Korene civilizácie v tomto regióne siahajú až do tretieho storočia pred Kr., kedy Gréci osídlili ostrov Fajlaka.
Korene súčasného Kuvajtu musíme hľadať ale v oveľa skoršej histórii. V roku 1710 bolo založené mesto Kuvajt imigrantmi z Arabského polostrova. V roku 1756 sa k moci dostáva dynastia Sabahovcov, ktorí vládnu v Kuvajte prakticky dodnes. V tomto období bol miestny šejk pod nadvládou Osmanskej ríše, no udržiaval si prakticky nezávislosť.
Na prelome 19. a 20. storočia sa pokúsila Osmanská ríša prevziať plnú kontrolu nad Kuvajtom, no šejk požiadal o pomoc a ochranu Britov, ktorí mu vyhoveli.
Británia uznala nezávislosť Kuvajtu v roku 1914, čo následne viedlo k útoku zo strany Wahhabovcov z dnešnej Saudskej Arábie. Mier bol podpísaný v roku 1921. O dva roky neskôr boli vytýčené aj hranice medzi Kuvajtom a Irakom.
Ďalším zlomovým bodom v histórii Kuvajtu bolo objavenie ropy v roku 1938. Ropa sa stala základom mnohých ekonomicky zmien v celom Perzskom zálive a priniesla ohromné zisky a rozvoj týmto púštnym štátom. No Kuvajt si na zisky z čierneho zlata musel ešte pár rokov počkať. V toku 1946 začala s ťažbou ropy Gulf Oil Corporation vlastnená Britmi a Američanmi. Situácia sa zmenila až v roku 1951, kedy sa kuvajtský šejk dostal k polovici ziskov z ropy. Tieto následne investoval do výstavby infraštruktúry a služieb v krajine.
O desať rokov neskôr v roku 1961 sa definitívne končí patronát Britov nad Kuvajtom. Šejk mení svoj titul na emir. Kuvajt sa pridáva k Arabskej lige. Toto sa stretáva s odporom Iraku, ktorý považuje Kuvajt za svoje územie.
V roku 1963 bola vyhlásená ústava, na základe ktorej bola pridelená emirovi a kabinetu ministrov výkonná moc. V tom istom roku bolo zvolené aj národné zhromaždenie a Irak sa vzdal nároku na Kuvajt.
V roku 1966 sa dohodol Kuvajt so Saudskou Arábiou na vzájomných hraniciach a na spolupráci na ťažbe ropy v pohraničných oblastiach.
Od sedemdesiatych rokov narastajú ceny ropy na svetových trhoch, z čoho začína Kuvajt značne profitovať. Kuvajtská vláda prevzala roku 1975 plnú kontrolu nad ziskami z ťažby ropy v krajine.
O rok neskôr (1976) emir nechal rozpustiť národné zhromaždenie. Novým emirom sa roku 1977 stáva Džabir al-Ahmad al-Sabah. Nového parlamentu sa Kuvajt dočkal až roku 1981.
V tom istom roku Irán zbombardoval viaceré zariadenia ropného priemyslu v Kuvajte ako akt odplaty za kuvajtskú podporu Iraku v Iracko-iránskej vojne. Šiiti žijúci v Kuvajte sa podieľali na viacerých destabilizačných akciách. To viedlo roku 1985 až k vyhosteniu tisícov zahraničných robotníkov, prevažne Šiitov z krajiny.
V roku 1986 bol parlament opäť rozpustený. Rok nato posielajú USA a ZSSR vojenskú pomoc, aby pomohli Kuvajtu pred útokmi z Iránu.
Parlament v krajine fungoval opäť od roku 1990. Toto je aj rok Irackej invázie do Kuvajtu. 100 000 irackých jednotiek obsadilo celú krajinu a emir musel utiecť do Spojených Štátov. Anexáciu Kuvajtu odmietlo OSN aj Arabská liga.
Irak ignoroval varovania z viacerých strán, čo viedlo 16. januára 1991 k invázii koalície 28 krajín do Kuvajtu (Operácia púštna búrka). Už 26. februára je Kuvajt oslobodený, no ustupujúca iracká armáda podpálila stovky ropných veží, ktoré sa podarilo uhasiť až po mesiacoch.
14. marca sa vracia emir do krajiny. Medzi Kuvajtom a USA bola podpísaná bezpečnostná dohoda na 10 rokov. Za pomoc zaplatil Kuvajt Spojeným Štátom 16,5 miliardy dolárov.
Od roku 2006 môžu byť ženy volené do Kuvajtského parlamentu a roku 2009 Kuvajtský najvyšší súd rozhodol, že ženy nie sú povinné nosiť hidžáb (šatka zakrývajúca vlasy).
nezrovnalosti alebo chyby v textoch kludne vytykajte v komentaroch. aspon ich odstranime.