. Kedysi krajina, na ktorú sa prihliadalo ako na veľkú nádej. Krajina, kde mali žiť v mieri a pokojnom spolunažívaní moslimovia a kresťania, Arabi a Afričania. Ilúzia sa stratila a rozhoduje sa o tom, či sa z najväčšej africkej krajiny stane najmladšia.

Pri príležitosti referenda sa do Sudánu vybral filmár Jamie Doran, aby tu natočil film o búrlivej histórii krajiny. Ako sám hovorí, bolo mu dopriate precestovať väčšinu krajín sveta počas jeho života, no v Sudáne sa ocitol teraz po prvýkrát.

Doran sa chce vyhnúť klišé označeniu, no aj tak tvrdí, že severní Sudánci sú veľmi priateľskí ľudia. Vykresľuje, ako sa po príchode do krajiny a prenajatí si auta v Chartúme vybrali na juh. Krátko po tom, čo vyrazili sa im auto pokazilo a vzápätí už boli obklopení mladými ľuďmi, ktorí skúmali príčinu poruchy a snažili sa im nezištne pomôcť ako mohli. A to vraj nebol jediný príklad prívetivosti miestnych, s ktorým sa na svojej ceste stretol.

Na uliciach a v kaviarňach sa začal rozprávať s ľuďmi a tí napriek prebiehajúcemu referendu stále verili, že sa Južný Sudán neodtrhne a zachová sa jednota krajiny.

Juh sa zatiaľ zaoberá len samotným prvým cieľom a tým je dosiahnutie samostatnosti. Podľa Dorana si ale v ilúzii, ktorá okolo referenda vznikla, neuvedomuje, že po tom, čo sa Sudán dostane do tohto bodu, vzniknú mnohé ďalšie problémy, pred ktorými sa momentálne zakrývajú oči. Rovnako, ako keď sa krajina v roku 1956 dostala spod britskej nadvlády. Nikto nehovorí o desaťročiach konfliktov a o snahách jednotlivých kmeňov o vlastnú mieru samostatnosti. A kmeňov v Južnom Sudáne nie je málo.

Kto je ale vinný za problémy, ktoré má Sudán dnes?

Mnoho politikov a historikov zo Severu berie na zodpovednosť Britov, ktorí krajinu rozdelili v roku 1922, kedy ľudia nemohli prechádzať medzi severom a juhom. Bolo tým zabránené šíreniu islamu ďalej na juh, kde Briti podporovali misionárov v šírení kresťanskej viery. To dalo počiatok kultúrnemu rozchodu medzi oboma časťami Sudánu.

Prekážky, ktoré mocnosti vytvorili, zabránili vzájomnej kultúrnej interakcii medzi jednotlivými skupinami. Doran však hovorí o tom, ako sa počas svojej návštevy budúceho hraničného pásma stretával s ľuďmi rôznych etník. Jediným ich prianím bolo žiť v pokoji a mieri.

Autor sa ale zamýšľa, či jedinú vinu možno klásť na Britov. Vraví, že ako syn írskeho nacionalistu, nehodlá hájiť činy kolonialistov, no pýta sa, kde zlyhala sudánska vláda v investíciách do južných častí, počas tých 55tich rokov samostatnosti.

K dnešnému dňu je v krajine o rozlohy Francúzska len 50 km spevnených ciest, negramotnosť medzi ženami predstavuje takmer 100 %, Sudán sa pasuje so všadeprítomnou chudobou, neexistuje prakticky lekárska starostlivosť v krajine a nákazy sa tu vyskytujú pravidelne.

K rebélii Juhu prispeli aj snahy zaviesť islamské právo na celom území krajiny. Namiesto investícií teda prichádzali snahy o direktívne získanie dominancie nad celým územím. Dalo sa očakávať niečo iné ako odpor?

Doran podotkol, že aj keď krajina očakáva výsledky referenda, nech by bol výsledok akýkoľvek, neverí, že sme videli už posledný konflikt v Sudáne. Osemdesiat percent všetkých zásob ropy, ktorými krajina disponuje sa nachádza práve na juhu, kým ropovody smerujú do rafinérií na severe. Výbušná oblasť Abyei sa nachádza presne na budúcej možnej hranici. Oblasť je obývaná prevažne kresťanmi, no sezónne sa stáva domovom nomádov zo severu. Medzi jednotlivými kmeňmi tu dochádza k masakrom a plieneniu.

Súčasťou mierovej zmluvy z roku 2005, ktorá ukončila desaťročia trvajúcu občiansku vojnu, bola aj podmienka vyhlásenia referenda a v prípade delenia krajiny sa obyvateľom oblasti Abyei mala dať šanca, vybrať si, či sa pripoja k Severu alebo Juhu.

Nepochybne sa kresťanský kmeň Dinka Ngok rozhodne pre pripojenie oblasti k Juhu, no to bude spojené so strachom nomádskeho kmeňa Misseriya zo Severu, ktorý využíva pastviny už po stáročia. Predstaviteľ nomádskeho kmeňa povedal autorovi filmu, že kmeň Dinka Ngok im zabráni prístupu k vode a pastvinám. V tom prípade budú o ne bojovať, až kým si ich nevybojujú.

Podľa autora je Sudán zlomená krajina a je ťažké si predstaviť dlhodobý pokoj a mier v budúcnosti. Len dúfa, že sa mýli a to v záujme všetkých tých dobrých ľudí, s ktorými mal šťastie sa v Sudáne stretnúť.

Zdroj: Aljazeera