Taqwacore – hnutie, či subkultúra, spájajúca mladých moslimov, hľadajúcich vlastnú cestu medzi ortodoxným islamom a životom bez viery. Revolúcia proti tradicionalistom v ich vlastných komunitách, aj proti stereotypom, ktorými sa na islam pozerajú nemoslimovia. Taqwacore ukazuje prostredník na obe strany.
Na začiatku stála kniha Michaela Mohammada Knighta „The Taqwacores“, kde autor popísal komunitu nie práve bežných moslimských radikálov – súfistov s čírami na hlavách, dievčatá, ktoré si na burky našívajú logá svojich obľúbených hudobných skupín, či ši´itskych skinheadov. Všetky tieto postavy boli vymyslené. No hnutie nimi inšpirované je už skutočnosťou.
Knight vyrástol v rodine írskych katolíkov, v mladosti konvertoval na islam. Počas štúdií v pakistanských medresách však stratil ilúzie o islame. Kniha „The Taqwacores“ vynikla, aby preklenul vnútorný rozpor medzi postojom praktizujúceho moslima a mladého naštvaného Američana. Potvrdenia správnosti svojich téz našiel Knight v živote proroka Mohammeda, ktorý sám radil svojim nasledovníkom nedodržiavať slepo príkazy vodcov, rúcal staré modly a viedol ľudí k viere v jediného Boha.
Po vydaní knihy v roku 2003 sa mu začali ozývať čitatelia z celej Ameriky, žiadajúci ďalšie informácie o Taqwacore, či o koncertoch v knihe spomínaných kapiel. Hoci šlo len o fikciu, autorove myšlienky boli natoľko silné, že mnohí mladí moslimovia sa rozhodli realizovať ich. Začali vznikať prvé kapely: The Kominos, Vote Hezbollah či Secret Trial Fire, ktoré v roku 2007 podnikli spoločné turné po USA.
Mnoho mladých amerických moslimov bolo dotknutých útokmi z 11. septembra 2001. Nesúhlasili s reakciou prezidenta Busha a jeho „vojnou proti terorizmu“, no ani s hlasmi radikálnych moslimských lídrov, vyhlasujúcich svätú vojnu Amerike. Knightova kniha im ukázala, že islam nie je čiernobiely, ukázala alternatívu, akýsi odtieň šedej. Príbehov, aký má Hanan Arzay, dcéra marockých imigrantov je mnoho: „v mesiacoch po 11.septembri okoloidúci hádzali vajcia a šálky s kávou na autobus našej moslimskej školy v štáte New York. Učitelia v škole potom po mne hádzali kriedu, keď som sa odvolávala na doslovné preklady koránu. Až mi strýko venoval román The Taqwacores – tá kniha zmenila môj život, zachránila ma.“
Mladí ľudia, ktorí nikdy nikam nepatrili, ktorých odmietal západ, pretože boli moslimovia, aj islamská komunita, lebo sa odmietali pohybovať v tradičných hraniciach, boli outsidermi. Dokonca aj v rámci punkového hnutia boli považovaní za čudákov, pre praktizovanie svojej viery. S Taqwacore si konečne mohli povedať pravdu o sebe samých, interpretovať a žiť islam tak, ako to oni sami cítili, bez pocitu viny a opovrhnutia zo strany ostatných členov komunity. A našli hudbu bez ideológie, ponúkajúcu nezávislosť a priestor k vlastnému vyjadreniu.
„Keď som čítal tú knihu“, hovorí Basim Usmani, frontman The Kominas, „našiel som tu sformulované všetky svoje námietky voči učeniu islamu.“ Usmani, pôvodom Pakistanec, vyrástol v Spojených štátoch. Neskôr sa vrátil do Pakistanu. Nerozumel Amerike, no nechápal ani Pakistanu. „Bol som príliš Pakistancom, aby sa zo mňa mohol stať Američan, ale príliš Američanom, aby som sa mohol považovať za Pakistanca“, hovorí. Dnes pracuje na hudobnom projekte Dead Bhuttos, ako pakistanskej variácií na legendárnu punkovú kapelu Dead Kennedys a snaží sa dostať svoju hudbu medzi mladých do Pakistanu. V Amerike hrával pre spriaznených bielych liberálov, no nebolo to presne to, čo chcel robiť. V Pakistane ľudia bojujú proti režimu, polícií, všadeprítomnej korupcií a konzervatívnym náboženským autoritám. Punk je podľa neho najlepšou cestou, ako sa vzbúriť.
Mladá generácia v moslimských krajinách je unavená z neustáleho kázania a zakazovania, čo sa smie robiť a čo nie, ako myslieť, čomu veriť a ako konať. Autoritatívni náboženskí vodcovia „stvorili mladých naštvaných moslimov, ktorí si nechávajú narásť brady a modlia sa päťkrát denne, ale aj iných mladých naštvaných moslimov, ktorí si chcú občas vypiť a ukázať prostredník celému moslimskému svetu“, hovorí Sabina England, ďalšia z mladých amerických Taqwacores, „alebo aspoň sedieť doma v kľude a kašlať na Usamu bin Ladina a jeho reči o veľkom satanovi.“
Knightov pohľad na budúcnosť Taqwacore je podobný: „stačí nájsť ľudí, ktorí sú na niečo naštvaní, hovoriť s nimi o tom a hovoriť s nimi spôsobom, ktorému rozumejú. Všade existujú bezmocní a rozhnevaní ľudia bez nádeje, ktorí hľadajú niekoho, s kým by mohli zdieľať svoje starosti.“ Práve Blízky východ je miestom, kde sa Taqwacore môže stať hlasom mladých a to hlasom poriadne hlučným, ktorým by mohli vyjadriť, čo cítia. Vystúpiť z mantinelov spoločnosti v ktorej žijú a brať Korán s nadhľadom, tak ako Michael Mohammed Knight popisuje Prorokove zjavenia v básni Mohammed was a Punk Rocker:
When he was in a dumpster by himself
Allah told him crazy things
for Muhammad to share with all of us
on his six holy strings.
