Korunný princ Nájif bin Abd al-Azíz al-Saúd, ktorého určili za nástupcu súčasného saudského kráľa dnes vo veku 78 rokov zomrel v švajčiarskej Ženeve, kde sa liečil z choroby. Pochovať by ho mali v posvätnej Mekke.
Smrť korunného princa Nájifa vyvolala okamžite otázky kto sa stane nasledovníkom saudského kráľa Abdalláha. Ten má už 88 rokov a prežil svojich dvoch ustanovených nástupcov, pričom korunný princ Sultan zomrel len pred rokom. Nového korunného princa vyberú spomedzi jeho bratov či nevlastných bratov, no podmienkou je, aby bol synom zakladateľa modernej Saudskej Arábie, kráľa Abdulazíza. Najčastejšie skloňovaným menom sa stal princ Salman, súčasný minister obrany, ktorý zastával dlhé roky významný post guvernéra Ríjádu.
Korunný princ Nájif bol známy ako zástanca tvrdej línie a konzervativista a spomedzi všetkých svojich bratov, práve on mal najbližšie k wahhábizmu, ktorý hrá v kráľovstve najdôležitejšiu úlohu. Počas svojho života sa veľmi často snažil, aby mala náboženská polícia viac právomocí a mali voľnejšie ruky pri riešení náboženských otázok. Korunným princom sa stal len v novembri 2011 po tom ako zomrel jeho brat Sultan. Jeho nasledovníctvo prijali mnohí s obavami, pretože sa domnievali, že ak by sa Nájif stal v budúcnosti kráľom, mohol by zastaviť či dokonca zrušiť mnohé reformy kráľa Abdalláha.
Hneď po tom ako sa Nájif stal korunným princom zvolal konferenciu na ktorú pozval klerikov z celej Saudskej Arábie a prisahal, že „nikdy neodbočí a nebude robiť kompromisy“ ohľadom konzervatívnej wahhábistickej doktríny, pričom túto ideológiu nazval „zdrojom pýchy celého kráľovstva, úspechu a progresu“. Nájifovi sa tiež nie príliš pozdávali niektoré reformy kráľa Abdalláha, ktorý sa snažil pomaly prinášať viac demokracie a zlepšovať niektoré práva žien. Podľa Najífa nebol dôvod na to, aby sa v národnom zhromaždení objavovali ženy alebo v krajine prebiehali voľby. Jeho najväčšou starosťou však bola bezpečnosť kráľovstva a s nedôverou sa pozeral na Irán a jeho šítske obyvateľstvo.
Princ Nájif bol ministrom vnútra a národných bezpečnostných zložiek už od roku 1975 a svoju reputáciu si vydobil aj vďaka tvrdému potláčaniu al-Kájdy v krajine po udalostiach z 11.septembra 2001. Dlhé mesiace všetci v kráľovstve odmietali, že by sa saudskí občania zúčastnili tejto akcie až po kým práve Nájif ako prvý saudský predstaviteľ verejne vyhlásil, že 15 z 19 únoscov boli Saudi. V novembri 2002 sa však pre kuvajtský denník Assyasah vyjadril, že za útokom stáli Židia, pretože práve oni profitujú z kritiky islamu a Arabov, ktorú udalosti vyvolali. Z USA sa na neho spustila lavína kritiky za jeho vyhlásenia.
Po tom ako v roku 2003 vyhlásila al-Kájda, že jej cieľom je zvrhnúť kráľovskú rodinu al-Saud z trónu, Nájif odpovedal niekoľkými akciami, ktoré mali silu al-Kájdy otupiť. Jeho zásahy si vyžiadali stovky mŕtvych či pozatýkaných prívržencov spomínaného hnutia. V roku 2008 sa objavili informácie, že dôležití velitelia al-Kájdy sa skrývajú v Jemene a princ Nájif sa podujal aj na medzinárodnú akciu s cieľom zastaviť ich aj za hranicami Saudskej Arábie. Jeho syn princ Mohammed sa mal dokonca stať cieľom samovražedného atentátnika, no aj napriek tomu, že sa mu podarilo odpáliť sa v blízkosti princa, tomu sa nič vážne nestalo.
Nájif bin Abd al-Azíz al-Saúd sa narodil v roku 1933 ako 23.syn kráľa Abdulazíza, ktorý založil kráľovskú dynastiu len rok pred narodením Nájifa. Nájif patril k známej sedmičke Suidari bratov, ktorých mal kráľ Abdulazíz so svojou manželkou Hussou bint Ahmad Sudairi.
