Ako chutí Maroko? – Blízky Východ

Stará pravda hovorí, že láska ide cez žalúdok. Ani cestovanie nieje výnimkou a spoznávanie nových chutí či ochutnávanie typických jedál sa stáva pravidelnou súčasťou objavovania krajín. Koľkokrát si potom doma spomenieme na vynikajúce jedlo podfarbené tradičnou chuťou obľúbeného miesta a hovoríme si, že by sa tam oplatilo vrátiť aspoň na chvíľku, kým by človek opäť cítil v ústach chuť, ktorá sa mu natrvalo usadila v myšlienkach?

Kuchyňa severoafrického Maroka je pre našinca lákavou zmesou voňavých korenín a arabskej exotiky. Nezáleží na tom kde človek ochutná domáce jedlo, ale že sa pustí do objavovania. Ráno sa mestá začnú pomaly prebúdzať, zaplnia sa ulice a otvoria prvé podniky. Vtedy sa z nich dostáva von podmanivá vôňa rannej kávy alebo mätového čaju. Kávu pijú radi Maročania zriedenú s mliekom, pričom jej nepovedia inak ako „nus-nus“. Dalo by sa to preložiť ako „pol na pol“ a samozrejme nesmie chýbať niekoľko lyžičiek cukru. V arabských krajinách si žijú niekoľkonásobne sladšie ako u nás. Kto má chuť na malú silnú kávu alebo tzv. tureckú, ani ten neobíde naprázdno. Národným nápojom, ktorý nesmie chýbať v žiadnom typickom podniku kam chodia domáci je mätový čaj. Skrýva sa aj za prezývkou „berberská whiskey“, ale kvapku alkoholu by sme v ňom márne hľadali. A ani tam nechýba. Vo veľkom pohári sa topí niekoľko vetvičiek voňavej mäty a to je tá pravá atmosféra, ktorá najviac pripomenie Maroko. Čaj je v týchto oblastiach priam posvätný nápoj a muži presedia pri tabaku a čaji dlhé hodiny pričom preberú všetko čo sa len dá. Nalievanie čaju sprevádza zaujímavý rituál. Horúca tekutina sa naleje do prvého pohára, no ten sa vzápätí vyleje naspäť do čajníka, aby sa čaj trochu ochladil a najmä premiešal. Až teraz sa môže pokojne čaj nalievať. Kanvicu treba držať vysoko, aby z výšky padal do pohára úzky prúd čaju. Takto sa nielen ochladí, ale dostanete aj obdivné pohľady Maročanov.

Typická kanvica plná chutného čaju

Národný nápoj, lahodný mätový čaj (berberská whiskey)

Marocká káva „nus-nus“

Najtypickejším marockým jedlom je nepochybne tajine (čítaj tadžín). Každý kto bol v Maroku sa niekde určite stretol s nádobou, ktorá svojim výzorom pripomína malú hlinenú pyramídu. Práve po nej je pomenované celé jedlo, pretože tvorí základ celej prípravy. Tadžínov existuje niekoľko druhov. Vegetariánsky so zeleninou, s jahňacím mäsom, kuracím, köfte tadžín s mäsovými guličkami alebo s kúskami ryby. Len bravčové mäso by sme v islamskej krajine nenašli. Najobľúbenejší tadžín je pripravovaný z jahňacieho mäsa. To sa nasolí, nakorení a spoločne s olivami, rajčinami, zemiakmi sa nechá dusiť niekoľko hodín na rozžeravených uhlíkoch. Korenie, ktoré dodá tadžínu nezameniteľnú chuť má meno ras el-hanout. Je to tradičná marocká zmes vyše 30 rôznych korenín a na miestnych trhoch ho ľahko nájdete. Vonia tak nádherne, že mu každý podľahne. Po pár hodinách prípravy mäso aj zelenina zmäkne a môže sa podávať. Do šťavy sa namáča marocký chlieb chubz a na stole nesmie chýbať ani pohár naplnený mätovým čajom. Nie je problém si z Maroka hlinenú nádobu priniesť aj domov a vo vlastnej kuchyni skúšať nové recepty. Fantázii, čo vložiť do tadžínu sa doma medze nekladú. Ďalšou špecialitou marockej kuchyne je kuskus. Maličké guľôčky z pšenice, jačmeňa alebo prosa sa čoraz častejšie dostávajú aj na Slovensko. Dôležité je spomenúť, že samotný kuskus sa nevarí, ale len zalieva vriacou vodou. Podáva sa k nemu dusená zelenina, prípadne mäso a na zaliatie miska chutnej omáčky. Berberi žijúci v Maroku jedávajú kuskus najčastejšie z obrovských mís pri ktorej sa stretne celá, mnohopočetná rodina. Sadnú si do kruhu, medzi seba položia bronzovú misu a všetci si spoločne naberajú. V niektorých severoafrických krajinách zvyknú kuskus zafarbiť šafranom do žltej, alebo tekvicou do červenej farby. Medzi národné marocké jedlá sa radí aj pastilla alebo arabsky bastijja. Jej príprava je pomerne zložitá, ale to všetko len preto aby dokázali vykúzliť na tanieri skutočný poklad. Ak človek dopredu netuší, čo bastijja vlastne je ostane určite prekvapený. Na tanieri dostane okrúhly koláč posypaný práškovým cukrom a škoricou, ktorá nádherne rozvoniava. Vo vnútri sa však neskrýva len sladká dobrota, ale holubičie mäso s mandľami roztrúsené v niekoľkých vrstvách medzi ktorými stojí tenučký pásik cesta. Tradícia hovorí, že by malo bastijjou prechádzať až 40 tenkých vrstiev. Náplň tejto exotickej pochúťky je treba pripraviť minimálne deň vopred. Holubičie (niekde používajú aj kuracie) mäso sa zmieša s mandľami, cukrom, škoricou, nechá podusiť a odstáť. Vtedy už treba pripraviť cestovinu warcha a následne medzi jednotlivé vrstvy ukladať plnku. Odmenou je príjemná sladko-slaná chuť rozlievajúca sa v ústach. Bastijju asi mysleli, keď vymysleli slovné spojenie „nebo na jazyku“. Aj takéto netradičné striedanie sladkých a slaných chutí je pre marockú kuchyňu typické a nieje problém objaviť v lepších reštauráciách jahňacie mäso so sušenými slivkami. Tie dusením nasiaknu šťavou z jemného mäsa a vytvorí to úžasnú zmes chutí. Marocká kuchyňa je v mnoho ovplyvnená Berbermi, pôvodnými obyvateľmi krajiny, ktorí však dodnes žijú na viacerých miestach. V púštnych oblastiach Sahary sa objavuje výsostne berberské jedlo s názvom kaliya. Pre nich to je špecialita, ale nám sa môže na prvý pohľad zdať, že sme dostali na tanier obyčajnú omeletu. Zdanie našťastie zaklame a aj keď je kaliya omeletou, typické korenie Berberov a kúsky duseného jahňacieho mäsa z nej robia niečo viac. Najmä ak ju človek večeria pod miliónom hviezd, ktoré prikryli rozpálený saharský piesok.

Ozdobené nádoby na tajine predávajú v každom marockom meste