SAE – Pamiatky a zaujímavosti

Abu Dhabi je hlavné mesto najväčšieho a rovnomenného emirátu v Spojených arabských emirátoch. Tento zaberá 87% celkovej rozlohy Emirátov. Z malej rybárskej osady sa v priebehu dvadsiateho storočia vyformovalo moderné mesto a centrum vlády a obchodného života krajiny. Zisky plynúce z nesmierneho ropného bohatstva krajiny viedli k výstavbe jednoho z najmodernejších miest sveta. Charakteristickými preň sú do neba sa týčiace mrakodrapy, zelené záhrady a parky, najznámejšie hotely sveta a obchodné centrá.

Qasr al – Hosn sa nachádza na ulici Chalid bin Walid. Táto pevnosť je najstaršou budovou v Abu Dhabi. Pôvodne vznikla v 18. storočí a bola sídlom miestnych vládcov.

Kultúrna nadácia Abu Dhabi sa nachádza vedľa Qasr al- Hosn v modernej budove islamského dizajnu s bielymi kolonádami, nádvorím a záhradami. Nachádza sa v nej knižnica, divadlo, kino, výstavné centrum. Je miestom konania rôznych výstav, koncertov a filmových festivalov.

Skanzen (Heritage Village) sa rozkladá na ploche 1600 m2 nad nábrežím. Mapuje vývoj a tradičný život pred objavením ropy v krajine. Sú tu rekonštrukcie beduínskych stanov, tradičnej rybárskej dediny, či trhovísk. Nachádza sa tam aj obchod s remeselnými výrobkami, zbierka fotografií, ale aj jedinečná kolekcia Koránov.

Centrum ženského remesla je veľmi zaujímavé miesto na návštevu. Prezentuje výrobky ako parfémy, lokálny odev, či keramiku. Mnohé výrobky sú aj na predaj. Dá sa tu okúsiť aj tradičná kuchyňa zo Zálivu.

Palác Manhal sa nachádca vedľa poštového úradu na Airport Rd. Bol sídlom Šejka Zajeda do roku 1974.

Neďaleko Abu Dhabi sa nachádza oáza al-Ain s početnými archeologickými náleziskami.

Dubaj – tento emirát zaberá len asi 5 % rozlohy celej krajiny. Mesto Dubaj je vybudované pozdĺž zátoky. Lemovaná mrakodrapmi sa vinie cesta Šejka Zajeda z juhu z centra mesta, míňajúc Medzinárodné finančné centrum smerom na Džamejrah, približne 30 km od mesta. To je najvyhľadávanejšia turistická oblasť Dubaja so špičkovými hotelmi a aj s hotelom, ktorý sa stal symbolom mesta, Burž al- Arab.

Dubajské múzeum sa nachádza v starej prístavnej budove prístavu al-Fahidi. Obsahuje zbierky zbraní, tradičných odevov a náradia. Podzemná sekcia múzea zahŕňa výstavy ako antické trhovisko, škola Koránu, domácnosť, či oáza. Je tu venovaná miestnosť aj rybárstvu a lovu perál.

Šardžah je centrum rovnomennej oblasti. Nachádza sa tu množstvo zreštaurovaných tradičných budov a múzeí. Mesto bolo roku 1998 vyhlásené vrámci UNESCO za arabské hlavné mesto kultúry.

Chor Chalid je zátoka, ktorá sa tiahne od prístavu smerom do vnútrozemia. Tam sa rozširuje a vytvára malé jazero so sto metrov vysokou fontánou. Toto celé je obkolesené pôsobivým nábrežím.

Archeologické múzeum sa nachádza v srdci mesta neďaleko Okružnej križovatky kultúry/Koránu. Je to moderné a interaktívne múzeum, ktoré dokumentuje históriu mesta od antických čias.

Zóna umenia sa nachádza na konci nábrežia, zo severnej strany Burj Avenue. V zóne je päť historických budov a mešita z konca 18. storočia. Sú tu viaceré múzeá a galérie.
Centrum umenia sa nachádza v budove Bait al Sarkal, ktorý slúžil ako dom britského komisára, neskôr bol využívaný ako misionárska nemocnica. Centrum ponúka triedy a kurzy pre rôzne vekové skupiny.

Pamiatková zóna je lokalizovaná na náprotivnej strane Burj Avenue. Je venovaná trhoviskám, miestam stretávania a malým múzeám. Krásne zrenovovaná oblasť je príkladom vzťahu mesta ku kultúre a dedičstvu.

Bajt al Gharbi na námestí al Qasaba oproti Islamskému múzeu je zrenovovaný dom patriaci šejkovi al Qasimi. Tri odlišné veže na chladenie vetrom robia tento dom unikátnym.

Pevnosť al Husn bola postavená v roku 1820. Táto zrekonštruovaná pevnosť umiestnená v strede Burj Avenue bola sídlom vládnucej rodiny po 200 rokov. V roku 1969 bola zvalená, no súčasný vládca ju nechal obnoviť na základe starých fotografií a dokumentov. Dnes je v budove umiestnené múzeum.

Ajman je najmenší zo všetkých emirátov. Nachádza sa severovýchodne do Šardžah. Čo do rozlohy, zaberá len okolo 0,3 % krajiny. Mesto Ajman bolo obdarené prírodným prístavom. Tradičný aj moderný rybolov a lodiarstvo patria stále k dôležitým hospodárskym činnostiam. Mesto bolo kedysi tichým mestečkom so 16 kilometrov dlhými bielymi piesočnatými plážami, ale takisto ako aj zvyšok Emirátov, aj tu to muselo ustúpiť prudkému rozvoju.
Okrem múzea so zaujímavými expozíciami stojí za vzhliadnutie ešte lodenica, ktorá sa nachádza zo severnej strany zátoky, len niekoľko kilometrov od mesta. Je to jedna z najaktívnejších lodeníc v krajine, ktorá vyrába tradičné arabske člny – „dau“.

Mowaihat je archeologická lokalita neďaleko Ajmanu. Bola tu odkrytá počas ukladania potrubia hrobka z obdobia okolo 2500 až 2000 rokov pred Kr.

Palestínci zakázali osadnícky tovar

Palestínske autority prijali nový zákon, ktorý stavia do ilegality predaj produktov vyrobených v izraelských osadách v okupovanom Predjordánsku.

Podľa tohto zákona sa môžu jeho porušovatelia dostať až na päť rokov do väzenia alebo môže byť na nich uvalená pokuta až 14 000 dolárov. Zákon podpísal palestínsky prezident Mahmoud Abbas v pondelok.

Tento ťah je súčasťou kampane, ktorá sa začala už začiatkom roku. Táto sa snaží očistiť palestínsky trh od tovarov vyrobených v osadách, ktoré sú považované podľa medzinárodného práva za ilegálne.

Kampaň sa nevzťahuje na produkty z tých osád, ktoré Palestínci už uznali. Palestínske zdroje uvádzajú, že zisky z predaja tovaru izraelských spoločností predstavujú 500 miliónov dolárov ročne.

Zákaz prichádza šesť mesiacov po tom, čo palestínske autority vyzvali na bojkot viacerých sietí supermarketov v Predjordánsku, ktoré sú zásobované aj tovarom zo spomínaných nelegálnych osád.
Palestínci práve tieto osady považujú za najväčšiu prekážku na ceste k vlastnej štátnosti.
Tieto opatrenia vyvolali hnevlivé reakcie zo strany izraelských úradov.

Zdroj: Aljazeera

Arabský svet – Iná planéta?

ilustracne fotoAk by teraz niekto čakal, že článok bude recenziou na rovnomennú knihu Emíre Khidayer, mýli sa. Tento názov použili študenti Blízkovýchodných štúdií na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre pre prezentáciu arabskej kultúry minulý štvrtok.

Na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre na Katedre manažmentu kultúry a turizmu sa dá od roku 2007 študovať nový odbor Kulturológia – blízkovýchodné štúdiá. Práve študenti tohto študijného programu si pripravili podvečernú prezentáciu, kde sa snažili priblížiť arabskú kultúru záujemcom.

Celé sa to uskutočnilo pod záštitou ich katedry a projekt finančne podporili aj Mladí nitrianski filantropi. Prezentácia bola určená jednak pre študentov, no aj pre širšiu verejnosť. Zúčastnili sa jej ľudia z vedenia katedry, fakulty, pedagógovia a hostia.

Program si vytvárali študenti sami za pomoci pána docenta Al-Absiho a pani doktorky Al-Absiovej. Svoju pozornosť upriamili na viaceré témy. Najskôr začali krátkym uvítacím príhovorom, ktorý predniesli okrem slovenčiny aj v arabčine.Continue reading →

Spojené štáty hovoria o krajných opatreniach voči Iránu

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť už hovorí o širšej škále opatrení, ktoré udržia iránsky jadrový program na uzde, pokiaľ diplomacia a sankcie zlyhajú.

Minister obrany Robert Gates v nedeľu zverejnil vyhlásenie o tajnom memorande, ktoré už v januári zaslal Bielemu domu, kde hovorí o ďalších krokoch v plánovaní obranného procesu.

Predstavitelia americkej obrany už začínajú pomaly hovoriť o poslednom možnom opatrení a to o vojenskom zásahu.
Prezident Obama je postavený pred ťažkú voľbu. V záujme Spojených štátov je držať Irán od výroby jadrovej bomby, ale taktiež vyhnutie sa širšiemu konfliktu v regióne.
Admirál Mike Mullen na túto tému povedal: „Myslím si, že ak Irán bude mať jadrovú zbraň, spraví to celú oblasť veľmi nestabilnou. Ale myslím si, že útok naň bude mať podobný výsledok.“

„The Times“ uviedol v sobotu, že Gatesove memorandum bolo formulované ako varovanie Bielemu domu na nedostačujúcu stratégiu na kontrolu iránskeho jadrového programu.
Gates sa na margo memoranda vyjadril, že nie je mienené ako výzva do akcie, ale malo by byť skôr prezentované ako súbor otázok a návrhov, ktoré by mali napomôcť včasnému a správnemu rozhodnutiu.

Obaja Mullen a Gates podporujú pokračovanie diplomatických krokov a zvyšovanie tlaku na Bezpečnostnú radu OSN, aby zaviedli nové sankcie, ktoré by donútili udržať iránsky jadrový program v len mierovej rovine.

Spojené štáty navrhujú opatrenia voči Iránskemu bankovníctvu, absolútne embargo na dovoz zbraní, obmedzenia iránskej námornej dopravy a zastavenie investícií v oblasti energetiky.

Mullen uviedol, že v Pentagone sa neustále analyzujú novovzniknuté situácie a vytvárajú nové plány. No a prípadný vojenský zásah sa musí zvažovať taktiež.
Ďalej hovorí o tom, že vojenský zásah je krajnou možnosťou, ako oddialiť vývoj jadrových zbraní v regióne. K takejto možnosti sa ale pristupuje, ak zlyhali diplomatické možnosti riešenia problému. Povedal, že problémom ak získa Irán jadrové zbrane je, že aj ostatné krajiny v regióne sa budú snažiť o to isté.

zdroj: Alarabiya

Účet Usámu bin Ládina na Facebooku bol zrušený

Sociálna sieť Facebook túto sobotu zrušila účet Usámu bin Ládina z bezpečnostných dôvodov. Nie je jasné či bol tento účet založený samotným vodcom al-Qáidy alebo niekým, kto sa za neho vydáva.

Na základe správ bol profil pod menom „Vodca Mudžahedínov, Usáma bin Ládin“ používaný na prezentovanie videonahrávok a hlasových nahrávok islamských militantov.

Podľa slov hovorcu spoločnosti Facebook Andrewa Noyesa, nemôže spoločnosť potvrdiť, či sa jednalo o pravý profil, alebo len o podvrh. Na stránkach Facebooku sa totiž objavujú rôzne profily známych a slávnych osobností a mnohé z nich sú založené ľuďmi, ktorí sa za ne len vydávajú. Podľa hovorcu má spoločnosť rôzne mechanizmy, ktorými sa snaží zabrániť registrácii takýchto falošných profilov. No ani tieto mechanizmy nie sú stopercentne úspešné. V takýchto prípadoch reaguje Facebook deaktiváciou účtu.

V tomto prípade sa tak postupovalo aj z bezpečnostných dôvodov. Spomínaný účet začal byť aktívny pred menej ako jedným mesiacom a za túto dobu pritiahol pozornosť viac ako tisícky extrémistov. Pôvodne sa na účte používal arabský jazyk, no začali sa objavovať aj správy v angličtine.

Od roku 2001 je Usáma bin Ládin najhľadanejším mužom v americkom boji proti terorizmu. Za informácie vedúce k jeho zatknutiu je v súčasnosti ponúkaná odmena 16 miliónov libier. Podľa špekulácií sa môže ukrývať niekde na hraniciach medzi Afganistanom a Pakistanom.

Zdroj: Alarabiya