Když před deseti lety usedl Bašár Asad do prezidentského křesla, očekávala se radikální změna v politickém i ekonomickém vývoji Sýrie. Mladý a západně vzdělaný syn zesnulého prezidenta Háfize Asada byl příslibem dynamických reforem.
Složitý mocenský aparát, který zdědil po otci, ale mnohé korigoval: tradiční vysoké kruhy dál pevně držely svůj podíl na moci a ani s příchodem čerstvé krve nenastala rekonstrukce celého systému – aspoň tak, jak si to představovaly západní mocnosti. Bašárovo úvodní slibné tempo polevilo a potřebné změny nepřicházely v potřebné míře. Ani prezident s velkými pravomocemi nedokázal za deset let porazit starý mocenský aparát pevně prorostlý s byrokracií, jež do jisté míry dál ovládá chod dění ve státě.
Continue reading →
Tunisko – Geografia
Tunisko sa nachádza na severe Afriky medzi Líbyou a Alžírskom na pobreží Stredozemného mora. Rozloha krajiny je 163 610 km2. Hraničí len s dvoma krajinami a to Alžírskom a Líbyou.
Oficiálny názov krajiny je Tuniská republika (Al Džumhuríja at Tunisíja).
Hlavné mesto je Tunis.
Tunisko získalo nezávislosť od Francúzska v roku 1956.
Krajina je rozčlenená do 24 gubernií.
Právny systém krajiny vychádza s francúzskeho systému a islamského práva.
Počet obyvateľov je 10,589,025.
Tunisko – História
Prví ľudia sa na území dnešného Tuniska usadili pravdepodobne už pred ôsmimi tisícročiami. Medzi nimi s najväčšou pravdepodobnosťou aj predchodcovia dnešných Berberov. Dnes sa dá povedať o viac ako polovici Tunisanov, že majú berberské korene.
Z historického hľadiska začína byť táto oblasť zaujímavá v púnskej ére. Niekedy dvanásť storočí pred Kristom sa dostáva oblasť pod dlhú nadvládu semitskej civilizácie Feničanov. Títo tu založili aj mestský štát Kartágo. Pôvodná kultúra Berberov sa musela stiahnuť do úzadia. Púnska kultúra tu začala na fenickom základe prosperovať a rozvíjať sa. Mestský štát začal expandovať v oblasti Stredomoria a stal sa pravdepodobne najbohatším mestským štátom antického sveta.
To zapríčinilo vojny s Rímom, kedy obe mocnosti bojovali o hegemóniu v Stredozemnom mori. Tri púnske vojny sa skončili porážkou Kartága. Definitívne bolo zničené Rimanmi roku 146 pred Kr. Vrámci bojov o obchodné pozície medzi Rimanmi a Kartágincami môžeme spomenúť napríklad Druhú púnsku vojnu, kde sa preslávil veliteľ Kartága Hannibal Barca. Počas jeho odvážneho ťaženia do Itálie sa Rím ocitol najbližšie skaze. Ako prvý sa úspešne a prekvapivo dostal do Itálie cez Alpy. Jeho príklad nasledoval o mnoho storočí neskôr aj Napoleon. Práve s Hannibalom sa spája výrok : „Buď si cestu nájdem, alebo si ju vytvorím.“
Už počas Druhej púnskej vojny sa spojencami Rimanov stali práve berberské kráľovstvá v Afrike. Po definitívnej porážke v Tretej púnskej vojne sa celá oblasť začlenila do rímskej provincie Afrika a ostala pod nadvládou Ríma na ďalšie storočia.
Keď sa ku sklonku svojej existencie Rímska ríša potýkala s vážnymi problémami, ovládli územie Kartága germánski Vandali a vytvorili si tu vlastné kráľovstvo. Berberi obsadili okolité územia.
Byzantská ríša znovu obnovila svoju vládu na tomto území roku 534, no zakrátko na to toto územie dobyli moslimské vojská. Definitívne sa tak ukončila existencia antického Kartága roku 705.
S príchodom Arabov sem prišiel aj nový jazyk, viera a napríklad aj kalendár. Celá oblasť severnej Afriky sa stala súčasťou Umajjovského Chalifátu. Pôvodné berberské obyvateľstvo konvertovalo na novú vieru. Berberi a Arabi mali viaceré spoločné. Obe etniká viedli nomádsky život, mali podobnú kultúru a jazyk.
Aj keď Berberi prijali islam, zároveň sa bránili nadvláde Arabov. To viedlo k vytvoreniu Rustamidského kráľovstva.
Neskôr tu Fátimovci vytvorili svoj Chalifát.
S obdobím stredoveku sa začína obdobie, kedy sa Tunisko a celý Magrib (severná arabská Afrika)dostáva pod berberskú nadvládu. Podnet k tomu dali Fátimoci, ktorí sa presunuli po dobytí Egyptu práve tam. Správou oblasti poverili dynastiu Zirid.
Berberské dynastie by tu vládli pravdepodobne po stáročia, keby neprišli do západného Stredomoria Osmani.
Podmaňovanie Magribu Osmanmi sa začalo dobytím Alžírska roku 1516. Postupne ovládli celý Magrib vrátane dnešného Tuniska. Tunisko sa stalo autonómnou provinciou.
Útoky na európske lode v Stredomorí potom smerovali z Alžíru, Tunisu a Tripolisu.
Pod osmanskou nadvládou ostalo Tunisko až do konca 19. storočia, kedy sa aj napriek snahám o reformy nepodarilo krajinu provinciu vytiahnuť z úpadku. Roku 1881 tu Francúzi vytvorili protektorát.
Francúzska nadvláda v Tunisku prišla až päť desaťročí po ich prítomnosti v Alžírsku. Tunisko bolo na ceste reforiem a modernizácie, no obrovská zadĺženosť krajiny tomu zabránila. Francúzi preto ovládli priemysel, dobravu, finančníctvo a iné hospodárske odvetvia v krajine.
Francúzske podniky a francúzski obyvatelia boli zvýhodňovaní, čo sa stretlo s nesúhlasom domáce obyvateľstva. Opozícia v krajine vznikla už pred Prvou svetovou vojnou, no k osamostatneniu krajiny došlo až v roku 1956. Od tohto roku je Tunisko suverénnou krajinou. Od vzniku štátu sa udialo množstvo ekonomický a sociálnych reforiem, ktoré pomohli modernizovať krajinu.
Medzinárodný súdny tribunál obvinil sudánskeho prezidenta z genocídy
Medzinárodný súdny tribunál vydal v utorok už druhý zatykač na sudánskeho prezidenta Omara Hassana al-Bašíra v súvislosti so zločinom genocídy. Tento krok má zvýšiť tlak na jeho izolovaný politický režim.
Pred štyrmi mesiacmi vyhlásil odvolací výbor, že sudcovia urobili veľkú právnu chybu, keď odmietli obviniť Bašíra z najzávažnejšieho zločinu medzinárodného práva.
Žalobca otvoril znovu prípad a sudcovia vydali tento pondelok príkaz na zatknutie na sudánskeho prezidenta s troma bodmi obvinenia z genocídy.
Súdny žalobca Luis Moreno Ocampo obviňuje Bašíra zo zadržiavania 2,5 milióna utečencov rôznych etnických skupín v utečeneckých táboroch v Darfúre za účelom genocídy. Ako gigantický Osvienčim.
Kľučová opozičná skupina v Sudáne považuje krok súdneho tribunálu za víťazstvo pre Darfúr.
„Hnutie za spravodlivosť a rovnosť to považuje za víťazstvo ľudí v Darfure a ľudskosti celkovo. Dá to ľuďom v Darfure nádej, že spravodlivosti bude učinené zadosť.“ Povedal hovorca hnutia Ahmad Hussein.
Existujú totiž podložené obavy, že sudánsky režim sa snaží zbaviť viacerých etnický skupín v krajine a útoky na viaceré dediny v krajine sa udiali práve na etnickom základe.
Zdroj: alarabiya.net
V Bagdade zlikvidovali tisícky túlavých psov
Po početných útokoch túlavých psov na obyvateľov hlavného mesta Iraku, Bagdadu sa pristúpilo k ich systematickému odstreľovaniu.
Veterinárne tímy spolu s príslušníkmi polície za posledné mesiace prechádzajú ulicami irackého hlavného mesta a strieľajú túlavé psy, ktoré sa tu premnožili počas posledných siedmich rokov. Doteraz sa im podarilo odstrániť viac ako 58 000 psov.
Problémy s túlavými psami boli aj pred americkou inváziou do krajiny. Tento problém sa riešil podobne. Na dlhý čas bol ale počas okupácie odsunutý do úzadia a počet túlavých psov v hlavnom meste narástol až na počet okolo 1,25 milióna.
Projekt za odstránenie túlavých psov z ulíc bol započatý už v roku 2008, no začal sa realizovať až v tomto roku po schválení príslušných financií.
Polícia a veterinári musia svoj pohyb koordinovať s bezpečnostnými zložkami, aby nedošlo k neželanému incidentu medzi nimi.
Problém sa začal riešiť, keď výrazne stúpol počet obyvateľov napadnutých túlavými psami. Predovšetkým detí.
Celá kampaň je súčasťou projektov, ktoré majú zlepšiť život obyvateľov irackého hlavného mesta. Dvadsať streleckých tímov denne od rána prechádza ulicami a zbavuje obyvateľov týchto neželaných susedov. Okrem tejto akcie mesto pokračuje aj v rozmiestňovaní otráveného mäsa v uliciach v snahe znížiť počet psov. V súvislosti s tým viackrát varovalo obyvateľov pred týmto mäsom, aby nedošlo k neželaným otravám u ľudí.
Zdroj: alarabiya.net