Omán sa nachádza na Blízkom východe na juhovýchode Arabského polostrova. Jeho pobrežie obmýva Arabské more, vody Ománskeho a Perzského zálivu.
Rozloha: 309,500 km2.
Klíma je horúca, suchá púštna. Zrážky prevažujú v pobrežných oblastiach, vnútrozemie je vyprahnuté. Na juhozápade zasahuje letné monzúnové pásmo.
Povrch je tvorený centrálnou púštnou planinou a skalistými horami na severe a juhu.
Najvyšším vrchom je Džabal Šams (2980 m).
Prírodné zdroje : ropa a zemný plyn, azbest, mramor.
Orná pôda predstavuje len 0,12% rozlohy krajiny.
Zaužívaný dlhý názov : Sultanát Omán.
Štátne zriadenie : unitárna absolutistická monarchia.
Hlavné mesto : Muscat.
sultán: Qaboos bin Said al Said
Vznik imámatu: 751
Mena: riál
Populácia: 3,027,959.
Úradným jazykom je arabčina, no dohovoriť sa je možné aj anglicky, urdu alebo baluchi.
Prevažná väčšina obyvateľstva je moslimská.
HDP na obyvateľa: 4. miesto na svete.
Poloha
– juhovýchodná Ázia, hranice Arabské more, Ománsky záliv a Perzský záliv, medzi Jemenom a SAE
– juhovýchodný výbežok Arabského polostrova, na obratníku raka
– topografické časti – údolia a púšte tvoria 82%, pohoria 15%, pobrežná pláň 3%
– sultanát izolovaný Arabským morom, Ománskym zálivom a Rub al-Chálí, izolovanosť v minulosti, jediný kontakt so svetom po mori
– Rub al-Chálí- komplikované prekročiť aj v dnešnej dobe, ochrana sultanátu po zemi
– pohorie al-Hadžar bariéru medzi pobrežím púšťou vo vnútrozemí
– oddelený polostrov Musandam
– hraničí so SA, SAE a Jemenom
– ku krajine patrí aj niekoľko ostrovov, v Ománskom zálive „Salamah a jej dcéry“. v Arabskom mori Masirah a ostrovy Hallaniyat
Povrch
– rozsiahla vnútrozemská plošina, pohoria na severe, východe a juhu krajiny
– geograficky rozdelený do siedmych regiónov
– Ruus al Džibál, vrátane polostrova Musandam,
– pláň al Batinah kopírujúca Ománsky záliv, medzi morom a úpätím pohoria al Hadžar
– pobrežie od Muscatu po Matrah, okolo Ras al Hadd až k Arabskému moru
– ostrov Masirah
– nehostinný pás pozdĺž pobrežia na juhu po región Dhofar
– okrem vlhkého a úrodného regiónu Dhofar a úbočí pohoria Hadžar je povrch tvorený púštnym a polopúštnym regiónom
– orná pôda 0%
– pastviny 5%
– lesy 0%
– najvyšší vrch Džabal aš Šams
– povrch je rozmanitý, skaly pohoria Hadžar, Huqf a hory v regióne Dhofar boli formované v priebehu 825 miliónov rokov
– najmenej tri obdobia v histórii bol povrch pokrytý ľadom
– arabská platňa posunutá, rozšírenie Červeného mora, dôkazom príkre vrchy pohoria Hadžar
– nachádzajú sa tu vulkanické horniny z morského dna, bohaté na meď a chróm – časť povrchu bola súčasťou morského dna
– vnútrozemské pláne pokryté sedimentnými horninami, pod nimi náleziská ropy a zemného plynu
– soľné ložiská vystupujú vo forme soľných skál – Qarat Kibrit – zohrávajú dôležitú rolu vo formovaní podzemných zásob ropy
Ruus al Džibal
– najsevernejší región, rozkladá sa od polostrova Musandam po hranice s SAE
– hraničí s Hormuzskou úžinou – strategický bod – počas vojny v Perzskom zálive tu umiestnili roku 1990 a 1991 US svoje námorné sily
– od zvyšku krajiny je oddelená oblasť územím SAE
– povrch tvorený nižšími pohoriami, najsevernejšími výbežkami pohoria Al Hadžar al Gharbi
– pobrežie je extrémne skalnaté, dva zátoky, podobné nórskym fjordom, jedna ohraničená skalami 1000 až 1250 m vysokými
– ďalšou enklávou Wádí e Madhah – súčasťou emirátu Šardžah (SAE), súčasťou Ománu, hranice s Emirátmi 1969
Al Batinah
– región sa v roku 2011 rozdelili na dva menšie správne celky
– pobrežná pláň od SAE hraníc, od Khatmat Malahah po Ras Al Hamra, medzi pohorím Hadžar a Ománskym zálivom 140 km juhovýchodne
– najväčšia časť populácie Ománu v tomto regióne
– región aj keď malý rozlohou sa skladá z najväčšieho počtu administratívnych jednotiek, provincií – wiláját (12)
– centrom regiónu je mesto Sohar, väčšie s množstvom mešít, nábrežím a trhoviskom
– južne od pohoria Hadžar viacero wádí, studne, podzemné kanály s vodou (faladž) ťahajúce sa desiatky kilometrov do vnútrozemia, vrchné časti údolí husto obývané
Maskat-Matrah pobrežná oblasť
– južne od as Sib sa mení charakter pobrežia, 175 km od as Sib po Rasa l Hadd je pobrežie nehostinné, tvorené útesmi po celej jeho dĺžke, žiadne poľnohospodárstvo, malé osídlenie
– hlboké vody tohto pobrežia umožňujú relatívne dobrú navigáciu, niekoľko prírodných prístavov, dva takéto prístavy umožnili vznik miest v minulosti – Maskat a Matrah
Pobrežný pás a ostrov Masirah
– pás pobrežia od Džalan po Ras Naws nemá špecifické pomenovanie
– nižšie kopce a nehostinná krajina zasahuje až do mora
– 15 km od pobrežia vyprahnutý ostrov Masirah – dĺžka približne 95 km, šírka 15km, strategická poloha pri ústí do Ománskeho zálivu
– lokalita bola miestom pre vojenské základne, najskôr Britov, neskôr USA (zmluva 1980)
– na ostrove 12 dedín, 12 000 obyvateľov
– väčšina povrchu ostrova je pustina, hlavným sídlom je Dawwáh
– ostrov je v spojení s pevninou trajektom alebo nákladným lietadlom
– morské dno neďaleko ostrova je skalnaté alebo piesčité
– hĺbka v blízkosti ostrova je okolo 10 metrov, omýva ho silný prúd, výskyt haloklinov
– skalnaté dno – množstvo vrakov člnov na pobreží
– v lete silný vietor, vlny, vyhľadávaný pred windsurfing a surfing
– hornatý ostrov prevažne na východe
– na západe ostrova hory, oddelené od východného pásma piesočnou plošinou
– klíma ostrova je príjemná od novembra do marca, no počas juhovýchodných monzúnov je horúca a vlhká
– je domovom rybárskych komunít, ktorých spôsob života sa menil v priebehu dejín len minimálne
– miesto liahnutia korytnačiek, zastavujú sa tu sťahovavé vtáky (z Európy, Ázie a Afriky), zaznamenaných viac ako 300 druhov
– Súostrovie Hallaniya – ostrovy patrili britskej správe Adenu, 1967 boli darované sultánovi ako dar, jednotky stiahnuté
Vnútrozemie
– západne od pobrežia leží vnútrozemská plošina Ománu
– pohorie Hadžar sa delí na dve pásma al Hadžar al Gharbi a al Hadžar al Šarqí, rozdelené Wádí Samail (najväčšie wádí v pohorí), tvoriace spojnicu medzi Maskatom a vnútrozemím – mesto Nizwa
– pohorie dosahuje v priemere 1200 m n m , vyšší hrebeň Džabal Achdar (Zelené hory) viac ako 3000 m
– Zelené hory sú jediným domovom vzácnej arabskej kozy tahr, preto sultán Qaboos vyhlásil časť tohto pohoria za národný park
– vo vnútrozemí za pohorím al Hadžar al Gharbí sa nachádzajú dva regióny predelené púštou Rub al-Chálí – az Zahirah a vnútrozemská plošina
– podľa arabských legiend je more piesku Rub al-Chálí obývané džinmi a démonmi. Rozloha tejto nehostinnej oblasti je väčšia ako územie Francúzska, je to najväčšia piesková oblasť sveta, takmer 17 000 km kubických piesku, pokrývajú duny
– v 50. rokoch Angličan Wilfred Thesiger sa stal prvým Európanom, ktorý niekoľkokrát prekročil a zmapoval Rub al-Chálí
– Rub al-Cháli je oddelené pásmom pohoria od úrodného regiónu Dhofar
Dhofar
– od Rasa aš-Šarbatat po jemenské hranice, hl. mesto regiónu Salalah, trvalým sídlom sultána Said ibn Taimur al Said a rodiskom súčasného
– najvyššie vrchy okolo 2000 m, pobrežie úrodné, zavlažované monzúnovými hmlami od Indického oceánu – Ekoregión pobrežných hmiel.
– najväčšia zo 4 gubernií Ománu
– hornatá oblasť na hranici s Jemenom, 99 300 km2, 250 000 obyvateľov
– v minulosti táto oblasť svetový hlavný zdroj kadidla
Klíma
– s výnimkou Dhofaru, ktorý ma výraznú monzúnovú klímu je územie Ománu extrémne horúce a suché
– leto trvá od apríla do októbra, najvyššie teploty vo vnútrozemí až 53 st. v tieni
– al Batinah teploty až 47 st., nízka nadmorská výška, v blízkosti mora – vlhkosť až 90%
– teplota v Maskate v lete okolo 33st.
– zimné teploty sú mierne medzi 18 a 26 st.
– zrážky najmä v zime, vnútrozemie a pobrežie od 20 do 100 mm ročne, Džabal Achdar vyššie až 900 mm ročne
– keďže je pohorie tvorené vápencami, voda rýchlo vsakuje do podložia a nie je tu vytvorený predpoklad pre hustejšiu a náročnejšiu vegetáciu
– avšak vsiaknutá voda končí v prírodných rezervoároch pod pohorím a vyviera v prameňoch v nižších polohách a vo wádí umožňuje vznik poľnohospodárstva
– Dhofar zavlažuje juhozápadný monzún od júna do septembra, väčší úhrn zrážok a stabilné vodné toky, najúrodnejšia oblasť Ománu
– krajinu občas zasiahnu cyklóny zo severného Indického oceánu
Flóra a fauna
– boswellia – rastlina iba v Somálsku, Jemene a v Dhofare
– kadidlo
– 400 druhov rastlín na východe polostrova
– prispôsobené suchu a nepriaznivým podmienkam, mnohé tŕne, aby sa ochránili pred kozami, (roztrúsená sporadická vegetácia v púšti sa musí brániť pred bylinožravcami
– datlové palmy – plody, drevo na stavby, na lode
– gepard, leopard, hyeny – v súčasnosti v oblasti na pokraji vyhubenia
– priamorožec arabský – unescom chránená oblasť na pobreží, neďaleko Sur
– tahr – arabská koza – endemit
– korytnačka zelená – hniezdiská Ras al Jinz – chránené sultánovým dekrétom
– 40 druhov cicavcov v horách – divoké mačky, vlci, líšky, ježkovia
– delfíny, veľryby, na koraloch medúzy, žraloky
– 400 druhov vtáctva
