Občianska vojna v Sýrii trvá už 5 rokov. Ozbrojený konflikt, ktorý je považovaný za doposiaľ najhorší v 21. storočí, si už vyžiadal viac ako 450 000 obetí a viac ako milión zranených. 12 miliónov Sýričanov, čo je približne polovica predvojnovej populácie krajiny, muselo v dôsledku bojov opustiť svoje domovy.
Vlnu nepokojov v arabskom svete, nazývanú aj Arabská jar, odštartovali dve revolúcie. Prvá v Tunisku zvrhla dlhoročného prezidenta Ben Aliho a následne povstanie v Egypte prezidenta Mubaraka.
V marci toho istého roku sa revolučné nálady preniesli aj do Sýrie. Na juhu krajiny bolo zatknutých a mučených 15 chlapcov za to, že kreslili po stenách protivládne grafity. Rozbuškou revolúcie sa stal len 13 ročný chlapec Hamza al-Chatíb, ktorý brutálnemu mučeniu podľahol.
Revolúcia v Sýrii začala ako vlna masívnych protivládnych protestov. V Homse, Hame, v Dare a na ďalších miestach v krajine vyšli do ulíc státisíce ľudí. Pôvodne pokojné protesty boli násilne potlačené. Zákroky silových zložiek si vyžiadali stovky obetí a tisíce zatknutých.
O pokojných protestoch je možné hovoriť vo väčšine prípadov, nie je však možné overiť, či sa nevyskytovali aj útoky zo strany demonštrantov na silové zložky.
Charakter povstania sa začal meniť v júli roku 2011. Ako reakcia na zásahy sýrskej armády voči civilnému obyvateľstvu dezertovala časť vojakov a sformovala Slobodnú sýrsku armádu, vojenskú opozíciu voči vládnucemu režimu. Revolúcia sa tým zmenila na občiansku vojnu.
Čo spôsobilo povstanie proti režimu?
Prvé protesty spôsobil nedostatok občianskych slobôd a obmedzená účasť širokých vrstiev na správe krajiny. Následné rozšírenie povstania vyvolala reakcia režimu na protesty. Dlhé roky potlačená sýrska občianska opozícia sa inšpirovala úspešnými prevratmi v Tunisku a Egypte a začala sa aktivizovať. Proti režimu začali vystupovať aj rôzne islamistické hnutia.
Sýria zaznamenala pokus o prevrat už v minulosti. Moslimské bratstvo povstalo proti Háfizovi al-Assadovi v roku 1982. Otec súčasného prezidenta Bašára al-Assada toto povstanie veľmi agresívne potlačil. Následkom bolo zdevastované mesto Hama a 10 000 až 40 000 obetí.
Pod politické vrenie v Sýrii sa do veľkej miery podpísalo aj globálne otepľovanie a vlna sucha, ktorá zasiahla krajinu medzi rokmi 2007 – 2010. Donútila približne 1,5 milióna Sýrčanov opustiť vidiek a migrovať do veľkých miest. Spôsobilo to narušenie sociálnej stability v krajine. Mestské centrá neboli pripravené na taký počet imigrantov a nedokázali im zabezpečiť nové pracovné miesta.
Počiatočné protesty mali politický a ekonomický pôvod. Náboženský charakter a sektárstvo sa objavilo až po vypuknutí otvoreného konfliktu.
Sýrskemu režimu a armádnym špičkám dominujú Alawiti, príslušníci šiitskej odnože islamu, ktorí predstavujú v Sýrii menšinu. Naproti tomu väčšinu populácie krajiny tvoria sunitskí moslimovia, ktorí nemali rovnaký podiel na správe krajiny a z ktorých sa neskôr sformovala väčšina opozície.
Vplyv zvonka
Od počiatku vzniku povstania mali na jeho vývoj dosah zahraničné mocnosti. Ich zasahovanie do situácie v krajine malo nakoniec za následok prehlbovanie sektárskeho násilia. Šiitský Irán a hnutie Hizballáh vojensky podporili Assadov režim, zatiaľ čo majoritné sunnitské štáty ako Turecko, Katar, Saudská Arábia a ďalšie začali podporovať opozičné sily.
Do vojny sa napokon zapojili aj globálne mocnosti USA a Rusko. Spojené štáty vedú koalíciu, ktorá podniká letecké útoky voči Islamskému štátu. Rusko vyslalo vojenských poradcov, ktorí majú za úlohu podporiť sýrsku vládu. Od roku 2015 Rusko odštartovalo leteckú kampaň zameranú proti Islamskému štátu a západom podporovaným skupinám rebelov, ktorých označujú za teroristické skupiny.
Opozičné rebelské skupiny vojensky a finančne podporuje napríklad Turecko a krajiny Perzského zálivu.
Tisíce zahraničných bojovníkov z celého sveta sa zapojili do vojny na strane Islamského štátu a iných islamistických vojenských skupín operujúcich v krajine.
Spojené štáty limitujú svoju vojenskú zainteresovanosť v konflikte aj napriek tzv. “červenej čiare”, ktorú načrtol prezident Obama. Za jej prekročenie považoval použitie chemických zbraní režimom, čo sa nakoniec malo stať v roku 2013.
Nasledujúce video sa snaží zhrnúť konflikt v Sýrii do piatich minút a vysvetliť zainteresovanosť jednotlivých strán. (s jeho obsahom môžete samozrejme nesúhlasiť)
Súčasná situácia
26. novembra začala sýrska armáda za podpory ruského letectva masívnu vojenskú kampaň o dobytie východného Aleppa, ktoré bolo od roku 2012 v rukách rebelov.
Za necelý mesiac sa za nonstop bombardovania a masívnej ofenzívy podarilo režimu obsadiť 98% tejto časti mesta.
Okrem Allepa režim kontroluje hlavné mesto Damask, časti južnej Sýrie, Deir ez-Zor, väčšinu sýrsko-libanonskej hranice a západné pobrežie. Povstalecké skupiny, Kurdi a Islamský štát kontrolujú zvyšok územia.
Rebelské skupiny sa čoraz viac dostávajú do vzájomných konfliktov, zatiaľ čo Sýrska slobodná armáda stráca na sile. Naproti tomu rozsiahle územia obsadili islamistické skupiny ako al-Nusra (Džabhat Fateh al-Šám) a Islamský štát, ktorý v roku 2013 po expanzii v susednom Iraku obsadil aj sýrsky východ, Raqqu a Palmýru.
Kurdské skupiny sa pokúšajú utvoriť vlastnú samosprávu na severe Sýrie. Tento krok podnietil vojenskú intervenciu Turecka, ktoré sa obáva zjednotenia irackého a sýrskeho Kurdistanu s tureckými Kurdmi.
Situácia v Sýrii ovplyvňuje aj okolité krajiny. Libanon, Turecko a Jordánsko sa stávajú dočasným domovom veľkého počtu sýrskych utečencov.
Väčšina Sýrie je v súčasnosti v troskách, milióny Sýrčanov boli nútení utiecť do zahraničia. Doposiaľ zlyhali všetky snahy o diplomatické riešenie konfliktu na medzinárodnej úrovni. V OSN sa hromadia správy o porušovaní ľudských práv a obvinenia z vojnových zločinov na všetkých stranách.
Ak by sa podarilo vojnu v blízkej dobe ukončiť, jej následky pretrvajú ešte desaťročia a pravdepodobne trvale zmenia charakter Sýrie.
Sledovať vojnu v Sýrii je komplikované. Situáciu v krajine totiž prekrýva nevídaná mediálna vojna. Rozdielne záujmové strany prezentujú extrémne protichodné informácie a názory. Obraz o skutočnom dianí v krajine si preto musíte vytvárať sami, najlepšie na základe viacerých zdrojov.
