Jeden z najvýznamnejších šítskych sviatkov Ašúra pripadol tento rok na 16.decembra. Ceremónie plné čiernej farby, náreku, bolesti a smútku v sprievodoch na uliciach sa aj tento rok odohrávali na pozadí krvavých incidentov, kedy sa desiatky ľudí stáli obeťami rôznych útokov.
Tradícia osláv tohto zaujímavého sviatku sa odvíja od tragickej udalosti, ktorá sa odohrala 10.muharrama roku 680 pri irackom meste Karbala. Podľa mnohých sa práve tu zlomil islam na sunnitov a šiítov, len krátko na to ako sa vôbec začali písať jeho dejiny. Po násilnej smrti Alího v irackej Kúfe si jeho prívrženci začali hovoriť “Šiíát Alí” alebo Alího strana. Verili, že do jeho potomkov sa prevtelilo božie svetlo. Hovorí sa, že šiítsky islam sa zrodil z krvi a osobnej tragédie Alího a jeho potomkov. Ľudia vyzývali k vláde Hussejna, vnuka proroka Mohammeda, ktorý žil utiahnutý v Mekke. Po uistení, že je všetko pripravené sa vydal na cestu s hlúčikom svojich príbuzných a prívržencov. Medzičasom však Umajjovci potlačili šiítske povstanie a skupina 72 ľudí vrátane Hussejna padla do pasce pri meste Karbala. Chceli, aby sa vzdali, ale to odmietli a nakoniec ich takmer všetkých pobili. Imám Hussejn padol na bojisku a vojaci zneuctili jeho telo. Odsekli mu hlavu a poslali Jazídovi do Damašku, ale už bolo neskoro. Arabi sami pochopili, že sa stalo niečo hanebné, najhanebnejšie odvtedy ako archanjel Gabriel zvestoval prorokovi Mohammedovi svätú knihu. Z krvi Hussejna a sĺz vyrástla ší´a.
Každoročne sa v týchto dňoch stretávajú tisíce moslimov v Iráne, Iraku, Libanone, Bahrajne, Pakistane a iných miestach, kde je šiítska väčšina či menšina. Spoločne oslavujú imáma Hussejna, oplakávajú jeho smrť, spoločne navštevujú mešity, na uliciach sa hrajú divadlá, ktoré opisujú jeho mučenícku smrť, pričom rola Jazída, koho vinia za smrť ich milovaného Hussejna je nevďačnou úlohou a neraz sa stalo, že sfanatizovaný dav predstaviteľa Jazída naháňal a zabil. Sledovať šiítov pri tomto sviatku je fascinujúce. Človek dokáže ťažko pochopiť ako dokážu oplakávať jeho smrť z pred viac než 1300 rokov. Atmosféra smútku sa vznáša všade, kde sa spomenie jeho meno akoby umrel dnes či včera. Raz mi Iránci povedali, že ši´á je o smútku a bolesti. Ťažko pochopiť ich zmýšľanie, ale ak sa s nimi človek ocitne v mešite trebárs v posvätnom Mashade atmosféra ho vtiahne bez možnosti úniku. Ľudia s piatymi, šiestimi krížmi na pleciach sa natriasajú v pravidelných vlnách plaču. Slzy im stekajú po tvári a podmanivý smútok a nárek tiahnúci sa priestorom je nákazlivý. Večer sa počas ašúry podáva jedlo v mešitách alebo na iných miestach a ľudia trávia čas spolu so svojimi známymi či rodinami.
Azda najznámejším a najkontroverznejším prejavom osláv je rituál, pri ktorom sa niektorí veriaci zraňujú či bičujú. Paralely by sme však mohli nájsť aj v kresťanských rituáloch bičovania, alebo ukrižovania veriacich na Filipínach. Vždy sa nájdu ľudia ochotní preliať vlastnú krv za svojich mučeníkov. Počas Ašúry sa často vytvoria skupiny mužov či chlapcov kráčajúcich mestom a za zvuku bubnov či modlitieb do seba udierajú kovovými reťazami. Okolostojaci oblečení tradične v čiernej farbe si rytmicky búšia dlaňou do hrude a sledujú krvavé divadlo. Ženy sa týchto ceremónii nezúčastňujú. V Iráne sa táto udalosť nazýva zandž, čo je odvodené z perzského slova predstavujúceho reťaz. Najvýraznejšie bývajú oslavy vo veľkých mestách ako Tehrán, Yazd, Hamadán alebo Mashad. Skupiny polonahých mladíkov pochodujú mestom a netrvá dlho, kým sa im na ťažko skúšanom tele začnú objavovať prvé kvapôčky krvi. Reťaze sa zachytávajú o chrbát a zdá sa akoby trhali kúsky kože. Na takéto divadlo musí mať človek žalúdok. Netrvá dlho a nahý trup sa sfarbí do prenikavej červenej farby. Niektorí vymenili reťaze za dlhé meče alebo dýky a udierajú si do čela alebo vyholenej hlavy. Ani im netrvá dlho, kým im tvárou stekajú maličké potôčiky krvi. V sprievode bývajú niekedy aj malé deti s “hračkárskymi” reťazami, ktorí sa po vzore svojich otcov tiež bičujú. Pre nás možno nepochopiteľný sviatok, je v srdciach ľudí hlboko zakorenený a mnohí na neho nedajú dopustiť. “Je to o splynutí s imámom Hussejnom, o tom, že aj my sme pripravení prežívať bolesť, ktorú musel podstúpiť pri Karbale” hovorí o sviatku mladý Iránec Reza.
V posledných rokoch sa práve šiítske oslavy ašúry stali častým terčom násilných sunitských skupín. Medzi najkrvavejšie udalosti patrí útok na posvätnú mešitu v iránskom Mashade, kde nastražené bomby v roku 1994 pripravili o život 25 ľudí. Odvtedy sa zamerali na bezpečnosť tak, že sa dnu nedostane človek ani s fotoaparátom či batohom. Najrizikovejšou krajinou sa však stáva Irak, kde ležia posvätné miesta Nadžáf a Karbala, kam každý rok prúdia tisíce pútnikov. Desať rokov po incidente v iránskom Mashade prišlo v Iraku pri oslavách o život takmer 200 ľudí. Niekoľko výbuchov otriaslo Karbalou a neďaleko bagdadskej svätyne Al-Kadimiya tri ďalšie pripravili o život 58 ľudí. Stopy viedli k irackej odnoži Al-Kájdy, ktorá zaútočila na najcitlivejšie miesta svojich šiítskych protivníkov. V roku 2008 došlo k zrážke medzi stúpencami sekty “Vojaci nebies” a irackou armádou. “Nebeskí vojaci” veria, že nastolením chaosu pripravia príchod dvanástemu, tzv. skrytému imámovi Mahdímu. Pri nepokojoch počas ašúry prišlo o život cez 260 ľudí. Minulý rok sa najvážnejší incident odohral v pakistanskom Káračí. To sa už dlho zmieta v sektárskom násilí a bomby vybuchnuté v dave so sebou vzali 43 mŕtvych. Stopy viedli k skupine Tehrik-e Taliban, pakistanskej odnoži slávnejšieho afgánskeho hnutia. Ani tento rok sa neobišiel bez incidentov a v nepokojnej provincii Sistan-Balúčistán vo východnom Iráne zabili militanti z hnutia Džundalláh viac než 30 ľudí. “Je smutné ak človek prichádzajúci vzdať hold svojmu vzoru, môže prísť o život, ale my sa svojich osláv nevzdáme” uzatvoril debatu Reza.
