Pred rokom 2011 bola Palmyra jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácií v Sýrii. Po starom Damasku bola asi prvou historickou lokalitou, ktorú sme počas nášho pobytu v Sýrii v roku 2008 navštívili a podarilo sa mi do nej vycestovať ešte niekoľko krát potom. S o to väčším smútkom som pozeral, keď aj „Nevesta púšte“, ako sa zvykne nazývať, padla do rúk Islamského štátu (IS). Je tak veľmi pravdepodobné, že sa v blízkej dobe stane z nevesty púšte neviestka.
Vo štvrtok 21. mája 2015 zahraničné média informovali, že sa po niekoľko dní trvajúcich ťažkých bojoch sýrska armáda sťahuje a IS získava nad mestom plnú kontrolu. Organizácia pre dohľad nad ľudskými právami v Sýrii už v stredu priniesla správy o postupe vojsk IS. Tie spustili svoju ofenzívu ešte minulý týždeň a spôsobili v rezidenčných častiach mesta značné materiálne škody. Boje o mesto si vyžiadali stovky obetí na oboch stranách. Napokon sa im podarilo v noci zo stredy na štvrtok sýrsku armádu aj napriek silnému odporu zatlačiť na ústup.
Palmyra má obrovský strategický význam. Nachádza sa v centrálnej provincii Homs, 210 km severovýchodne od hlavného mesta, na ceste smerujúcej do Iraku. Význam mesta umocňuje vojenská základňa, letisko a neďaleko ležiace ložiská zemného plynu, ktoré sa dostali do rúk IS už počas bojov.
V meste sa podľa aktivistov údajne nachádza 170 000 ľudí, vrátane približne 50 000 utečencov z Homsu a Deir ez-Zoru. Spolu s Palmyrou teraz IS ovláda 9 zo 14 provincií Sýrie a polovicu jej územia. Islamistom sa tak otvára cesta ďalej k hlavnému mestu, kde už obsadili palestínsky tábor Jarmuk, ležiaci len 8 km od centra Damasku.
Čo však ešte viac vzbudzuje obavy z obsadenia mesta, je jeho svetový kultúrno-historický význam. Na okraji mesta sa totiž nachádzajú antické ruiny z 1. a 2. storočia po Kr. Vďaka unikátnym pamiatkam sa lokalita dostala aj na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Keďže sa Islamský štát v poslednej dobe neblaho preslávil ničením kultúrneho dedičstva v Iraku, sú na mieste obavy, ako bude pristupovať k pamiatkam v Palmyre. Aj keď bola väčšina najvýznamnejších artefaktov ešte pred obsadením mesta odvezená na neznámu lokáciu, stále na mieste ostáva množstvo pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty, ako napríklad antické chrámy, kolonádna ulica, divadlo, stredoveký hrad, ale aj doposiaľ neodkryté archeologické náleziská.
Nasledujúce dni tak môžeme s hrôzou očakávať, či to, čo nezničia boje a nálety sýrskeho letectva, po vzore Iraku nezničia fanatici z Islamského štátu. Palmyru zrejme nečaká nič iné, ako rabovanie a vraždenie. Bolo by naivné dúfať, že práve toto miesto brutálny fanatizmus víťazov ušetrí.
Palmyra, tak ako si ju pamätám ja, je pravdepodobne už minulosťou. Reštaurácia, ktorej mladý majiteľ s obľubou cestoval po celom svete a rovnako rád vítal turistov u seba, kúpanie v záhrade pod starobylými múrmi Baalovho chrámu, zvyšky stavieb, ktoré prežili miléniá a čo je najhoršie, asi aj ľudia, ako členovia beduínskej rodiny, ktorí ma nechali u seba bývať niekoľko dní v púšti neďaleko mesta. Nad tým všetkým teraz visí čierna vlajka.
