Rozmýšľal som ako pomenovať tento blog. Je to ozaj ťažké, lebo celý týždeň sa tu nič nedeje a potom sa v jeden deň udeje toho veľa. A názvy ako Jeden no?ný alebo Ďalší deň v Damasku to už nie je ono. Tak tentokrát je to taký mix tém, ale udialo sa to všetko v jeden deň.
Po dvoch mesiacoch a dvoch týždňoch to v Damasku začalo byť o tom istom. Už sme začali byť unavení zo sedenia v poloprázdnom dome. Chcelo to už zmenu. Tak som si povedal, že si počkám na rannú modlidbu na streche môjho domu. Noci tu začali byť trochu chladné, tak ako som tam stál, občas ma striaslo od zimy. Sledoval som nočné osvetlené mesto a majestátnu budovu Umajjovskej mešity. Spoločnosť mi robili mačky, ktoré sa vracali zo svojich nočných potuliek po strechách arabských domov. Continue reading →
Jedno z mojich najobľúbenejších miest v Damasku je práve národné múzeum. Myslím si, že pre každého návštevníka Sýrie je práve toto miesto zaujímavým začiatočným bodom pre poznávanie tejto krajiny. Keď prejdete vstupnou bránou, uvíta vás ako prvá záhrada múzea, cez ktorú musíte sčasti prejsť, aby ste sa dostali k samotnej budove.
Mám rád zeleň vo všeobecnosti a tu v Damasku, v tejto premávke a betónovej džungli, pôsobí na vás malý park ešte intenzívnejšie. Stromy, palmy naokolo, pred hlavným vstupom fontány obkolesené trávou a kríkmi. Medzi chodníkmi, pomedzi stromami roztrúsené artefakty z rôznych epôch, ktoré sem boli privezené z vykopávok z rozličných častí Sýrie.
Zaujímavým nápadom je aj riešenie vstupnej fasády budovy. Táto je vlastne čelnou fasádou jedného hradu zo sýrskej púšte, sem premiestnená a vbudovaná do steny múzea. Kus stredovekej islamskej architektúry, po stáročia uprostred púšte, teraz v centre metropoly.
Neviem prečo, ale múzeá sú mojimi obľúbenými miestami. Možno aj preto, že som ich navštevoval od malička, či už s rodičmi alebo zo škôl. Niekedy stačí, keď sa medzi artefaktami len prechádzate a ani im nemusíte venovať prílišnú pozornosť. História na vás dýcha aj tak. Zakaždým, keď som v Sýrii, nezabudnem sem aspoň raz zájsť.
Sýria je ozaj kolískou civilizácií. Vystriedali sa tu mnohé, pre našu kultúru dnes tak významné. Mnohé pamiatky z miest, ktoré sa možno chystáte v Sýrii navštíviť, takže vás dobre navnadia. Každá kultúra nechala po sebe niečo v tejto krajine. Sumeri, Babylončania, Asýrčania, Egypťania, Rimania, Byzantínci, Arabi a mnohí ďalší, ktorých som určite zabudol.
Moje oči sú dnes akési unavené. Ešte k tomu som si zabudol doma okuliare, takže po hodine čítania popisov sa mi všetko predo mnou rozmazáva. Tak som si sadol na kávu do kaviarne v záhrade múzea a píšem si blog, užívam atmosféru a bojím sa účtu.
V múzeu som mal pocit, ako na mnohých miestach v Sýrii, že sa tu zastavil čas. Mnohé popisky v múzeu sú stále len v arabčine a francúzštine, takže sa len môžete domnievať, čo to je, keď neovládate jednu z týchto rečí.
Jedna cedulka ma ozaj upútala. Tak sa mi zdá, že tá pamätá ešte koloniálnu éru. Bilingválny popis, francúzsky je naťukaný na písacom stroji a arabský je napísaný ručne. Žltý papier drží pokope už len silou vôle. Môj dojem ale zmenili tabule vo vstupnej hale. Sú na nich animácie projektu renovácie múzea. Nová budova, podzemné časti, veľa skla. Skrátka veľký skok do budúcnosti. Želám si sa sem vrátiť až tento projekt dokončia. Keď som videl tie obrázky, tak som si pomyslel, že Damask možno bude mať druhý Louvre. Tak len do toho.
Vo vnútri múzea v ľavom krídle sa nachádza zaujímavý rímsky sarkofág. Na vrchu je socha muža, azda cisára alebo veliteľa, ktorý leží opretý o ľavú ruku so spokojným výrazom tváre. Pod ním sa nachádza reliéf z bitky. Tak kontrastný k soche hore. Nahí muži v zápale boja, driapajúci sa po sebe, so štítom, ďalší vrážajúci meč do boku iného muža, dole pod nimi telá už padlých bojovníkov, ktorými sa kŕmia hady. Nádherná ukážka umenia, ktoré vystihuje podstatu tohto nášho sveta. Hore človek, ktorý pokojne oddychuje a pod ním ľudia v agónii zápasu o prežitie. Tými, ktorí neprežili sa kŕmia zvery.
Idem teda zaplatiť účet, prejsť sa po parku, nech si ho ešte poriadne užijem a potom pôjdem ďalej hemingwayovať ku mne na dom.
Tak som zaplatil. Zatiaľ najdrahšia káva v Sýrii. 🙂
nezávislosť : vyhlásený Veľký Libanon 1920 (V rámci Veľkej Sýrie Francúzi podporovali oddelenie Libanonu a vytvorenie samostatného štátu, keďže na tomto území žilo veľa kresťanov)
vyhlásenie nezávislosti 1943
rozloha: 10 452 km2
počet obyvateľov: 4 224 000
moslimovia 60%, kresťania 39%, pôvodne bol pomer vyšší v prospech kresťanov, veľa z nich emigrovalo počas občianskej vojny
rozšírené jazyky francúzština a arabčina(úradný jazyk)
mena: Libanonská libra
Poloha
Na východnom pobreží Stredozemného mora. Libanon tvorí úzky pás zeme, územie je trikrát tak dlhé ako široké, tiahne sa približne severo-južným smerom popri pobreží. Krajina má významnú strategickú polohu pri mori, čo determinovalo aj jej postavenie v priebehu histórie.
Hraničí na juhu s Izraelom, na severe a východe so Sýriou. Celé západnú hranicu tvorí pobrežie Stredozemného mora.
História civilizácie zaznamenaná 7 tisícročí dozadu. Feničania od roku 1500 BC, súčasťou Osmanskej ríše, po vojne mandátne územie Francúzska
jedinečný systém vlády, prezident maronita, premiér sunita, predseda parlamentu šiita
centrum módy,Švajčiarsko Blízkeho východu, Paríž Blízkeho východu. Vývoj narušila občianska vojna 1975-1990.
Občianska vojna
dôležité obdobie v dejinách, podpísalo sa na vývoji krajiny
120 000 obetí, milión utečencov.
Libanon mal vždy krehkú etnickú stabilitu, aj keď to bola a je jedna z naj prozápadných krajín
Francúzi podporovali maronitov vo vláde, snaha o vytvorenie kresťanského štátu, relatívna rovnováha, Izrael, palestínski utečenci, okolo 10% populácie, narušenie rovnováhy
z Jordánska PLO, zbrojenie, strety medzi kresťanmi a Palestínčanmi. Občianska vojna, koniec až OSN, 1990, prímerie
zničená infraštruktúra, poznačená krajina, Izraelské a Sýrske vojská na území, odchod Sýrskych po atentáte na Haririho 2005
Reliéf
Najvyšším vrchom v pohorí Libanon je Qurnat as Sawda (3 088m)
Reliéf Libanonu je tvorený rozličnými prvkami, s rozdielnym pôvodom. Známe údolie Biqa je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, tiahnucej sa až do Afriky až po Mozambik
Hornatá krajina, pohoria sa ťahajú severo-južným smerom.
pobrežná pláň (2-3 km široká), pohorie Libanon, centrálna plošina a Antilibanon na hraniciach so Sýriou.
Pobrežná pláň je úrodnou oblasťou Libanonu, pobrežie je skalnaté pravidelné, bez nejakých väčší predpokladov pre vznik prírodného prístavu. Väčšina osídlenia bola už od dôb Feničanov roztrúsená hlavne popri pobreží – súviselo to s obchodnou aktivitou.
Libanon a Antilibanon pravdepodobne tvorili jedno pohorie. Údolie Biqa medzi oboma pohoriami sa tiahne na dĺžke 177 km, hlavnou poľnohospodárskou oblasťou krajiny. Využívanou ako obilnica od staroveku
Pohorie siahajúce až k moru, centrum obchodu na ceste spájajúcej Indiu s Európou, obchodné centrá a prístavy Bejrút, Tripolis, Sidon, Týr.
Pohorie Libanon oddelené od sýrskeho pohoria Nusaríja riekou an Nahr al Kabír
Oblasti- pobrežná pláň, pohorie Libanon a Antilibanon, medzi nimi údolie Biqa. Obe pohoria rovnaký smer, približne rovnakú výšku a tvar, Libanon zachytáva viac zrážok a je úrodnejšie
orná pôda 21%, trvalé kultúry 10%, lesy 13% cédrové stromy, export v minulosti, bohaté vinárstvo, lesy suchšie, borovicové
krasové formy jaskyňa Džejta, bližšie medzi predpokladmi CR
Klíma
Pre Libanon je typická stredomorská klíma charakteristická dlhými, horúcimi a suchými letami, zimy sú chladné a daždivé. Letá na pobreží sú horúce s vysokou vlhkosťou, no zrážky v lete sú ojedinelé.
Zimné mesiace sú obdobím zvýšenej zrážkovej činnosti. Pre jarné obdobie sú typické horúce vetry vanúce z Egypta, nazývané „chamsín“. Od Európy vanú studené vetry. Poloha pri Stredozemnom mori spôsobuje menšie výkyvy teplôt oproti vnútrozemiu, čo robí podnebie miernejším.
Pre pohoria je typické sneženie, s narastajúcou nadmorskou výškou stúpa jeho intenzita, najvyššie vrcholy ležia pod snehovou pokrývkou väčšinu roka.
V horách sa nachádza väčšina letných rezortov, kam smerujú obyvatelia v letných mesiacoch, aby sa vyhli nepríjemnej vlhkosti spojenej s horúčavami pri pobreží.
Údolie Biqa a pohorie Antilibanon ležia v zrážkovom tieni pohoria Libanon. Príznačná je pre ne nižšia vlhkosť a menší vplyv Stredozemného mora. Suché vetry z Egypta – chamsín sa tu napríklad nevyskytujú vôbec. Naopak sa tu objavujú mrazivé zimné vetry. Napriek svojej nižšej nadmorskej výške, v údolí Biqa je vyšší úhrn snehových zrážok ako na západnej strane pohoria Libanon.
Pohorie Antilibanon vďaka svojej nadmorskej výške zachytáva viac zrážok ako údolie Biqa, aj keď sa nachádza ďalej od mora. Teploty sú tu nižšie a na najvyšších vrcholoch ostáva snehová pokrývka väčšinu mesiacov v roku.
Vodstvo
Údolím Biqa pretekajú dva dôležité vodné toky – rieky Orontes a Litani, obe prameniace neďaleko Baalbeku. Rieka Orontes tečie severným smerom. V arabčine má názov Nahr al-Asi (Rebelská rieka), ktorý vznikol kvôli jej netradičnému smeru toku. Rieka Litani (al-Qasmijah) tečie na juh, kde sa stáča smerom na západ na juhu Libanonu. Rieka Orontes tečie ďalej do Sýrie a ústi v Turecku do Stredozemného mora. Údolie tejto rieky je jednou z najúrodnejších oblastí Sýrie a táto zohrávala veľký význam v priebehu histórie.
V Antilibanone pramení rieka Barada zásobujúca Damask vodou.
Vápenec tvorí väčšinu libanonských pohorí, čo v spojitostí s rýchlymi prúdmi riek v krajine, spôsobuje značnú eróznu činnosť.
Archeologické nálezy na území dnešného Libanonu poukazujú na osídlenie už v staršej dobe kamennej. Neolitická revolúcia prebehla na tomto území niečo vyše 10 000 rokov pred Kristom. Okolo roku 3000 pred Kr. prišli do tejto oblasti Kanaánci. V tomto období bola známa ako Fenícia. Vykopávky datujúce sa do tohto obdobia pochádzajú z mesta Byblos, ktoré malo kontakty aj s Egyptom. Mesto bolo zničené požiarom okolo roku 2150 pred Kr., pravdepodobne súvisiacim s inváziou Amoritov, ktorí však mesto neskôr obnovili. Continue reading →
Rodina je centrálnym a najdôležitejším prvkom spoločnosti aj v Libanone. Rozdiely v Libanone oproti napríklad susednej Sýrii sú spôsobené aj výrazne zmiešanejšou štruktúrou spoločnosti. Kým napríklad v moslimských rodinách má tradičný charakter rodiny podobu blízku tej Sýrskej, mladí v kresťanských rodinách si užívajú spravidla väčšej osobnej slobody. To má vplyv aj na celkový obraz spoločnosti, pretože kresťania tvoria veľkú časť populácie.
