Starobylé centrum sme našli bez väčších problémov. Podľa legiend je názov knihy Biblia, odvodené práve z tohto miesta. Jeho uličky sú plné histórie. Je známe, že tu ľudia žili už pred 7000 rokmi a to z neho robí jedno z najstaršie obývaných miest celého sveta. Každý z veľkých národov tu nechal svoje stopy.Obyvatelia udržiavali významné styky s Egypťanmi a pod nadvládou Feničanov sa z mesta stalo významné obchodné centrum. Lode z jeho prístavov križovali celé Stredozemné more a obchodovalo s najznámejšími mestami. Feničanov vystriedala Asýria, ktorá si začala na Byblos nárokovať, no netrvalo dlho a na scéne sa objavili Peržania. Spolu s mestami Sidon, Tyros a Arwad sa stali perzskými vazalskými kráľovstvami. Toto trvalo do doby, keď sa na scéne dejín objavil Alexander Veľký. Uchmatol Byblos pod grécku nadvládu a to znamenalo aj obdobie ďalšej prosperity. Obchodovali so vzácnym a obľúbeným purpurom, ktorý získavali z malých mušličiek murex. Po známej bitke pri rieke Jarmúk v roku 636 sa mesta ujali Arabskí panovníci a tí znemožnili obchod s Európou. V 16.storočí padol Byblos na dlhých 400 rokoch do rúk tureckých Osmanov.
Križiacka pevnosť nad starovekým mestom
Pôvodné hradby starovekého mesta
Kamennými dláždenými uličkami sa prechádzajú ľudia a navštevujú malé obchodíky po stranách. Tých je tu naozaj neúrekom a niektoré z nich zlákali aj nás. Látky všemožných farieb, voňavé mydlá alebo koreniny sú potešením pre oči. Veľmi veľa obchodíkov predáva skameneliny a ich interiér sa na prvý pohľad javí ako malé historické múzeum. Odrazu sa pred nami objavuje starý križiacky hrad. Na malom námestí stojí informačná kancelária s príjemným chlapíkom, ktorý ochotne rozdáva rady a mapy miest. Križiacky hrad pôsobí impozantne. V roku 1098 porazili križiacke vojská Arabov a rozhodli sa postaviť mohutnú kamennú pevnosť. Mesto bolo v tom čase známe pod menom Gibelet a stalo sa sídelným miestom mocného križiackeho rodu janovského pôvodu. O necelých sto rokov neskôr v roku 1187 zlomil slávny bojovník Saladín križiacku moc v bitke pri Hattine a dobil aj hrad v meste Gibelet. Počas 3.križiackej výpravy sa ocitol opäť na malú chvíľu v rukách kresťanov, ale mamelucký sultán Bajbar im ho koncom 13.storočia definitívne odobral. Hrad je rozsiahly a dlho sa túlame jeho tmavými chodbami. Z kamennej veže na vrchole je nádherný výhľad. Pod nami sú tisícročné vykopávky obklopené morom a neďaleké pláže. Práve oni sú veľmi vyhľadávané, pretože sa o nich často hovorí ako o najlepších v celom Libanone. Schádzame tuctom schodov až k vykopávkam. Na malom kopci stojí niekoľko rímskych stĺpov niekdajšej kolonády. Kráľovskú nekropolu dnes pripomínajú len hlboké jamy. Niektoré hrobky sú staré aj 4000 rokov. Za najznámejšieho pochovaného panovníka sa pokladá Hiram, ktorý vládol približne v tom istom čase ako egyptský faraón Ramzes II. Len pár metrov od kolonády leží miniatúrne divadlo so štyrmi či azda piatimi radmi sedadiel. Jeho scéna je však pekne zachovaná a plná rozmanitých detailov. Pestrým oživením je pôsobivá osmanská vila stojaca priamo medzi vykopávkami. Kúsok od nás počuť ako sa vlnky Stredozemného mora trieštia o kamenné pobrežie. Necháme si zájsť chuť a túlame sa ďalej pomedzi kamenné ruiny. Prvý pohľad na staroveký Byblos je len hŕba nič nehovoriacich kameňov, no ak sa človek ponorí medzi ne, zapáči sa mu tu. Všimli sme si, že pomedzi vykopávky vedú aj malé koľaje, ale neviem si predstaviť ako fungovali, pretože na viacerých miestach sa proste nestretli. Oddychujeme v tieni stromov a vzduch okolo nás je presýtený sladkastou vôňou dozrievajúcich fíg. Za nami je najstarší chrám Ba`alat Gebal, zasvätený miestnej bohyni, ktorá býva stotožňovaná so semitskou bohyňou Aštarté alebo gréckou Afroditou. Zaujímavejšie vyzerá chrám Obeliskov. V jeho strede dodnes stojí niekoľko kamenných obeliskov. Aj na druhej strane hradu sú vykopávky, ale za zmienku stojí hádam len rímske nymfeum.
Križiacka pevnosť
Stopy dávnych civilizácii
Chrám Obeliskov
Väčšina starovekého Byblosu sa premenila ruiny
Stará vila v areáli vykopávok
Staroveká momentka
Volanie príťažlivých uličiek neutícha a my sa opäť strácame medzi ľuďmi a obchodíkmi. V starom meste navštevujeme starý ortodoxný kostol. Je zasadený v príjemnom prostredí parku s upravenými stromami. Vidieť kostol v Libanone naozaj nieje nič výnimočné. Práve Maroniti, vetva kresťanského náboženstva, sú v Byblose a okolí najpočetnejšou náboženskou komunitou. Okrem prevládajúcich sunitov tu žije aj malá skupinka šíítov. Na konci souku leží malý prístav plný oddychujúcich lodičiek. Hovorí sa o ňom ako o najstaršom prístave sveta, pretože cédrové drevo odtiaľto putovalo vlnami Stredozemného mora už do starovekého Egypta. Malé loďky obklopujú pekné kamenné vilky ako vystrihnuté z francúzskeho pobrežia. Ak ste dostali hlad môžete sa ísť pozrieť do jednej z najznámejších reštaurácii na Blízkom Východe. Jej majiteľ Pepe vybudoval takmer z ničoho slávny podnik kam zavítajú všetky známe osobnosti potulujúce sa v Byblose. Na stenách visia portréty prezidentov, hercov, herečiek alebo výborných spevákov. Stačí si sadnúť a nechať sa unášať touto príjemnou atmosférou.
Dláždenné ulice Byblosu
Kostol sv.Juraja
Vo vnútri kostola sv.Juraja
Stará kamenná zvonica sv.Juraja
Byblos. Dejiny kráčajú vedľa moderného mesta
