KTO JE TO MUHAMMAD?

Muhammad (pokoj a mier s ním) sa narodil v Mekke v roku 570 podľa Gregoriánskeho kalendára, v čase, keď kresťanstvo ešte nebolo rozšírené na celom území Európy. Jeho otec zomrel ešte pred Muhammadovým narodením a jeho matka zomrela, keď Muhammad mal šesť rokov. Po matkinej smrti sa ho ujal a vychoval jeho strýko, ktorý pochádzal z významného arabského kmeňa – Kurajš. Už v mladosti bol Muhammad známy svojou pravdovravnosťou, štedrosťou a úprimnosťou. Často bol vyhľadávaným sudcom v sporoch medzi ľuďmi. Historici ho opisujú ako pokojného a hĺbavého človeka. Muhammad mal veľmi pobožnú povahu a opovrhoval úpadkom a skazenosťou spoločnosti, v ktorej žil. Mal vo zvyku odobrať sa z času na čas do jaskyne Hirá’ pod vrcholkom hory Džabal al-Núr (Hory svetla), pri Mekke, aby tam rozjímal a premýšľal o zmysle života.

AKO SA STAL BOŽÍM PROROKOM?

Vo veku štyridsať rokov Muhammad (pokoj a mier s ním) dostal prvé zjavenie od Boha prostredníctvom anjela Gabriela. Toto zjavenie, ktoré potom pokračovalo ďalších dvadsaťtri rokov, je známe ako Korán. Od prvej chvíle, keď začal zvestovať slová, ktoré počul od Gabriela, a kázať Pravdu, ktorú mu Boh zjavil, boli Muhammad a jeho malá skupinka stúpencov tvrdo prenasledovaní. Keď si jeho nasledovníci osvojili učenie islamu a ich prenasledovanie sa stalo neúnosným, Boh im v roku 622 prostredníctvom zjavenia prikázal, aby z Mekky emigrovali. Touto emigráciou, tzv. hidžrou, počas ktorej Muhammad so svojimi nasledovníkmi v niekoľkých vlnách opustili Mekku, aby hľadali výhodnejšie miesto na slobodné šírenie Božieho slova v Medíne, 420 km severne od Mekky, sa začína islamský letopočet. Po niekoľkých rokoch sa podarilo Muhammadovi spolu so svojimi stúpencami konečne vrátiť do Mekky. Odpustil svojim protivníkom a vyzval ich, aby prijali islam za svoje náboženstvo. Prorok Muhammad zomrel vo veku 63 rokov. V čase jeho smrti väčšina Arabského polostrova prijala islam a za menej ako sto rokov po Muhammadovej smrti sa islam rozšíril na západ, až do Španielska, a na východ, do Číny. V súčasnosti obývajú muslimovia všetky kontinenty.

NIEKTORÉ VÝROKY PROROKA MUHAMMADA
Prorok Muhammad (pokoj a mier s ním) povedal:
„Boh nemá zľutovanie nad tými, ktorí nemajú zľutovanie nad ostatnými.“
„Nik z vás skutočne neverí, kým svojmu bratovi neželá to, čo si želá sám sebe.“
„Ten, kto sa do sýtosti naje, zatiaľ čo jeho sused hladuje, a on o tom vie, nie je spomedzi veriacich.“
„Čestný a spoľahlivý obchodník je hoden spoločnosti prorokov, svätcov a mučeníkov.“
„Nie je silný ten, kto druhého na zem zrazí, ale ten, kto sa v návale hnevu dokáže ovládnuť.“
„Boh vás nesúdi podľa toho, ako vyzeráte, alebo aké máte telo, ale hľadí na to, čo je vo vašich srdciach, a na to, aké sú vaše činy.“
„Muž, ktorý putoval po chodníku, veľmi vysmädol. Keď dorazil k studni, zostúpil k nej a do sýtosti sa napil. Keď sa vrátil späť na chodník, uvidel tam psa, ako s vyplazeným jazykom oblizuje blato, aby si tak uhasil smäd. Muž si uvedomil, že pes je veľmi smädný, tak ako aj on len pred malou chvíľou, a tak zostúpil znovu k studni, naplnil svoju topánku vodou a napojil ňou psa. Boh mu zato odpustil jeho hriechy.“ Spýtali sa nato Proroka: „Prorok Boží, dostaneme odmenu za to, že budeme láskaví k zvieratám?“ On odpovedal: „Dostanete odmenu za láskavosť voči každej živej bytosti.“
(Zo zbierok hadísov imámov Buchárího a Muslima.)

prebraté z: islamweb.sk

ČO JE KORÁN?

Korán (po arabsky al-Qur’án) je presný záznam slov, ktoré boli Bohom zjavené prorokovi Muhammadovi prostredníctvom anjela Gabriela. Muhammad si zjavené verše zapamätal a nadiktoval ich svojim spoločníkom. Verše boli potom zaznamenané pisármi, ktorí si ešte počas Muhammadovho života nechali zapísaný text od neho potvrdiť a vzájomne ho prekontrolovali. Ani jediné slovo zo 114 kapitol Koránu, tzv. súr, nebolo odvtedy zmenené. Svätý Korán, ako ho dnes poznáme, je do posledného detailu tým istým jedinečným a zázračným textom, ktorý bol Muhammadovi zjavený pred viac ako štrnástimi storočiami.

O ČOM SA V KORÁNE HOVORÍ?

Korán je posledným a konečným zjavením Božieho Slova, a preto je pre každého muslima základným zdrojom viery a jej praktického zavedenia do každodenného života. Zaoberá sa všetkými témami, ktoré sa týkajú nás ako ľudských bytostí. Jeho hlavnou témou je vzťah medzi Bohom a Jeho tvorstvom. Korán poskytuje návod na fungovanie zdravej spoločnosti, spravodlivého ekonomického, politického a náboženského systému a ustanovuje zásady korektného správania. Korán sa taktiež zaoberá náboženskou doktrínou, poznaním, uctievaním Boha, všeobecnými právnymi normami a mravnými princípmi.

EXISTUJÚ V ISLAME AJ INÉ ZDROJE NÁBOŽENSKÉHO POZNANIA?

Áno. Tzv. Sunnah, t.j. činy, výroky a osobný príklad proroka Muhammada. Sunnah je pre muslimov po Koráne druhým základným zdrojom náboženského práva a poznania. Tzv. hadísy, ktoré tvoria základ Prorokovej sunny, sú dôveryhodne a spoľahlivo podané správy o tom, čo Prorok povedal, urobil, alebo s čím priamo alebo nepriamo súhlasil. Viera v pravosť a záväznosť sunny je neodmysliteľnou súčasťou islamskej viery.

prebraté z: islamweb.sk

Piliere islamu sú základnými stavebnými kameňmi života každého muslima a zahŕňajú päť článkov: Vyznanie viery, modlitbu, zakah, pôst počas Ramadánu a púť do Mekky.

1. ŠAHADAH (VYZNANIE VIERY)
Šahadah znie takto: „Niet boha okrem (Jedného Jediného) Boha a Muhammad je Jeho posol.“ Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Po arabsky prvá časť znie „lá iláha illa-Lláh“, teda „niet boha okrem Boha“, kde slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali svojho Pravého Stvoriteľa, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť šahady znie „Muhammadun rasúlu’Lláh“, teda „Muhammad je (posledný) posol Boží“. Posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahady je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, tedaAzánu.

2. SALÁH (MODLITBA)
As-saláh je predovšetkým názov predpísanej povinnej modlitby, ktorá sa vykonáva päťkrát denne. Modlitba spája modliaceho sa s Bohom. Keďže v islame neexistuje pevne stanovená náboženská hierarchia alebo vymenovaní kňazi ako napríklad v kresťanstve; modlitby obvykle vedú učení ľudia, ktorí majú dostatočné náboženské vedomosti a vedia naspamäť niektoré pasáže zo Koránu. Súčasťou všetkých piatich predpísaných modlitieb je recitácia veršov z Koránu. Modlitby sú prednášané po arabsky, v jazyku zjavenia Koránu, zatiaľ čo osobné prosby môžu byť recitované v rodnom jazyku veriaceho (pred alebo po skončení modlitby). Predpísané modlitby sa vykonávajú po úsvite, napoludnie, medzi poludním a západom slnka, po západe slnka a po zotmení. Modlitby udávajú rytmus celého dňa. Najlepšie je modliť sa spoločne v mešite, ale muslim môže tieto modlitby vykonávať kdekoľvek (na poli, v úrade, v továrni alebo na univerzite). Návštevníci mešít vždy žasnú nad tým, aké dôležité miesto majú modlitby v každodennom živote muslimov.

3. ZAKÁH
Az-zakáh je jedným z najdôležitejších pilierov islamu. V islame platí zásada, že všetko, čo sa nachádza na nebesiach a zemi, patrí Bohu, a teda aj pozemské bohatstvo je ľuďom zverené len do opatery. Slovo zakáh znamená „očistenie sa“ a tiež aj „rast“. Svoj majetok očisťujeme tak, že čiastku z neho venujeme napríklad v prospech chudobných a nemajetných. Každý muslim si je povinný vypočítať túto čiastku. Zakáh obvykle zodpovedá 2,5% z peňažného majetku. Pravý muslim však by mal dať i viac vo forme sadaqa(almužny), ktorú je najlepšie dávať bez vedomia ostatných. Slovo sadaqa možno preložiť ako „dobrovoľná almužna”, ale má i širší význam. Prorok islamu raz povedal, že dokonca aj „úsmev pri stretnutí so svojím bratom (vo viere) je sadaqa“. Prorok tiež povedal, že „Dobročinnosť je povinná pre každého muslima.“ Keď sa ho opýtali: „Čo ak dotyčný nič nemá?“, Prorok odpovedal: „Nech potom pracuje vlastnými rukami a z toho, čo mu za jeho prácu bude zaplatené, nech dá almužnu.“ Jeho spoločníci sa ho spýtali: „Čo ak dotyčný nemôže nájsť prácu?“ Prorok povedal: „Nech potom pomôže nemajetným a chudobným.“ Spoločníci sa ho znova opýtali: „Čo ak dotyčný nie je schopný urobiť ani len to?“ Prorok povedal: „Nech potom nabáda ostatných, aby činili dobro.“ Spoločníci povedali: „Čo ak nie je ani to schopný urobiť?“ Prorok povedal: „Nech sa potom zdrží konania akýchkoľvek zlých skutkov. Aj to je skutok dobročinnosti.“

4. PÔST
As-sijám: Každoročne, počas mesiaca Ramadán, muslimovia dodržujú pôst od úsvitu až do západu slnka, pričom sa zdržiavajú jedenia, pitia a pohlavného styku. Chorým, starým, cestujúcim, a dojčiacim alebo tehotným ženám je dovolené pôst prerušiť a vynahradiť zameškané dni neskôr. Ak toho nie sú fyzicky schopní, musia nakŕmiť jedného chudobného človeka za každý deň, ktorý zameškali. Deti obyčajne začínajú dobrovoľne dodržiavať pôst a modlitby v skoršom veku, avšak pre nich sa to stáva povinnosťou až v období dospievania. Napriek faktu, že pôst so sebou prináša aj veľké zdravotné výhody, v islame je pokladaný hlavne za spôsob očisťovania sa. Tým, že sa postiaci človek, čo i len na krátky čas, odpúta od bežného pohodlia, nadobudne úprimný súcit a solidaritu s tými, ktorí hladujú. Zároveň prispeje aj k obohateniu svojho duchovného života.

5. PÚŤ DO MEKKY
Al-hadždž: Každoročná púť to Mekky, tzv. hadždž, je povinná len pre tých, ktorí ju môžu fyzicky zvládnuť a finančne si ju dovoliť. Do Mekky sa každoročne vydáva z každého kúta sveta dva až tri milióny ľudí, čím umožňujú ľuďom rôznych národov, aby sa navzájom stretávali a spoznávali. Mekka je vždy plná návštevníkov. Každoročná púť sa začína počas dvanásteho mesiaca islamského kalendára, ktorý je lunárny (nie solárny), a tak hadždž ako aj Ramadán pripadnú niekedy na leto a inokedy na zimu. Všetci pútnici majú na sebe oblečený osobitný odev (tzv. ihrám). Sú to dva kusy jednoduchých bielych šiat, ktoré ich zbavujú všetkých spoločenských rozdielov, a tak môžu všetci stáť pred Bohom ako rovnocenní. Obrady, ktoré pútnici vykonávajú počas púte, majú svoj pôvod u Abraháma a zahŕňajú obchádzanie Kaby, symbolické kameňovanie satana a náhlenie sa medzi pahorkami Safá a Marwa, tak ako to robila Abrahámova manželka Hágar, keď v púšti hľadala vodu. Potom sa pútnici zídu na rozsiahlej planine nazývanej Arafa, kde sa spoločne modlia za Božie odpustenie. Toto veľké zhromaždenie symbolizuje zhromaždenie všetkých ľudí počas Súdneho dňa. V minulosti bola púť do Mekky veľmi namáhavá. Dnes Ministerstvo púte poskytuje miliónom pútnikov z celého sveta pitnú vodu, dopravu a lekársku starostlivosť. Hadždž sa končí začiatkom sviatku Íd al-Adhá, ktorý oslavujú muslimovia na celom svete tým, že sa zúčastňujú na sviatočných modlitbách a vymieňajú si darčeky. Íd al-Adhá a Íd al-Fitr, t.j. sviatok, ktorým sa oslavuje koniec mesiaca Ramadán, sú dvoma najdôležitejšími sviatkami islamského kalendára. Tragické udalosti a úmrtia, ku ktorým niekedy dochádza počas každoročnej púte, sú spôsobené prevažne nedisciplinovanosťou časti pútnikov a nemajú nič spoločné s osobitnými obradmi samotnej púte.

prebraté z: islamweb.sk