To, že sa na poli svetového džihádu stretávajú mnohé národností, nie je žiadnou novinkou. Už v afganskej vojne sa medzi domácich mudžahedínov pripájali bojovníci z rôznych kútov islamského sveta a preto ani vojna v Sýrii nemohla byť výnimkou. Jednou zo zložiek bojujúcich za nastolenie islamského režimu sú aj Čečenci. Dosiahol počet čečenských bojovníkov v Sýrii svoj vrchol?
Podľa čečenského bojovníka Umara Šišaního, ktorý patrí k vojenským emírom radikálnej skupiny ISIS (Islamic State of Iraq and al-Sham), bojujúcej na severosýrskom fronte sa Čečenci v Sýrii za posledné mesiace zradikalizovali a dokonca sa roztrieštili do menších frakcií, ktoré sa pridali buď ku skupine al-Nusrá alebo ISIS.
Hádky o tom, kto je dobrý a kto zlý v sýrskom konflikte sa dotkli aj rôznych radikálnych skupín ako je ISIS aj Džahbat al-Islamijá. Medzi ISIS a ďalšou skupinou Ahrahu Syam dokonca pod záštitou Umara Šišaního prebehla mierová dohoda. Umar Šišaní sa tak prakticky stal najdôležitejšou osobou celej skupiny ISIS v Sýrii. Na človeka, ktorý takmer vôbec nehovorí arabsky je to obrovská pocta, pretože skupina Islamic State of Iraq and al-Sham vznikla najmä pre Arabov zo Sýrie a Iraku, ktorí prišli bojovať proti prezidentovi Asadovi. Podľa niektorých to bol taktický krok zo strany lídra ISIS Abu Bakra al-Bagdádiho. Tým, že do dôležitej funkcie dosadil Čečenca, akoby zamedzil niekomu s arabskými koreňmi, aby sa dostal takto vysoko a tým pádom neohrozí pozíciu samotného al-Bagdádiho. Umar Šišaní sa tak stal symbolom, pretože má povesť bojovníka, ktorý sa nebál bojovať ani proti mocnému Rusku.
Podľa Šišaního nebolo veľa sýrskych skupín nadšených z čečenských bojovníkov a dokonca nazval Sýrčanov, že sú nevďační. Na svojom webe Šišaní vysvetľoval spojenie s krídlom al-Bagdadího a že to bol práve on, kto ako jediný privítal Čečencov s otvorenou náručou a sľúbil im, že ich jednotku zapracuje do štruktúry al-Kájdy. Práve to naštartovalo mnohých bojovníkov z Kaukazu, pretože o užšie kontakty s al-Kájdou sa snažia Čečenci už roky. Čečenskí džhádisti sú v spojení s al-Kájdou len nepriamo, prostredníctvom vyhlásení na internete a prostredníctvom ideológie, ale dosiaľ neboli prepojení skrze priame vojenské akcie či útoky. Operačná linka medzi severným Kaukazom a al-Kájdou mala nesmierne problémy existovať, pretože im v tom bránili striktné ruské kontroly a uzatvorenie hraníc pre cudzincov. Až po tom ako Šišaní prisahal vernosť al-Bagdádimu sa po prvý krát formálne objavilo spojenie čečenských bojovníkov s al-Kájdou, hoci bok po boku už v Sýrii fungujú niekoľko mesiacov.
Nie všetci Čečenci však privítali rozhodnutie Šišaního o spojení s al-Bagdádim. Krátko na to ako k prepojeniu došlo sa dostal Umar Šišaní do rozkolu so svojim bývalým nástupcom emírom Salahuddínom Šišaním. Salahuddín spoločne s mnohými bojovníkmi opustil skupinu, založili si vlastnú brigádu s menom Jaish al-Muhajideen wa-Ansar a nadviazali spoluprácu s džihádistickou skupinou Džabhat al-Nusrá, ktorej velenie podlieha Ajmanovi al-Zawahrímu. Džahbat al-Nusrá neuznáva ISIS a jej vyhlásenia, že sú vedúcou skupinou v boji v Sýrii. Salahuddín Šišaní odmietol ponuku al-Bagdádiho na spojenectvo a sám seba pokladá za reprezentatívnu osobu Kaukazského emirátu. Podľa Salahuddína nie je dobré, ak veľmi veľa Čečencov prichádza bojovať do Sýrie a radšej ich presviedča, aby zostali doma a zotrvávali v konflikte s Ruskom.
Ďalší z čečenských militantných lídrov, emír Saifulláh si tiež za spojenca v Sýrii vybral radšej Džahbat al-Nusru, než ISIS. Kým však Salahuddín neprisahal al-Nusre vernosť, emír Saifulláh tak spravil, aby demonštroval svojou prísahou, že jeho skupina patrí pod velenie al-Zawahrího a neuznáva odnož na ktorej čele stojí al-Bagdádi.
Čečenskí velitelia emír Muslim a emír Abu Musa zostali dosiaľ nezávislí. Hoci stále nevyjadrili svoje preferencie, nepredpokladá sa, že by sa priklonili na stranu ISIS aj kvôli tomu, že stoja v opozícii k emírovi Šišanímu. Paradoxne to, že Čečenci stoja na oboch stranách a teda aj v ISIS aj v al-Nusre sa ukázalo byť výhodou, pretože keď došlo medzi oboma skupinami ku konfliktu, Čečenci sa medzi sebou dokázali dohodnúť rýchlejšie, než arabskí velitelia.
Hoci sa objavili obavy či sa po návrate čečenských bojovníkov domov na severný Kaukaz nemôže výrazne zhoršiť bezpečnostná situácia, tak odborníci sa domnievajú, že je to skôr nepravdepodobné. Za posledné roky sa situácia aj v Čečensku zmenila a skôr sa berie dôraz na politický vplyv, čiže sa skôr predpokladá, že by po návrate mohli niektorí z bojovníkov skončiť v politike. Podľa odhadov sa prílev Čečencov do Sýrie už nebude zvyšovať a čísla, ktoré sa odhadujú na základe mesačných výpočtov mŕtvych bojovníkov sa v dnešnej Sýrii môže nachádzať cca tisícka bojovníkov zo severného Kaukazu. Najmä po tom ako sa mnohé opozičné skupiny nevedia dohodnúť na spoločnom programe, medzi bojovníkmi z Kaukazu ochladla chuť vydať sa bojovať do Sýrie, pretože pre mnohých má vojna ďaleko od svätej vojny a tak necítia povinnosť zúčastniť sa jej.
