Bejrút je hlavným mestom Libanonu. Tak ako Damask pre Sýriu je Bejrút vstupnou bránou do krajiny. Mesto prežilo dve desaťročia konfliktov a vyslúžilo si pomenovanie „Mesto, ktoré nikdy neumiera“.
Archeologické vykopávky odhalili mnohé hodnotné náleziská z fenického, rímskeho, byzantského, perzského a osmanského obdobia.
Medzinárodný festival Byblos sa koná každoročne v júli a je fúziou rôznych žánrov hudby, či už arabskej alebo nearabskej. Toto podujatie bolo obnovené Ministerstvom turizmu a kultúry ako snaha oživiť toto prístavné mesto a prezentovať kvalitnú hudbu.
Continue reading →
Cestovanie po krajine Libanon, doplníme priebežne alebo nás kontaktujte s vašimi tipmi.
doplníme neskôr
Petra je antické mesto nachádzajúce sa v južnej časti Jordánska. Je nepochybne najväčšou turistickou atrakciou tejto krajiny. Názov mesta sa odvodzuje z gréčtiny a znamená „kameň“. Uvedený názov môžeme považovať za výstižný, pretože celé mesto leží netradične v skalách. Známe sa stalo predovšetkým monumentmi vytesanými do skaly. Podobu tomuto miestu, tak ako ho poznáme dnes, dala civilizácia Nabatejcov, ktorí územie osídľovali približne od 4. storočia pred Kr. do roku 106 po Kr.. Vtedy bolo toto územie pričlenené k Rímskej ríši. V neskoršom období začalo mesto upadať a približne v 13. storočí bolo už opustené.
Keďže Nabatejci patrili pravdepodobne k nomádskym kmeňom z juhu Arabského polostrova, predpokladáme, že Petra pôvodne pozostávala zo stanových príbytkov. Pamiatky, ktoré sa tu zachovali, boli vytesané do skaly pohoria nachádzajúceho sa nad mestom a majú prevažne sakrálny alebo pohrebný charakter. Takmer všetky monumenty boli vytesané do skaly. Až na Qasr Al-Bint (Dievčenský hrad) a niekoľko málo ďalších, ktoré sú postavené z kameňa.
Keď píšeme o Petre, musíme sa určite zmieniť o dvoch monumentoch- Ad-Deir a Al-Khaznah („Poklad“). V hocijakej publikácii o Petre, ktorá sa nám dostane do rúk, bude jeden z týchto monumentov na titulnej strane. Tieto dva monumenty si vybrali i filmári v čase nakrúcania filmu zo série o Indiana Jonesovi.
Ad-Deir má celkom osobitné postavenie medzi ostatnými monumentmi v Petre, pretože sa nachádza ďalej od ostatných pamiatok. Táto úctyhodná 45 metrov vysoká hrobka bola postavená pre posledného kráľa samostatného Nabatejského kráľovstva Rabela II.
Al-Khaznah je podobná stavba, no v mnohých ohľadoch ešte krajšia ako posledná spomínaná. Líši sa od Ad-Deiru predovšetkým svojou bohatšou výzdobou fasády. Túto tvorí dvanásť korintských stĺpov a vytesávané reliéfy. Interiér je taktiež dôkazom majstrovského umenia miestnych architektov. Dokázali využiť textúru skaly, ktorá sa tu nachádza a docielili farebnú dekoráciu hrou svetla.
Okrem jedinečných nabatejských stavieb, ktorých je tu značné množstvo, tu zanechali svoje stopy aj Rimania. Zaslúžili sa o výstavbu kolonády a celkovej prestavby mesta. Tzv. Rímske divadlo, však pochádza ešte zo skoršieho obdobia.
Kerak ( arabsky Al-Karak) sa nachádza popri kráľovskej ceste medzi Ammánom a Petrou. Tento hrad dal postaviť, ako súčasť sústavy opevnení, v roku 1132 Jeruzalemský kráľ Balduin I. Hrad však už v roku 1189 padol do rúk Saladinových vojsk.. Dobre zachovaná fortifikácia tejto križiackej pevnosti je dodnes zaujímavým cieľom pre návštevníkov Jordánska.
Madaba je miesto ležiace iba necelých 30 km od Ammánu, známe predovšetkým ako „Mesto mozaiok“. Nachádzajú sa tu byzantské a umajjovské mozaiky, z ktorých najznámejšia je asi mapa Jeruzalema a Svätej zeme zo 6. storočia. Táto mapa sa nachádza na podlahe byzantského kostola sv. Juraja. Archeologické vykopávky v Jeruzaleme nasmerované práve podľa tejto mapy dokázali jej pravosť, keď archeológovia našli podľa nej zvyšky osídlenia a ulíc. Ďalšie pozoruhodné mozaiky nájdeme i v Kostole Panny Márie.
Aqaba je jediným prístavom Jordánska pri Červenom mori, významným miestom pre prímorskú rekreáciu a taktiež dôležitým bodom pre námornú plavbu. Ako mesto na obchodnej trase malo uvedený význam už od pradávna. Medzi známe kultúrne pamiatky ktoré sa tu nachádzajú patrí kostol, ktorý je považovaný za jeden z najstarších na svete a mamelucká pevnosť (pôvodne križiacky hrad).
Wádí je arabské pomenovanie pre vyschnuté koryto rieky. V púštnych a polopúštnych oblastiach sú takéto korytá niekedy trvalo bez vody, rieky tadiaľ tiekli ešte pred klimatickými zmenami pred tisícročiami, alebo tadiaľ tečie voda len sezónne v období intenzívnejších zrážok. Vo všeobecnosti sa takýto názov používa pre údolia, prakticky akéhokoľvek pôvodu.
Wadi Rum patrí medzi najvyhľadávanejšie lokality v Jordánsku. Jedná sa o púštne údolie, na ktoré sa vzťahuje ochranný status a teda je doňho limitovaný vstup motorovými vozidlami. Tradične je to oblasť obývaná beduínskymi kmeňmi, avšak život púštnych nomádov prešiel hlavne v 20. storočí razantnou zmenou. Dnes sa títo beduíni zapájajú vo veľkom do cestovného ruchu. Turisti sa môžu zúčastniť organizovaných výletov do púšte, spojenými so strávením jednej alebo niekoľkých nocí v stanových táboroch. Pobyt v púšti spolu s jedinečnou prírodnou scenériou údolia pôsobia ako silné lákadlo pre zahraničných návštevníkov.
Údolie Wádí Rum je spojené aj s činnosťou osoby T.E. Lawrenca, známeho aj ako Lawrence z Arábie. Tento britský dôstojník aj v tejto časti Jordánska organizoval s arabskými kmeňmi slávnu Arabskú revolúciu proti Osmanskej ríši.