Tisíce Iračanov sa v piatok vydalo do ulíc na protest proti korupcii a svoje zhromaždenie nazvali „dňom hnevu“ na znak solidarity s ostatnými arabskými krajinami, ktoré sa od začiatku roka zmietajú v protestoch.
Pri dnešných protestoch prišlo o život jedenásť demonštrantov a minimálne niekoľko desiatok utrpelo zranenia. Niekoľkých mŕtvych hlásili zo severoriackého Mosúlu po tom ako polícia začala strieľať s cieľom rozohnať zhromaždený dav. Úmrtia zapríčinili výstrely do vzduchu, ktoré dopadli do davu protestujúcich a pripravili o život niekoľko ľudí. Ľudia obsadili námestie pred vládnymi kanceláriami.
Deň hnevu ako demonštranti svoje dnešné protesty nazvali sa neuskutočnili len v Mosúle, ale prakticky v celom Iraku od Kirkúku po juhoirackú Basru. Veľká časť arabského sveta sa zmieta v protestoch, pretože ľudia dúfajú, že sa im podarí vyhnať vládcov, ktorí sú pre nich symbolom korupcie a veria, že si tak vydobyjú svoje práva. Irackí demonštranti sa viac sústredili na to, aby sa zmenil prístup k základným potrebám a obmedzila korupcia. Nevolajú po zmene režimu ako sa to dialo a stále deje v krajinách severnej Afriky.
Stovky ľudí s irackými vlajkami a transparentmi sa stretlo na námestí Tahrír v centre Bagdadu. Celú akciu sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Vojenské autá a obranné zložky strážili okolité ulice vedúce k námestiu a neďaleký most Jumhuriya zablokovali betónovými zátarasami. Hlavné mesto vyhlásilo aj obmedzenie čo sa týkalo automobilovej prepravy.
“Prišli sme sem, aby sme zmenili a zlepšili situáciu v našej krajine. Systém vzdelávania je zlý, takisto aj zdravotnícke služby a čo je horšie, neustále sa zhoršujú.“ povedala 27-ročná Lina Ali, ktorá je členkou protestujúcej skupiny. „Nemáme pitnú vodu, elektriku, rastie nezamestnanosť a frustrácia vedie mnohých mladých ľudí k terorizmu“ dodala svoj pohľad na to, prečo sa dnes v uliciach Bagdadu stretli ľudia.
Osem rokov po americkej invázii, ktorá viedla k zvrhnutiu režimu Saddáma Husajna sa Irak rozvíja len veľmi pomaly a často krát sa stáva, že ľudia nemajú dostatok jedla, elektriky ani práce. „Naša demonštrácia je mierová“ hovorí Lina Alí a na námestie Tahrír si vzala kyticu kvetov. „Chceme, aby vláda počúvala náš hlas, vláda, ktorú sme si sami zvolili. Mali by zabezpečiť lepší život pre svojich ľudí. Ostatné krajiny sa snažia niečo zmeniť, tak prečo by sme mali byť ticho?“ dodala. Nie všetci demonštranti prišli podporiť pokojný protest a následne sa dostali do konfliktu s políciou na čo museli policajti strielať na výstrahu do vzduchu.
Minimálne traja ľudia prišli o život a najmenej 22 sa zranilo pri potýčke medzi demonštrantmi a políciou v severoirackom meste Hawíja. Šesť ďalších utrpelo zranenia v meste Suleiman Pek, južne o Kirkúku. Piatkové protesty sa organizovali predovšetkým cez sociálne siete ako Facebook. Podobne sa dohovárali pri demonštráciách aj v Egypte či Tunisku. Protesty sa objavili v irackých mestách aj počas minulých dní, kedy tiež niekoľko ľudí prišlo, najmä na severe Iraku o život.
V druhom najväčšom irackom meste Basra sa stretlo na demonštrácii 4000 ľudí. Protestovali pred kanceláriou predstaviteľa vlády Šeltága Abouda al-Mayahího. Prelomili bezpečnostnú bariériu a dožadovali sa jeho rezignácie, pretože podľa nich nespravil nič pre mesto. Po čase sa na scéne objavil veliteľ vojenských operácii v Basre, generál Mohammed Džavad Hawaidí a davu povedal, že guvernér rezignoval na svoju funkciu pod váhou protestov. Správy v irackej štátnej televízii hovorili o tom, že guvernérovi poradil odstúpiť samotný premiér.
V meste Falúdža asi 65 kilometrov západne od Bagdadu sa minimálne 1000 demonštrantov dostalo do roztržky s políciou. Podobný scenár mala aj demonštrácia v približne tisícovkou ľudí v posvätnom meste Karbalá.
Minister Núr al-Malikí potvrdil Iračanom právo na pokojný protest ešte vo štvrtok a poradil im, aby sa piatkové demonštrácie zdržali vzhľadom na možné útoky zo strany Al-Kájdy alebo členov Saddámovej zakázanej strany Baas. Nepokoje, hoci slabšie ako v minulých dobách stále ohrozujú bezpečnosť irackých miest. Ší´itski klerici ajatolláh Alí as-Sistáni aj Muktada al-Sadr tiež varovali ľudí, aby sa mali na pozore pri piatkových protestoch, alebo sa im radšej vyhli.
