Laureát Nobelovej ceny a bývalá hlava medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohamed El Baradej povedal, že sa bude uchádzať o prezidentské kreslo len v prípade, že pôjde v Egypte o demokratické princípy a nie o reformy o akých hovorili predstavitelia egyptskej armády.
El Baradej povedal pre súkromnú egyptskú televíziu, že navrhované ústavné zmeny, ktoré predniesli predstavitelia armády sú „povrchné“. Snaží sa ich presvedčiť, aby ich zrušili alebo aspoň preložili referendum plánované na 19.marca, ktoré ma o nich rozhodnúť. „Sme v dobe, kedy sa láme egyptská história. Nemali by sme sa uponáhľať a všetky rozhodnutia by mali stáť na pevných základoch“ vyjadril sa v televízii.
Navrhované zmeny ústavy sa týkajú aj prezidenta, kedy sa má jeho funkčné obdobie obmedziť maximálne na dva 4-ročné intervaly. Tretí krát by už žiaden prezident do boja o kreslo nemohol kandidovať. Uchádzať sa vo voľbách budú mať právo aj nezávislí kandidáti alebo členovia opozície. Niečo také bolo v časoch Hosního Mubaraka neprípustné.
Aj napriek týmto návrhom El Baradej povedal, že bude hlasovať proti navrhovaným zmenám. Podľa neho zmeny neohraničujú prezidentskú moc a nedávajú dostatok času na sformovanie politických strán pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami.
Predstavitelia dočasnej vlády z radov armády sa vyjadrili, že by chceli odovzdať moc do rúk vláde šesť mesiacov po tom ako sa krajina zbavila bývalého prezidenta. Oni navrhli, aby sa voľby, či už prezidentské, ale aj parlamentné konali v tomto časovom úseku.
El Baradejovi v návrhoch chýba najmä zákon, ktorý by reguloval formovanie politických strán. Tento nedostatok ako ho označil El Baradej môže dovoliť ľuďom z Mubarakovej strany alebo dobre organizovanému Moslimskému Bratstvu dostať parlament do svojich rúk. Vyjadril aj obavy či je súčasná bezpečnostná situácia schopná ochrániť voľby ako aj ľudí, ktorí pôjdu hlasovať.
“Ako môže byť po tom všetkom parlament reprezentatívny?” pýtal sa. “Nemôžem vládnuť Egyptu ani len jeden deň pod takouto ústavou.” dodal El Baradej.
Od svojho návratu do Egypta posilnil hnutie mladých, ktoré si ho neskôr zvolilo za svojho lídra v presadzovaní svojich návrhov a reforiem, pretože ho videlo ako nezávislého a nezničeného štátnou korupciou a ako osobu, ktorá dosiahla úspech aj na medzinárodnej pôde. El Baradej sa stal významnou postavou aj pri januárových protestoch, ktoré vyústili do vyhnania Hosního Mubaraka. Sám seba popisuje ako sociálneho demokrata a ako vraví “demokracia je mojím programom.” “Mojím prvým rozhodnutím by bolo pozvať všetkých expertov, ktorí by mohli pomôcť pri sformovaní nového vzdelávacieho procesu. Bez vzdelania nemá Egypt žiadnu budúcnosť.” povedal.
Ak by sa stal prezidentom snažil by sa aj o napravenie vzťahov s Iránom, ktoré ochladli po iránskej islamskej revolúcii v roku 1979. Kritizoval egyptskú zahraničnú politiku za to, že podlieha emóciam. Hovoril aj o mierovej zmluve s Izraelom z roku 1979, ktorú sám pomáhal vyjednávať. Podľa neho bolo chybou vytvoriť separátnu dohodu s Izraleom, ale aj napriek tomu by ju nezrušil, pretože by sa ju snažil opraviť na dobré vzťahy so susedskou krajinou.
Podľa neho je súčasná situácia “mierom medzi egypstkou a izraelskou vládou” nie medzi ľuďmi. El Baradej hovorí, že palestínsky štát nemôže vzniknúť na základe vojny, ale súčasný mier nazval “smiešnym vtipom.” Mierové rozhovory sú zastavené kvôli nelegálnej výstavbe izraelských osád na Západnom brehu.
