Príchod k jazeru Bafa Gölü v západnom Turecku je úžasný. Z jednej strany cesty vidno prenikavo modrú hladinu s malými vlnkami a na druhej vetrom a časom opracované skaly do rôznych bizarných tvarov. Málokedy sa tu ocitnú turisti a preto dostáva jazero Bafa ešte čarovnejšiu príchuť.
Jazero je už na prvý nádherné. Dookola ho obkolesujú kopce a pod nimi obmýva voda jemnú, piesočnatú pláž. Sem tam z piesku vyrastá nejaký strom, ktorý poskytuje osviežujúci tieň. V diaľke pláva niekoľko ostrovčekov, no len jeden z nich je bližšie ako ostatné. Pozerám na neho a hovorím si, že to nebude ani 100 metrov. Ostrov nevyniká veľkosťou, ale jeho príťažlivá silueta láka každého kto stojí na brehu, aby k nemu doplával o objavil ho. Na jeho vrchole sa vyníma stará zrúcanina kláštora z ktorého zostalo už len niekoľko kamenných stien. Neváham, chuť objavovať je väčšia a preto sa hodím do jazera a plávam k nemu. Ani nepamätám kedy som sa naposledy kúpal v jazere. Okrem vody je jazero Bafa plné všelijakých chalúh a keď vychádzam von z diaľky musím vyzerať ako zelená príšera. Až na brehu zo seba všetky chaluhy strhávam a leziem strmým kopcom až nahor.
Na brehu jazera ?Bafa
Neďaleký ostrov so zrúcaninou kláštora
Zrúcanina na druhom brehu
Pláž na brehu jazera
Jazero Bafa je veľmi príjemným miestom
Z vrcholu je pekný výhľad na ďalšie ostrovčeky, ale i na okolitú krajinu. Presne to miesto, kde vlastné myšlienky sprevádza len jemný dotyk vetra. Naspäť do vody leziem opäť po skale, ale táto je ešte stŕmejšia ako som myslel. Nasleduje šmyk, kontrolovaný pád do vody a okolo ruky sledujem vo vode ako sa s ňou premiešava krv. Našťastie je to len škrabanec. Dostávam sa na breh a tak sa končí moje kúpanie v jazere. Na pláži postávam a posedávam, aby som čo najrýchlejšie uschol a mohol ísť preskúmať starovekú Herakleiu rozprestierajúcu sa nad jazerom. Antickí obyvatelia mesta si vybrali pekné prostredie pre svoj život. Pod mestom jazero Bafa Gölü a nad ním pohorie Latmos. Dnes je lokalita porozhadzovaná na viacerých miestach a preto nie je ľahké nájsť všetky jeho stopy. V modernej dedinke žije niekoľko tuctov domácich. Staré babky oblečené v tradičných kvietkovaných šatách si všimli, že sa cudzinci túlajú zaprášenou ulicou. Je to ich príležitosť a čoskoro sú pri nás s rôznymi drobnosťami a veľkou chuťou predávať. Prekrikujú sa o tom ktorá z nich má lepšie a krajšie výrobky. Silou mocou chcú predávať náramky, šatky a rôzne domáce výšivky. Idú s nami niekoľko sto metrov do kopca a stále ukazujú na svoj tovar. Ani sté „Hayir, teşekür ederim“ (nie, ďakujem) ich neodradí. Rozhodli sa, že dnes niečo predajú. Všímam si, že napokon maly úspech a pár lír zarobili.
Dnešná dedina Herakleia Latmos
Miestna obyvateľka v akcii
Zrúcanina Aténinho chrámu
Na vrchole malého kopca stojí pozostatok Aténinho chrámu. Rozhodne krajší ako tých pár zachovalých múrov je výhľad. Zozadu chrámu si sadám na malú kamennú plošinu. Nohy visia v prázdnote a oči behajú po okolí. Latmos rozťahaný po horizonte dodáva miestu nádhernú kulisu.
Jazero uložené medzi pohorím Latmos
Okolie jazera tvoria zaujímavé skaliská
