BIZERTA bolo veľmi obľúbené letovisko v dobách Rimanov. Plinius dokonca popisuje, ako jazdil na skrotenom delfínovi. Mesto bolo postavené Féničanmi, potom kolonizované Španielmi a rozšírené Francúzmi. Pobrežie lemujú nádherné pláže.
Nabeul je aj najväčším centrom hrnčiarstva, v ktorom nájdete milióny suvenírov. V blízkosti Dar Chaabane tešú remeselníci čipkové vzory do pieskovca. Nabeul je ale hlavne jedna veľká záhrada: stromy v sadoch sú obťažkané pomarančmi a citrónmi a víno prúdi z 32 800 ha viníc. NABEUL je najväčším mestom na polostrove Cap Bon. Každý týždeň sa tu konajú veľké trhy s typickou orientálnou atmosférou, kde Vás určite zaujmú výrobky z kože a dreva, košíky zo stepnej trávy alfy alebo známa nabeulská keramika. Nachádza sa tu medina – staré mesto – a prístav s množstvom rybárskych a turistických lodí. Medzi Nabeulom a 15 km vzdialeným Hammametom existuje dobré vlakové či autobusové spojenie. Pre Nabeul sú charakteristické čisté a udržiavané pláže.
Oblasť Tabarky na severozápade Tuniska predstavuje akýsi protipól k známemu relatívne monotónnemu východnému pobrežiu. Svojich návštevníkov prekvapia a očaria svieže farby zelene blízkych píniových a korkových lesov, nádherné eukalypty či bizardné tvary skalnatých výbežkov, spestrujúce malebné piesočnaté pláže. Okolie Tabarky s miernou stredomorskou klímou sa ako jediná turistická lokalita v severnej Afrike pýši vzácnym koralovým pobrežím, pripomínajúcim egyptské pobrežie Červeného mora. Podmorský svet Tabarky je vyhláseným rajom pre potápačov.
Samotné prístavné mesto Tabarka, obklopené Krumírskymi horami, bolo založené už v 5.stor. pr.n.l. Feničanmi. Rimania využívali prístav na vývoz žltého a červeného mramoru, ktorý sa ťažil v neďalekom Chemtou. Začiatkom tisícročia prežívala Tabarka veľmi okázalé kresťanské obdobie, nakoľko bola sídlom jedného z najvýznamnejších biskupstiev Afriky, čo dokladajú početné architektonické pamiatky. Medzi vyhľadávané historické skvosty patrí napr. turecká pevnosť Bord El Jedid, pozostatky bazilík a kláštorov, janovská pevnosť na blízkom ostrovčeku, ku ktorému vedie kamenná rímska hrádza.
Hammamet
Mesto s 20 tisíc obyvateľmi leží 63 km juhovýchodne od tuniskej metropoly na juhu polostrova Cap Bon, ktorý je 40 km široký a vybieha do Stredozemného mora v dĺžke 70 km. Polostrov sa v 13. až 17. storočí stal exulantským útočiskom islamských Andalúzanov (Maurov), ktorí sem utekali z kresťanského Španielska, bojujúceho za oslobodenie spod arabskej nadvlády. Poetická predstavivosť vidí v tvare polostrova ruku, pohostinne podanú Európe.
Na skalnatom morskom výbežku stojí staré islamské hradné mesto (medina) s pevnosťou (kasbah) z 15. storočia, z ktorej sa otvára úžasný pohľad na modré more. V bludisku úzkych kľukatých a čiastočne aj zastrešených uličiek, slúži jedna ako souk (bazár). Mesto má dve mešity, jednu z 15. a druhú z 18. storočia. V južnej hotelovej zóne stojí medzinárodné kultúrne stredisko Georgesa Sebastiana, rumunského šľachtica a prvého milionára, ktorý sa tu v 20. rokoch usadil.
Monastir
Prístavné mesto s 28 tisíc obyvateľmi má medzinárodné letisko a leží na špičke skalnatého polostrova pri najjužnejšom konci Hammametského zálivu. Stojí tu malá medina, najvýznamnejšou stavbou je Ribat, pevnosť s majákovou vežou, založená v 8. storočí. V pôvodnej modlitebni je dnes múzeum s pravými pokladmi islamského umenia. Mesto má univerzitu. Miestny rodák a prvý tuniský prezident Bourguiba tu postavil rodinné mauzóleum s dvomi 25 m vysokými minaretmi. V posledných rokoch sa stal rozkvitajúci, útulný Monastir najvyhľadávanejším prímorským letoviskom. Hotelové komplexy sa tiahnu v dĺžke niekoľkých kilometrov, pozdĺž šumiaceho mora, s nepreplnenými piesočnatými plážami.
Mahdia je krásne rybárske mestečko, ležiace asi 210 km od hlavného mesta. V dejinách hrala dôležitú úlohu na začiatku 10. storočia, kedy sa stala hlavným mestom ríše Fatimidov a veľkým rivalom Kairouanu. Z mora pri Mahdii boli vylovené grécke bronzové a mramorové predmety, ktoré v súčasnosti tvoria unikátnu zbierku v národnom múzeu v Tunise. Dnešná Mahdia je charakteristická bielymi budovami domov postavených v tradičnom maurskom štýle, oblými kopulami mešít a štíhlymi minaretmi.
Zvláštnou a tajomnou tradíciou mestečka je každodenný lov miestnych rybárov, keď ešte za mesačného svitu vyplávajú na svojich loďkách s lampášmi rozhodiť do temného mora svoje siete. Turistická zóna na pobreží Mahdie ponúka svojim návštevníkom jedny z najkrajších, doteraz nepreplnených pláží s jemným pieskom.
Ostrov Djerba, leží pri južnom pobreží Tuniska, je najväčším ostrovom severnej Afriky. Na ploche viac ako 500 km2 žije 90 tisíc obyvateľov. Vďaka obchodnému duchovi, usilovnosti, pohostinnosti a otvorenosti miestnych obyvateľov sa tu turisti cítia veľmi dobre. Pohostinnosť miestnych obyvateľov spoznal pri svojich cestách Odysseus, keď svojich spoločníkov len ťažko prinútil k tomu, aby opustili tento ostrov. Djerba je plochým zeleným ostrovom, na ktorom rastie viac ako milión ďatlových paliem. Ostrov láka vďaka svojim širokým plážam, modrému moru, miernemu podnebiu a slnku. Priamo na ostrove je medzinárodné letisko v Mellite. Z pevniny sa sem dostanete trajektom alebo po nasypanej hrádzi, ktorá stojí na rímskych základoch.
V dobe Féničanov a Rimanov bol ostrov obchodným miestom pre prechádzajúce karavány z juhu Sahary. Neskôr o ostrov bojovali Vandali, Arabi a Normani. Hlavným mestom ostrova je Houmt Souk, ktorý má okolo 25 tisíc obyvateľov. Nájdete tu prístav, obchody a reštaurácie. Dvakrát do týždňa sa tu konajú trhy, na ktorých môžete kúpiť typické vlnené deky. Je tu aj rad pamiatok: mauzóleum Sidi Zitouniho s vlastivedným múzeom, mešita Djama el Ghorba alebo pevnosť Fort Espagnol z 13. storočia.
Amfiteáter v El-Djem
Statorímská pamätihodnosť z 3. storočia je najstarším amfiteáter svojho druhu v severnej Afrike. Divadelné predstavenie tu mohlo naraz sledovať 35. 000 návštevníkov. Pamiatka dokazuje veľký vplyv starorímského umenia v severnej Afrike.
Tunis
V moderných štvrtiach za hradbami mediny je život omnoho príjemnejší a voľnejší. Tunis ako hlavné mesto je oproti iným mestám Tuniska trocha čistejšie, záhrady zavlažovanejšie a pekne. V architektúre sa výrazne prejavuje francúzsky vplyv. Prístavy sa pripojujú na Tuniské jazero. Kanály medzi rôznymi prístaviskami vytvárajú spolu s cestami východne od mesta zaujímavý labyrint.
Medina Tunis (staré mesto) bola založená v 8. storočí, teda až za vlády Arabov. Vznikla okolo mešity Ezzitouna pochádzajúcej z roku 703. V Medine sú uličky klasicky obložené predavačmi všetkého možného tuniského tovaru. Zaujímavé sú mešity a paláce.
Kartágo bolo postavené v 9. storočí pred nl. na území dnešného Tuniska v tuniskom zálive. Začiatkom 6. storočia pred nl. sa mesto a priľahlé osady rozrastali a vytvorili mocnú a bohatú ríši v Stredozemnom mori. Ríša zápasila počas Punských vojen o prežitie s Rímskou ríšou. V roku 146. pnl. bolo zničené a zrovnané zo zemou. Druhé, rímske Kartágo, bolo postavené na ruinách starého, ale jeho sláva už nebola taká veľká.
Národný park Ichkeul
Tuniský národný park predstavuje Jazero Ichkeul a priľahlé močiare. Jeho význam spočíva v skutočnosti, že sa tu nachádza hniezdiská stoviek tisícov vtákov ako sú kačice, bociany, kolibríky, ktoré tu vybudovali nespočetné množstvá hniezd. Jazero Ichkeul je jednou z posledných vodných plôch, ktoré sa tu zachovali z minulosti.
Kerkuane
Toto fénické mesto bolo počas 1. púnskej vojny zničené a opustené. Rimania ho odmietali znova vybudovať. Napriek tomu sa zachovali zvyšky jediného fénicko-punského mesta. Plán mesta bol na svoju dobu značne sofistikovaný a mnoho stavieb sa zachovalo dodnes.
Kairouan
Mesto bolo založené v roku 670 a prosperovalo až do 9. storočia. Hoci bolo v 12. storočí zbavené štatútu hlavného mesta v Tunisku, zostalo najdôležitejším duchovným miestom krajiny. Najcennejšiou pýchou mesta je Veľká mešita s krásne zdobenými stĺpmi a tromi majestátnym bránami.
Sousse
Tretie najväčšie tuniské mesto so 400 tisíc obyvateľmi leží okolo rušného rybárskeho a obchodného prístavu v južnej časti Hammametského zálivu, len necelých 20 km od medzinárodného letiska v Monastire. Množstvo pamiatok, vrátane piatich kilometrov vzácne zachovaných kresťanských katakomb a archeologické múzeum, dokumentujú strategický, hospodársky aj kultúrny význam pôvodne fenickej osady, neskôr hlavného mesta byzantskej provincie.
Islamský ribat, kláštornú pevnosť vojensky organizovaných mníchov, bojovníkov za islamskú vieru, tu postavili Arabi ako súčasť dlhej obrannej línie, tiahnúcu sa pozdĺž afrického pobrežia Stredozemného mora. K posvätným patria malé tehlové stavby s kopulou, nazývané koubba alebo marabout, mauzóleá s pozostatkami svätých. Stará, dokonale uchovaná medina s veľkou mešitou, dominantnou vežou, majákom, pevnosťou a trhoviskom, tvorí kontrast starobylých tradícií s moderným mestom. Okolité prírodné bohatstvo, vynikajúca kuchyňa, kultúrne programy a príťažlivé pláže premenili Sousse na medzinárodné prímorské stredisko.
Dougga
Mesto bolo dôležitou ekonomickou a politickou tepnou líbyjsko-punského štátu. Za nadvlády Ríma a Byzancie veľmi prosperovalo. Tento stav ukončila moslimská invázia. V súčasnosti je tu možné nájsť len ruiny kedysi slávneho mesta.
