Dali sme zbohom Káhire. Ostala nám ešte jedna posledná vec, ktorú sme chceli absolvovať. Feluka. Tak ako odporúča lonely planet zakaždým tematické knihy a filmy o krajine, ktorú sa chystáte navštíviť, tak odporučim aj ja jeden film. V Sýrii sme videli porno snáď s najvtipnejším dejom a dialógmi. Volá sa to pyramída. Nejakí ti rybári, faraóni, múmie a archeológovia. Proste komédia so sexom. A presne odkedy som tento film videl, chcel som sa povoziť na feluke.
Feluka je špecifická loď s jedným rahnom a vysokou trojuholníkovou plachtou, používaná od nepamäti na splavovanie Nílu.
Prenajali sme si na hodinu loď v našej štvrti. Naštastie sme nedostali servis ako herečka vo filme. Za 80 ep. Plavili sme sa chvíľu po Nile, pozorovali jeho zelené brehy, modernú zástavbu Kahiry a schátralé luxusné vily blízko pri vode. Náš kapitán v tichosti sedel a lanami upravoval natočenie vysokej trojuholníkovej plachty, zatiaľ čo nohou ovládal brvno kormidla. Klukatým pohybom sme sa plavili pol hodinu proti vetru a proti prúdu rieky. Potom loď natočil po prúde, stiahol plachtu a nechali sme sa unášať najdlhšou riekou sveta. Všetci sme si v tichosti vychutnávali západ slnka a pokojný prúd vody. Mesto leží všade naokolo, ale uprostred rieky nebolo počuť rušnú premávku. Musí byť nádherné splaviť Nil proti prúdu až do Asuanu, opustiť veľkomesto a sledovať zelené brehy a vidiek. Veď nakoniec, celý Egypt sa nachádza okolo Nílu.
Do Alexandrie sme zvolili cestu vlakom. Dostali sme na ňu odporúčanie. Vlakovú stanicu Mahatat Ramses sme si obzreli len letmo, iba sme cez ňu prebehli. Na mňa za ten moment zapôsobila ako letisko v Tel avive. V obrovskej hale zo stropu trčali ihlanovité zlaté útvary. Letisko Ben Gurion bolo o čosi nadpozemskejšie. V strede haly bol v strope otvor, cez ktorý presvitalo denné svetlo a v kuželi z neho padala voda. Dookola poletoval dajaký vták, ktorý sa omylom zatúlal dnu.
Na stanici nás odchytil starký, ktorý tam pravdepodobne pracoval ako upratovač. Hneď nás chcel brať k vlaku. Vraj ide už o chvíľu. Chceli sme si kúpiť lístky v kancelárii, ale on nám tvrdil, že si ich máme kúpiť vo vlaku. Pobádal nás, aby sme sa ponáhľali. Tak sme ho nasledovali. V Egypte vám nikto ani len neporadí zadarmo. Vytvorili sme si sériu fráz, z ktorých si stále robíme srandu. Je to už ako choroba. Very cheap, very good, its for free, but you have to paid for it. A najlepšia, ktorá prichádza po každej podanej pomocnej ruke – give me something.
Naložil nás do vlaku a hneď načiahol ruku a pošúchal prstami, signalizujúc platenie. Unavený z tých všetkých baksisov som mu dal tri libry. Ostal na mňa pozerať. To je málo. Odpovedal som mu, že dosť. Nie dosť, čakal viac. Ukázal som mu von oknom, vlak sa pohýňal. Zbalil tie tri mince a rýchlo vyskočil z vlaku. Skoro sme ho chudáka starého vzali so sebou do Alexandrie.
Lístok v klimatizovanom vlaku v druhej triede stojí 41 ep. Dostal som zľavu na isic, 31. Sranda, zľava mi neplatí ani v čechách. Predajca lístkov sa nás snažil premiestniť do iného vozňa. Odmietli sme to. Určite by to nebolo o nič lepšie a ešte by prišla mantra give me something.
Okrajové štvrte Káhiry vyzerali z vlaku ako luník 9, nedostavané alebo opustené polorozpadnuté budovy, kopy odpadkov, ktoré sa len nahrnú k železničnej trati a podpália. Keď sme sa dostali ďalej na sever, do delty Nílu, všetko sa zazelenalo. Vodné kanály, palmy, stromy a nekonečné zelené polia. Takouto vidieckou, na blízky východ idylickou krajinou sme cestovali až kým sme nedorazili do Alexandrie. Bol som vďačný za vlak, kde bolo dostatok miesta pre nohy, klíma a pohodlné sedadlá. Keby to šlo všade cestovať vlakom.
Od prvého momentu, ako sme vystúpili z vlaku, sme zistili, že Alexandria je odlišná od Káhiry a bude sa nám tu páčiť. Privítala nás chladnejšia stredomorská klíma, upravené ulice a pokojnejšia premávka. Zátoka s prístavom v Alexandrii je nádherná a predstava, že tu stálo alexandrovo antické mesto, podmanivá. V okolí nábrežia stoja vysoké budovy vo francúzskom štýle so zdobenými fasádami a balkónmi. Keď sa človek ocitne v takejto štvrti, ďakuje kolonializmu.
Na námestí stojí hotel Cecil. Modro biela honosná budova postavená začiatkom dvadsiateho storočia židovskou rodinou. Neskôr sa hotel stal centrom stretávania sa príslušníkov britskej rozviedky, až kým ich aktivity neukončila revolúcia v Egypte a hotel nebol zoštátnený.
My sme sa ubytovali v hoteli Normandy, hneď za hotelom Cecil. Budovy sú obrovské a tie lacnejšie hotely, ako náš, nezaberajú celú stavbu. Hotel je napríklad len štvrté poschodie, piate je zasa ďalší hotel. Hore vedie točité kamenné schodisko s kovaným zábradlím, v strede schodiska je otvorený výťah, presne taký, aký som vídaval vo francúzskych filmoch. Všetko ale pôsobí zašlo, fasády, schodisko. Pripomienka na iné zlaté časy.
Pôvodne sme mali v pláne zaplatiť za noc 15 ep. Chlapík nám ukázal izbu. V rohu budovy, s dvoma malými balkónmi a s výhľadom na prístav. Zamilovali sme sa všetci hneď na prvý pohľad, o čom svedčili pohľady, ktoré sme si vymenili. Zobrali sme ju, aj keď stala 30 na hlavu. Interiér bol ako celá Alexandria, náš hotel a schodisko. Mám z nej pocit, akoby bola vybavená ešte v koloniálnej ére a opotrebovala sa časom. Biely nábytok v nej, toaletný stolík so zrkadlami a drevené balkónové dvere sú ošarpané, ale dobre ošarpané. Majú svoju históriu a izba nepôsobí sterilne. Vlastne sterilné prostredie v Egypte by som si pozrel. Ešte aj ten obraz s kvetinami na stene je nakrivo.
Oproti cez prístav vidno pevnosť Qaitbay, jednu z top atrakcií Alexandrie. Niekde oproti na druhej strane zátoky by mala byť alexandrijská knižnica. Pešo sme sa prešli hlbšie do mesta. Pamiatky sme už nestihali otvorené. Dobrodružstvo si nás ale aj tak našlo. Mapa v mobile a GPS nás viedli k pompejovmu stlpu a k rímskym ruinám. Čiara, ktorá na mape symbolizovala cestu nenaznačovala o akú kvalitu ide. Viete, je to skratka. Cesta je síce dlhšia, ale o to horšia. Vošli sme do rozpadnutej opustenej priemyselnej zóny. Ulice mali kilometre, z oboch strán uzavreté vysokými múrmi fabrík. Nikde sa nedalo odbočiť, ani odtiaľ odísť. Kde tu postávala skupinka ľudí, ktorá nás zdravila, v odpadkoch polihovali svorky túlavých psov. Zasa raz som so zovretým srdiečkom kráčal a dúfal. Alahu agbar.
Dostali sme sa spať do obytnej zóny. Ľudia na nás kývali, usmievali sa a zdravili nás. Celkom určite sme boli prví bieli, ktorí sa tam ocitli. Našli sme katakomby, považované za jeden z divov Egypta. Boli už zavreté. Nestihli sme to. Chceli sme nájsť aspoň pompejov stĺp a ruiny antického chrámu. Na ceste, ktorou sme kráčali, nás zastavili mladíci. S úsmevom nás privítali a otočili. Šli sme zle, zlyhala orientácia. Povedali nám, že smerujeme do veľmi nebezpečnej časti a ukázali nám správny smer. Vďaka im.
Antický chrám a stĺp boli už zavreté tiež. Prišli ste neskoro, otvorené je len do piatej. Pozrel som na hodinky, pol piatej. No dobre. Pozreli sme si to aspoň cez plot. Našťastie dvadsať metrov vysoký monolit je vidieť aj z ulice. Ušetrili sme pár eur. Škoda len tých katakomb.
Nevideli sme už čo sme chceli, tak sme sa otočili naspäť na hotel. Aj tak nemám jedinú sťažnosť. Dobrodružne sme objavovali skryté zákutia Alexandrie. Kto bude mať záujem, poskytnem lokalizácie na mape, boh s vami.
Večer káva na nábreží, kúpiť lístok do Siwy a už len relax na balkóne. Sedím v zničenom koženom kresle, píšem a pozerám na more. Hodiny pokročili, čas ísť pomaly spať. Zasa na ceste.
„Poznámka pod čiarou k arabskej mentalite: v prvom rade je každý bez ohladu na vek, pohlavie, povolanie atd. obchodník. Kradnúť sa nesmie, ale ak sa niekto nechá nachytať na vyššiu cenu, prípadne zaplati za niečo, čo si neobjednal, tak to je proste šikovnosť. Takisto sa za každú službu očakáva odmena extra, pekne do ruky. Turistický sprievodca je hocikto, komu sa podarí upútať pozornosť zmätených úbožiakov (alebo ich presvedčí, že takí sú). Potom rýchlo rýchlo, konverzovať a odporúčať – kaviarne, motely, autobusy, jedlo, suveníry, kluby. V konečnom dôsledku sú tieto informácie skor neužitočné, prípadne čiastočné, až po čistý podvod z ktorého bude provízia od komplica. Ale odmena sa očakáva vždy, pretože služba bola konzumovaná a teda magický akt privolania peňazí roztočil kolesá baksisovej karmy.“
Zobraziť Stopárov sprievodca po Arábii na väčšej mape
