Somálsko – História

Od 7. do 10. storočia vznikali na pobreží dnešného Somálska arabské a perzské obchodné centrá. Vnútrozemie obývali kočovné kmene, ktoré miestami prechádzali až na územia dnešnej Etiópie. V 16. storočí sever ovládla rozpínajúca sa Osmanská ríša, zatiaľ čo juh pripadol pod vplyv zanzibarského sultána.

Po britskej okupácii Adenu (v dnešnom Jemene) roku 1839  sa Somálsko stalo preň potravinovým zdrojom. Od roku 1920 bola celá oblasť rozdelená medzi Britský a Taliansky protektorát. Po roku 1941 Briti ovládali celú oblasť až do roku 1950.

Roku 1960 uznala Británia a Taliansko Somálsku nezávislosť. Somálsko prerušilo diplomatické styky s Britániou už roku 1963 kvôli postúpeniu Severného dištriktu, z veľkej miery obývaného Somálcami, Keni.

Prezident Abdi Rashid Ali Shermarke bol roku 1969 zavraždený a moci sa chopila armáda. Pod vedením generála Mohameda Siad Barreho sa krajina začala orientovať smerom na Sovietsky zväz. Krajina prehrala vojnu s Etiópiou roku 1977 a prezident Barre z krajiny utiekol roku 1991. Po jeho odchode z krajiny ostalo Somálsko v rukách ozbrojených klanov.

Občianska vojna v Somálsku a najhoršie sucho, ktoré postihlo Afriku v roku 1992, priviedlo zničenú krajinu až k hladomoru, ktorý si vyžiadal životy 300 000 ľudí. Za prítomnosti vojsk OSN a Spojených štátov bola prerozdeľovaná v krajine humanitárna pomoc.

Od roku 1991 sa Somálsko zmieta v anarchii a občianskej vojne. Ekonomika krajiny je zničená vojnou a región patrí medzi  najchudobnejšie na svete. V priebehu posledných desaťročí viacerí velitelia vyhlásili samostatnosť menších samostatných štátov vo vnútri Somálska, no tieto neboli medzinárodne uznané.

V auguste 2000 bol zvolaný parlament do susedného Džibutska a bola zvolená nová vláda. Tá ale aj v súčasnosti ovláda len asi 10% územia Somálska. Krajina sa zmieta v nepokojoch dodnes a pri moci sú okrem súčasnej vlády aj kmeňové frakcie a Rada islamských sudcov a radikálne skupiny. Nepokojné Somálsko sa stalo základňou pre pirátov  napádajúcich plavidlá v oblasti Indického oceánu a Adenského zálivu.

Alžírsko – História

Prítomnosť človeka na území dnešného Alžírska môžeme datovať až 700 000 rokov dozadu, čo dokumentujú nálezy pozostatkov Homo erectus. V prvom tisícročí pred Kr. tu zakladali na pobreží svoje kolónie Feničania. Neskôr sa oblasť stala súčasťou Rímskej ríše a ostala súčasťou ríše až do roku 440, kedy ju obsadil germánsky kmeň Vandalov. Arabi toto územie dobyli a začlenili do kalifátu okolo roku 650. Roku 1536 bolo toto územie pripojené k Osmanskej ríši.

Po tri storočia slúžilo hlavné mesto Alžír ako bašta pirátov v Stredomorí. To sa stalo aj zámienkou pre francúzsku ofenzívu do oblasti roku 1830. Alžírsko sa stalo súčasťou Francúzska roku 1848.

Alžírsko ostalo pod správou Francúzska až do polovice 20. storočia, kedy vypuklo v krajine povstanie (1954-55). Francúzsky prezident Charles de Gaulle začal mierové rokovania a v roku 1962 získalo Alžírsko nezávislosť.

Prvé parlamentné voľby v krajine v roku 1991 viedli ale až k občianskej vojne. Voľby vyhral Front islamskej spásy – Islamic Salvation Front (FIS), no armáda odmietla výsledky volieb a Alžírsko sa ocitlo v občianskej vojne. Situáciu mal zmeniť až Abdel-Aziz Bouteflika, ktorý sa stal prezidentom roku 1999. Opierajúc sa o armádu zostáva prezident pri moci doteraz.

Sýria ruší výnimočný stav (Video)

Poradkyňa sýrskej vlády potvrdila pre Aljazeeru  rozhodnutie o zrušení výnimočného stavu v krajine.

Bouthaina Shaaban, poradkyňa sýrskeho prezidenta Bashara al-Assada, túto nedeľu potvrdila v rozhovore pre katarskú televíziu Aljazeera, že výnimočný stav bude „určite“ zrušený. Práve zrušenie výnimočného stavu, ktorý platí v krajine už od roku 1963, bolo jednou z hlavných požiadaviek protestujúcich, ktorí demonštrovali vo viacerých sýrskych mestách.

Vláda avizovala aj viaceré ďalšie politické reformy, ako legalizovanie politických strán a nové zákony týkajúce sa slobody médií.

V uliciach sa v posledných dňoch neobjavovali len demonštranti požadujúci zmeny vo vláde, ale do ulíc vyšli aj zástancovia súčasnej vlády, aby prejavili svoj podporu vedeniu štátu.

Zdroj: Aljazeera

Pozrite si nasledujúce rozhovory:

V Sýrii protesty pokračujú (Video)

Úrady potvrdili 27 obetí počas stretov v mestách Homs, Sanamin, Daraa a Latakia odkedy sa začali protesty 15. marca.

Podľa informácií pri zrážkach protivládnych demonštrantov a bezpečnostných zložiek v meste Latakia boli zabití prinajmenšom traja ľudia. Účastníci pohrebného sprievodu tu mali zapáliť sídlo vládnej strany a policajnú stanicu. Objavili sa taktiež správy o strelcoch ostreľujúcich ľudí na uliciach.

Bouthaina Shaaban, poradkyňa sýrskeho prezidenta sa na margo streľby na severozápade krajiny vyjadrila, že išlo o ozbrojenú skupinu, ktorá zo striech náhodne strieľala na civilistov.

Ide o projekt, ako zasiať konflikt aj do Sýrie.“ povedala v Damasku.

Nie je jasné, koľko si týždňové protesty vyžiadali v Sýrii obetí. Zahraničné agentúry spočiatku hovorili o stovke mŕtvych. Podľa aktivistov za ľudské práva ich bolo doteraz okolo 55. Údaje z oboch strán nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť.

Ako reakciu na pretrvávajúce nepokoje vláda vyhlásila balík ústupkov a opatrení. Bolo prepustených okolo 260 politických väzňov. Krajina bola často krát kritizovaná západom pre ich vysoký počet.

Protesty sa objavili vo viacerých mestách Sýrie, no v Damasku sa zišli aj prívrženci súčasnej vlády. Vo viacerých mestách sa terčom útoku stali sídla vládnej strany Baath, ktorá je vo vedení štátu už polstoročie.

V meste Daraa na juhu Sýrie, ktoré sa stalo akýmsi centrom protestov v krajine, dav strhol sochu bývalého prezidenta Hafeza al-Assada. Súčasný prezident, Bashar al-Assad, vládne v krajine od smrti svojho otca v roku 2000. Podľa Aljazeery, sochu strhli tento piatok a dav podpálil aj sídlo guvernéra.

Zdroj : Aljazeera

Lukáš Goga o situácii v Sýrii na TA3.

Alžírsko – Kultúra

Alžírsko je zaujímavá krajina s bohatou históriou, ktorá ovplyvňovala v priebehu času aj kultúru krajiny. Majoritným jazykom v Alžírsku je arabčina, ktorou hovorí okolo 82 % populácie. Druhým najpoužívanejším jazykom, predovšetkým vo vzdelanej vrstve, je francúzština. To je pozostatkom koloniálnej éry, kedy Alžírsko patrilo pod francúzsku správu. Angličtinou hovorí len veľmi málo ľudí. Francúzština síce stratila svoj vplyv na konci koloniálnej éry, no tento vplyv úplne nevymizol do dnešného dňa a to hlavne v oblasti kultúry.

Ako mnohé severoafrické krajiny, aj Alžírsko je silno ovplyvnené islamom. Po odchode Francúzov z krajiny sa pomer kresťanov voči majoritnému moslimskému obyvateľstvu ešte viac zmenšil. Asi jedno percento populácie sa hlási k židovstvu.

Alžírska literatúra je písaná v arabčine, jazyku majority, no taktiež vo francúzštine. Známymi sú autori ako Mohammed Dib, Kateb Yacine a Assia Džebar. Diela Assie Džebar boli intenzívne prekladané hlavne v 20. storočí. Najvýznamnejšou inštitúciou na poli literatúry je Národná knižnica v hlavnom meste Alžír, založená v roku 1835. V hlavnom meste nájdeme okrem Národnej knižnice aj Národné múzeum výtvarného umenia, Múzeum prehistórie a etnografie a Národné archeologické múzeum.

Alžírčania sú známi vo svete svojou muzikálnosťou. Preslávili sa viacerí alžírski umelci. Cheb Khaled alebo Rachid Taha sú speváci, ktorých piesne sa spopularizovali aj ďaleko za hranicami kontinentu. Piesne ako Aicha alebo Barra Barra – z amerického filmu Čierny jastrab zostrelený (Black Hawk Down) počuli už možno aj mnohí z vás.

Významným materiálnym prejavom Alžírčanov sú tradičné remeslá, ktoré sú dôležitým lákadlom aj pre zahraničných turistov. Hrnčiarstvo, výroba kobercov, výrobkov z kože ale aj hudobných nástrojov ako lutny patrí medzi najznámejšie odvetvia. Šperky, kovotepecké výrobky a tradičné odevy sú lákadlom pre návštevníkov a vyvážajú sa aj do ostatných arabských krajín.

Krajinu obývajú Arabi, no aj pôvodné berberské obyvateľstvo. Berberi sú potomkovia pôvodných obyvateľov severnej Afriky. Svoje kráľovstvá vytvárali v púšti už za čias starých Rimanov.

V mestách lokalizovaných na severe krajiny prevláda západný štýl života, no čím ďalej smerujeme na juh, tým sú ľudia konzervatívnejší. Typická je ale ich pohostinnosť, kdekoľvek v krajine sa nachádzate.

Ako v celom arabskom svete, tak aj v Alžírsku sa stretnete so zmieňovanou pohostinnosťou a vplyvom islamu v mnohých sférach života. Či už vplyvom náboženstva alebo tradície, ženy sa zvyknú zahaľovať, buď vlasy alebo aj tváre.