Alžírčania veria, že ich krajina potrebuje nových ľudí, ktorí by dokázali obnoviť nádej a vytvoriť pracovné príležitosti. Túžia po hladkej zmene, pretože už sú unavení z nepokojov po nástupe islamského režimu, po ktorom krajina spadla do občianskej vojny s kontom 200 000 mŕtvych.
Obyvatelia tejto severoafrickej krajiny s nadšením sledovali povstanie v Egypte aj susednom Tunisku a opozícia sa rozhodla vzdorovať policajnému zákazu a zorganizovať pochod po vzore spomínaných arabských krajín. Naplánovali ho na sobotu, kedy chcú vyjsť do ulíc hlavného mesta Alžíru.
„Chceme zmenu, nie chaos“ hovorí Aicha Chikou, 48-ročná zamestnankyňa pošty v centrálnej časti Alžírska. „Nikdy nesmieme zabudnúť na krvavé roky plné sĺz, kedy bolo vraždenie na dennom poriadku“ Alžírsko upadlo do chaosu v roku 1992, kedy sa vláda podporovaná armádou zrútila a k moci sa dostala skupina radikálnych islamistov. Odhaduje sa, že v špirále násilia v nasledujúcich rokoch zahynulo cez 200 000 ľudí.
V posledných rokoch sa zdá, že násilie je na ústupe, hoci militanti napojení na Al-Kájdu dajú o sebe sporadicky vedieť streľbou, prepadmi či únosmi mimo veľkých miest. Návrat relatívnej bezpečnosti dáva tak Alžírčanom možnosť premýšľať o úrovni života v krajine. Mnohí z nich sú z podmienok zúfalí, pretože rastie nezamestnanosť, ceny bývania a obklopuje ich všadeprítomná korupcia. Pýtajú sa sami seba prečo v krajine necítiť príjmy z nafty či benzínu, ktoré sa počítajú v miliónoch či skôr miliardách dolárov.
Prezident Abdelazíz Bouteflika sa snaží zabrániť protestujúcim, aby sa zhromaždili a preto oznámil uvoľnenie niektorých slobôd, ktoré v krajine chýbali a najmä zrušením 19-rokov trvajúceho „núdzového režimu“ a vytvorením nových pracovných miest. Organizátori protestu však hovoria, že to stále nie je postačujúce a požadujú odstúpenie prezidenta. „Budeme pochodovať, pretože máme právo na pokojnú demonštráciu a je na vláde, aby nás ochránila“ povedal pre Reuters Rašíd Malawí, jeden z usporiadateľov protestu. Prvý protest bol na pláne už 22.januára opozičnou stranou RCD, ale neuspel pretože prítomnosť plne vyzbrojených policajtov mnohých ľudí odradila od účasti. Na Námestí 1.mája, kde mal protest začať sa vtedy objavilo len niekoľko ľudí.
Alžírsko zažilo niekoľko nepokojných januárových dní počas ktorých sa vystupňovalo v uliciach násilie. Hlavným spúšťačom sa stali vysoké ceny cukru a oleja. Po nepokojoch ostali dvaja mŕtvy a stovky zranených. Viac takýchto protestov by mohlo vrhnúť Alžírsko do politickej nestability a tým by sa ohrozil vývoz plynu do Európy.
„Nemôžeme zabudnúť, že v Alžírsku sa snáď nenájde rodina, ktorá by nebola v smútku za posledných 20 rokov“ povedal pre noviny Al-Watan známy právnik a bojovník za ľudské práva Mokrán Ait Larbí. „Mali by sme spraviť všetko čo môžeme, aby sme sa pri zmene vyhli krviprelievaniu.“ Prominentní alžírski islamisti sa vyjardili, že sa protestu nezúčastnia. „Sme proti zhromaždeniu, pretože jeho organizátori zastupujú malú skupinu ľudí, ktorá nereprezentuje alžírsky ľud“ povedal Šejk Abdelfateh Zeraoui, predstaviteľ radikálnejšej vetvy islamu Saláfi, ktorá má v Alžírsku veľké zastúpenie. Aj on však zdôraznil potrebu zmeny. „Bouteflika je v poriadku, ale vláda musí odísť, pretože zlyhala pri tvorbe pracovných miest a nerieši problémy mladej generácie“ dodal klerik. Podobne sa vyjadril aj Šejk al-Hachemí, jeden zo zakladateľov rozpustenej strany Islamského frontu spásy (FIS). Ani jej sympatizanti sa protestu nezúčastnia pretože podľa jeho slov nevyriešia alžírsku krízu.
