Taký je názov výstavy, ktorá sa uskutočňuje pod záštitou Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) a Ministerstva obrany SR. Výstava bola otvorená v Nitre 12. októbra 2010. Reportáž vám prinášame s menším oneskorením kvôli iným povinnostiam, no výstava potrvá ešte tri týždne, takže si ju stále môžete prísť pozrieť.
Výstava fotografií z pôsobenia našich vojakov v Afganistane sa momentálne nachádza v priestoroch Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre na ulici Boženy Slančíkovej. Inštalovaná tu bude až do novembra, kedy sa presunie do Žiliny. Slávnostného otvorenia sa minulý utorok zúčastnili štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Odrejcsák, autor fotografií a šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko a prezident Svetovej organizácie afganských odborníkov Jaan Zaher. Po oficiálnom príhovore tajomníka MO SR R. Ondrejcsáka nasledovala séria prednášok pre študentov.
Ako prvý vystúpil pred zúčastnenými fotograf Pavol Vitko. Rozprával nie len o význame pôsobenia našich ozbrojených zložiek v Afganistane, ale predovšetkým o svojich zážitkoch z pobytov na základniach koaličných síl v tejto krajine, ale aj v iných misiách ako Iracká sloboda. Opisoval ako je jednou z najdôležitejších vecí pri takomto povolaní schopnosť človeka vyrovnať sa so stresom. Podľa jeho slov bolo úplne bežnou vecou, keď sami vojaci požiadali o odvelenie domov. Rozvaha je totiž jednou z najdôležitejších vlastností vojakov na misiách. Spomenul jednu príhodu, kedy počas nástupu francúzskych vojakov dopadla raketa priamo na ich dvor. Obrovským šťastím bolo, že táto raketa zlyhala a nevybuchla. Tú pol sekundu neuveriteľného stresu nezvládlo až desať zo šesťdesiatich vojakov a požiadali následne o možnosť návratu do vlasti.
Obrovskou výhodou našich vojakov je okrem ich profesionality práve aj ich súdržnosť a vzájomná podpora, vďaka ktorej sa im zatiaľ darí zvládať vyhrotené situácie. Ich spolupatričnosť oceňujú aj príslušníci iných armád.
Dôležitým prvkom pri práci vojakov v misiách je aj ich schopnosť prispôsobiť sa miestnym mravom. Musia napríklad rešpektovať zvyky počas pôstneho mesiaca Ramadán. Podľa P. Vitka ak totiž urazíte týchto hrdých ľudí, začnú vami pohŕdať. Väčšina slovenských vojakov si nechala aj narásť bradu podľa miestneho zvyku, pretože v Afganistane dospelý muž bez brady nepožíva takého rešpektu.
Prednáška P. Vitka bola zaujímavým exkurzom do života vojnového novinára a do života vo vojenskom tábore v Afganistane. Podelil sa s prítomnými o svoj osobný pohľad z krajiny, do ktorej sa dostal už viackrát, o nebezpečenstvách, smutných aj veselých príhodách.
Druhú prednášku pre sálu plnú študentov zahájil afganský rodák Jaan Zaher. Oboznamoval prítomných so všeobecnými údajmi o Afganistane, o jeho kultúre, zvykoch a nakoniec zavŕšil prednášku prezentáciou s leteckými fotkami z jeho domoviny. Opisoval veľmi nemilú históriu Afganistanu za posledné desaťročia vlády Talibanu. Dával ich do kontrastu s rokmi monarchie, kedy bola krajina navštevovaným miestom európskych cestovateľov a bezpečným územím.
V diskusii na záver jeho prezentácie zaznela otázka v súvislosti s odchodom spojenecký vojsk z Afganistanu. J. Zaher zdôraznil, že i keď v Afganistane existuje parlament a konajú sa voľby, krajina je od demokracie na míle vzdialená. Voľby sú totiž ovplyvňované kmeňovými vodcami a pravidlá a zákony prijaté v Kábule, na druhom konci krajiny ani zďaleka neplatia. Vyjadril svoj názor, že zavádzanie demokracie do tejto krajiny je veľmi utopickým procesom. Podľa jeho slov ľudia tu ešte nedozreli na takúto formu vlády a myslí si, že po odchode koaličných síl krajina opäť upadne do občianskej vojny a moci sa chopí najsilnejšia skupina.
Akémukoľvek rozvoju krajiny bráni veľmi nízka miera gramotnosti a vzdelanosti. Veľká časť obyvateľstva nemá šance na zlepšenie svojej situácie, žijú z pestovania maku na výrobu drog a pokiaľ sa nezmení toto, nie je možné ani predpokladať ďalší rozvoj Afganistanu a akékoľvek zavádzanie demokracie.
Sériu prednášok zakončil Mjr. Alexander Schober, veliteľ slovenského kontingentu v Afganistane na prelome rokov 2009 a 2010. Rozprával priamo o význame našich vojakov pri zaisťovaní bezpečnosti v krajine. Naše ženijné jednotky zabezpečovali odmínovanie, stavebné práce, naši vojaci strážili vstupné brány do tábora, vykonávali kontrolu a tréning civilistov. Major Schober nám na príkladoch objasnil obrovský význam našich vojakov. Bez ich pomoci a bez pomoci mnohých ďalších jednotiek by kvôli bezpečnosti neboli niektoré bežné činnosti potrebné na chod krajiny vôbec možné.
Ak sa chcete dozvedieť viac, čítajte článok od Mateja Šutaru, v ktorom túto prednášku a pôsobenie našich jednotiek rozobral viac. Čítajte tu Pôsobenie SR v Afganistane
