Park Al-azhar sa nachádza medzi rovnomennou mešitou a citadelou. Taxík je jediný pohodlný a dostupný dopravný prostriedok po častiach Káhiry, kam nejazdí metro. Začali sme sa ním včera pravidelne voziť piati. Taká indická skladačka, ale na blízkom východe je normálne aj keď sa vezie celá rodina na jednej motorke. Taxikári si zvyčajne za viacej ľudí pýtajú viac. Treba im nechať o libru dve viac, ale určite neplatiť dvojnásobok ani nič podobné. Na európske pomery sú tu ceny celkom v pohode. Sedem kilometrová jazda mestom môže stat tri eura.
Tak obrovské mesto ako Káhira má naozaj množstvo podob. Pozeral som cez okno na okolie. Expanzia mesta pohltí akýkoľvek terén. Sídliska a panelákove domy sú rozhádzane po skalných bralách všade naokolo. Vidíte niečo ako lom na kameň a nad obhryzenym strmým zrazom, na kopci, stojí celé sídlisko. Obchvat sa točí popod. Okolo nás presvišťala motorka s dvoma ľuďmi. Šofér bradatý chlapík, za ním sedel iný, ktorý pod pazuchami zvieral dve obrovské bandasky na vodu.
Cesta pokračovala ďalej okolo saladinovej citadely. Až tu som zbadal, aká je obrovská. Autá prechádzaju takmer na jej úrovni. Od zvyšku sveta ju oddeľujú vysoké múry doplnené o masívne okrúhle veže. Vnútru dominuje mešita Muhammada aliho, dovysoka vyčnievajuca ponad múry.
Neďaleko od citadely je rozľahlý park. Pri vchode sa platí vstupné jedno euro. V ušpinenej a chaotickej Káhire je park zhmotnenou predstavou o rajskej záhrade. Upravený, zelený, čistý. Na jednom mieste som sa cítil ako v sci-fi. Vošli sme na široku promenádu. Dlažba bola vyskladaná z kameňa dvoch farieb. Svetlejši pieskovec tvoril väčšinu, červený kameň bol použitý na dotvorenie jemných linearnych motívov po okrajoch. Cesta bola lemovana štíhlimi kamennými stlpikmi, v ktorých bolo umiestnené svetlo. Po vonkajšej strane boli v rade nasadzane vysoké palmy a stredom chodníka tiekla v jarku voda.
Obkolesený zeleňou som si pripadal ako na inej planéte. V malej modernej kolónii, za ktorej hranicami sa nachádza nehostinna, nebezpečná planéta s názvom Ka-i-ra. Prechádzali sme sa po zelenej tráve, popri jazere, popod ďatlami obtažkanymi palmami. Vyšli sme na vrch, z ktorého bol výhľad na mesto a citadelu na kopci oproti. Slnko zapadalo presne oproti nám, poza mesto a Níl. Z mešít sa ozývali spevy, vyjadrujúce trpezlivu pokoru počas pôstu. Slnko zmizlo za výškovymi budovami stojacimi popri rieke. Mesto v napätí stíchlo, nesmelo zašumelo a v tom zazneli rany z delobuchov a hromadne zvolavanie na modlitbu. Celé mesto zasadlo k večeri. Ako sme tam sedeli na kopci a sledovali salajucu energiu 20 miliónového mesta oddaného do jedného spoločného rituálu, prebehli mi po tele zimomriavky. Zakaždým keď počujem azzan, je to zážitok, ale toto sa mi pevne vrylo do pamäti. Človek ostane fascinovaný silou obrovskej jednoty, ktorú takéto rituály majú.
Po západe slnka sa aj nám pýtalo jedla a vody. Presunuli sme sa k mešite Al-azhar, dali si šaurmu a chystali sme sa na predstavenie sufistických tanečníkov, ktoré sa v starom meste organizuje dvakrát do týždňa. Nevedeli by sme o ňom, no egyptania sú zhovorčivi a keď si vás odchytia, v rámci precvičovania si angličtiny vám porozprávaju aj to čo nevedia. Predošlého dňa sme sa tak dozvedeli o sufistických tancoch. Sufizmus je odnož islamu, mystická sekta. Komunikáciu s bohom sa mnísi, derviši, snažia dosiahnuť tranzom počas krútivého tanca. Dlhá róba sa počas točenia rozvinie do kužela. Derviš ma potom okolo pasa akoby kruh.
V meste nás odchytil pánko, ktorý sa nás hneď spýtal, či hľadáme sufisticke tance. Bolo tesne po iftare a on kráčal rovnakou uličkou ako my. Povodil nás po okolí a zaviedol do skrytej kaviarne, ktorú by sme inak určite nenašli. Povedali sme mu, že chceme niekam zasadnúť na čaj, kým začne predstavenie, ale na severnú stranu od cesty sa nám nechce. Je to gýčova predražená štvrť pre turistov. Odpovedal nám na to, že z tejto strany je lepšie, sever je pre američanov a japoncov. My slováci a poliaci sme vraj rovnako chudobní ako egypťania. Taufiq pracoval na rôznych miestach vo svete a dokázal napodobňovat jednotlivé prízvuky. Rozprával nám príhody z ciest, vtipy a poctivo nám vyplnil hodinu čakania.
Výber normálnej kaviarne sa odzrkadlil aj na účte. Za štyri čaje a dve kávy sme tam s tringeltom nechali asi tri eura. Zatiaľ najlacnejšie sme si posedeli v jednej kaviarni kúsok od dráhy metra. Ona to ani nebola moc kaviareň, ako skôr len v rohu poukladané plastové stoly a stoličky. Ale presne niečo také, kam chodia domáci a kam musíte aj vy, keď chcete vidieť normálny Egypt. Tam sme mali dva čaje, džús a vodnú Fajku. Pri odchode mi povedal cenu 14 ep (2eura). Asi trikrát som sa ho spýtal na cenu, kým som tomu uveril. Na šíšu rozhodne do Egypta.
Predstavenie bolo v historickej budove, pravdepodobne karavannej stanici. Za veľkou bránou sa nachádzalo nádvorie, obkolesene stĺporadím. Dole na pódiu derviši tancovali , na ochoze na prvom poschodí stáli hudobníci a spevák. Kamenná budova pripomínajúca stredoveký kláštor mala ešte ďalšie dve poschodia, asi obytné priestory. Obloky zakryté drevenými okenicami. Sufisticke tance som už videl predtým, no toto predstavenie bolo výnimočné. Mnísi sa krútili aj pol hodinu bez prestávky za emotivneho hudobného doprovodu. Počas tanca odpájali farebné sukne, skladali ich a stále sa krútili. Nad niektorými ich kúskami som len krútil hlavou a s obdivom som ich sledoval.
Domov sme sa opäť viezli šiesti v jednom taxíku. Už máme systém, ako sa doňho uložiť. Skúsil by som aj o dvoch ľudí viac. Zastavili sme rozhegany starý žigulak, s ešte starším taxikárom. Pustil hudbu z pásky. Dajakú veselú arabsku pesničku, ktorej melódia zostala zaseknutá v mojej hlave ešte hodiny potom, čo sme vystúpili. Šofér sa na nás v speťaku usmieval, spieval si a väčšinu času šoféroval bez držania volantu, lebo si do rytmu tlieskal. Sledoval som nočné mesto za oknom a zistil som, že dokážem kahiru milovať.
„Je možné zažiť mier a pokoj aj uprostred oceánu ľudi. V tichu a rozjímani uprostred rajskej záhrady, práve tak ako v kakofonii orientalnej hudby pomocou tanca. Ponorený celou dušou v pitoresknej zmasi pistal, bubnov a nepoznaných zvukov nepravdepodobných nastrojov, tranz sa javi ako nevyhnutný a predsa magický dôsledok. spojenie prítomnosti s večnosťou. Spása ad hoc.“
Zobraziť Stopárov sprievodca po Arábii na väčšej mape
