Iracký Kurdistan je pripravený v prípade potreby zasiahnuť na obranu Kurdov žijúcich v Sýrii. Masúd Barzání povedal, že ak budú Kurdi v Sýrii opätovne vystavení vyhrážkam a násiliu zo strany bojovníkov prepojených na al-Kájdu, tak nebudú váhať zasiahnuť.Continue reading →
Ozbrojenci vyvraždili rodinu v Damasku
Neidentifikovaní ozbrojenci vyvraždili celú rodinu v sýrskom hlavnom meste. Správu v nedeľu priniesla mimovládna organizácia monitorujúca dianie v krajine.
Na západe Sýrie, pri pobreží Stredozemného mora, si intenzívne strety rebelov a vládnych jednotiek vyžiadali viac ako 30 obetí. Informovala o tom Organizácia pre dozor nad ľudskými právami v Sýrii sídliaca v Londýne.
Všetky obete násilného činu v Damasku pochádzali z jednej rodiny. Jednalo sa o muža, jeho ženu a tri dcéry. K vraždeniu malo podľa organizácie dôjsť v sobotu v štvrti Rukn ed-Dín na severe Damasku. Štvrté dieťa, len osem ročný chlapček, sa zachránilo ukryté v kúpeľni, uviedla britská organizácia. Jedna z dcér bola v školskom veku, zvyšné dve navštevovali univerzitu.
Správy uvádzajúce spôsob vraždy sa líšia. Jedna vraví, že obete boli zastrelené, druhá hovorí o podrezaní. Rodina mala pravdepodobne patriť k Alawitom, sekte, ku ktorej príslušníkom patrí aj Assadova rodina. Alawiti sú odnožou šiitskej vetvy islamu. Väčšina rebelov sa hlási k sunnitskému islamu.
Na juhu Damasku bomba uložená v aute explodovala na vládnom checkpointe. Štátna agentúra SANA uviedla, že počas výbuchu bol ranený jeden civilista a nálož spôsobila materiálne škody. V tom istom čase prebiehalo bombardovanie mestských častí Barze a Džobar. Vládne jednotky sa už mesiace snažia o vytlačenie rebelov z okrajových štvrtí hlavného mesta.
Nedeľa priniesla intenzívne boje v regióne Džabal al-Akrad, neďaleko od Latakie na západe krajiny. Strety priniesli 12 obetí na strane opozície a 19 na strane regulárnej armády a jej podporných polovojenských oddielov.
Nedeľné strety prišli deň po tom, ako bolo v Sýrii zabitých spolu okolo 148 ľudí. Vyše dvojročný konflikt si podľa OSN vyžiadal viac ako 100 000 obetí.
Zdroj: Alarabiya
Blízky východ – križovatka ľudského rodu
Blízky východ je po stáročia centrom svetového diania. Či už sú to dnešné politicko-mocenské boje, vojny proti terorizmu, ťahanice o strategický vplyv, alebo rozsiahle expanzie v minulosti. Ľudia sa v historickej dobe naťahovali o jednotlivé miesta a oblasti na Blízkom východe kvôli bohatstvu, náboženstvu a len tak prozaicky kvôli svojej objaviteľskej a dobrodružnej povahe.
Nové vedecké objavy prispievajú k našemu širšiemu porozumeniu toho, aký význam mal región pre ľudstvo v dávnej minulosti. To, že z Blízkeho východu prišlo mnoho objavov, ale aj kresťanská viera, to už vieme dávno. Vedci nám pomáhajú postupne odhaľovať kúsky mozaiky z ešte dávnejšej minulosti.
Čínskym vedcom sa podarilo na základe vykopávok z jaskyne neďaleko od Pekingu dokázať genetické prepojenie medzi Číňanmi a pôvodnými Američanmi. Prispeli tak k objasneniu migrácií ľudí naprieč zemeguľou.
DNA získaná z nálezov v jaskyni Tianyuan pri Pekingu vedcom tiež ukázala, že človek obývajúci jaskyňu pred 40 000 rokmi mal v sebe gény z dnes už vyhynutého Neandertálca. Qiaomei Fu, odborníčka pracujúca s ostatkami z nemeckého Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka poukázala na prepojenie medzi dnešnými Ázijcami a americkými indiánmi. Jaskynný človek zo skúmanej lokality bol pravdepodobne predkom oboch. Títo ľudia zrejme prekročili po zemi oblasť dnešného Beringovho prielivu v období poslednej doby ľadovej. Fu je súčasťou medzinárodného tímu skúmajúceho DNA nálezov a DNA ľudí žijúcich v súčasnosti v Európe, Ázii a Afrike. Najnovšie objavy podporujú už zaužívanú hypotézu o vývoji druhu Homo sapiens v Afrike a jeho následnej expanzii do sveta.
Homo sapiens opustil Afriku a vydal sa pozdĺž pobreží ďalej do Ázie a Európy. DNA ľudí mimo Afriky obsahujú neandertálske gény až do výšky štyroch percent. Pozostatky DNA neandertálskeho človeka sa nenašli v Afrike. To naznačuje, že ku kríženiu oboch druhov došlo až po tom, čo Homo sapiens opustil Afriku a pravdepodobne nastalo niekde medzi zónami života obocho druhov. S najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti Blízkeho východu predtým, ako sa migračná vlna začala štiepiť a postupovať dvoma smermi, do Ázie a do Európy. Prítomnosť neandertálskeho človeka na Blízkom východe je dobre zdokumentovaná. Udialo sa tak v dobe, kedy boli dnes púštne oblasti pokryté vegetáciou a teda mohli uživiť migrujúce skupiny lovcov-zberačov.
Vďaka čiastočnému kríženiu druhov sa zachovalo aspoň niečo z Neanderláca, ktorého moderný človek postupne vytlačil. Neandertálec a Homo sapiens sa určite nekrížili len na úrovni fyzickej, ale aj v oblasti kultúry. Je tiež celkom pravdepodobné, že sa pozostatky neandertálskeho jazyka zachovali obmedzene i v súčasných živých jazykoch.
Blízky východ zohral zásadnú rolu vo vývoji ľudstva aj o niekoľko tisícročí neskôr. Pred 11 000 rokmi sa tam objavilo jedno z ohnísk neolitickej revolúcie, ktorá mala zásadne zmeniť osud ľudstva a nakoniec aj vzhľad Zeme. Ľudia, ktorí začali pestovať plodiny a chovať domáce zvieratá získali oproti lovcom-zberačom výhodu. Genóm umožňujúci trávenie mlieka v dospelosti sa vyvinul o niečo neskôr, ale vďaka technológii výroby syra a jogurtu vedeli ľudia už v tých časoch vytvoriť z nestráviteľného mlieka využiteľnú potravinu. Napokon po objavení génu umožňujúceho trávenie mlieka v dospelosti dokázala takáto populácia vyprodukovať až o 19 % viac zdravého potomstva oproti pôvodnému obyvateľstvu. Nálezy kostí domácich zvierat v Európe potvrdili, že dobytok mal svoj pôvod na Blízkom východe, čo podporilo teóriu o vytlačení pôvodného obyvateľstva Európy. Je teda pravdepodobnejšie, že populácia ovládajúca techniky chovu a pestovania pohltila pôvodné obyvateľstvo. Len jedna tretina dospelej populácie sveta je dnes schopná vytvoriť enzým na trávenie mlieka, pričom v Európe je tento pomer najvyšší, v Škandinávii až 90% dospelej populácie. Genetická mutácia nastala podľa výskumov zrejme niekde v strednej Európe, odtiaľ sa potom nový gén šíril naspäť na Blízky východ a ďalej.
Dnes sa nám čoraz častejšie potvrdzuje, že je ľudstvo jedna veľká rodina a s Blízkym východom máme zrejme spoločné ešte o mnoho viac. My môžeme len so záujmo ďalej sledovať, ako vedci budú objavovať ďalšie prepojenia vo vývoji ľudstva.
Celé články si môžete naštudovať na nasledujúcich adresách:
http://www.aljazeera.com/indepth/features/2013/07/2013718134940330104.html
http://www.nature.com/news/archaeology-the-milk-revolution-1.13471?WT.ec_id=NATURE-20130801
Žena za volantom? Rekordérka z Emirátov
Všetci poznáme to klasické šovinistické – žena za volantom. Aj keď štatisticky sú na tom v počte priestupkov a nehôd ženy šoférky lepšie, aj v ich radoch sa nájdu rekordérky. Tak napríklad 28 ročná šoférka zo Spojených arabských emirátov, ktorú zadržali za nevyplatené pokuty v hodnote až do milióna dirhamov (viac ako 190 000 eur). S touto sumou sa dostala na prvú priečku spomedzi šoférok v krajine.
Polícia prišla na túto enormnú sumu, keď pri rutinnej kontrole platnosti vodičských preukazov zistili, že spomínaná šoférka nahromadila po dobu medzi rokmi 2009 a 2013 až 1551 priestupkových záznamov.
Zajed Ahmed, šéf dopravného inšpektorátu v emiráte Ras al-Chajmah, uviedol: „Priestupky boli odhalené náhodne počas elektronického prehľadávania oddelenia dopravy a policajných hliadok, ktoré pátrali po vyexpirovaných vodičských oprávneniach.“
Priestupky boli najmä za porušovanie predpísanej rýchlosti a z mýtneho systému. Pokuty v hodnote 360 000 dirhamov sa vzťahovali len na cesty emirátu Ras al-Chajmah.
Vodička si taktiež „zabudla“ obnoviť svoje vodičské oprávnenie od roku 2009.
Stíhaná šoférka obvinenia odmietla.
Zdroj: Alarabiya
V Sýrii se zvýšila poptávka po libanonském zboží
Syrská a libanonská ekonomika jsou navzájem dlouhodobě propleteny a v těžkých časech si pomáhají. Dvou a půlletý konflikt a mezinárodní sankce dostávají Sýrii čím dál více do úzkých.
Podle libanonského deníku Daily Star se díky vysoké poptávce po spotřebním zboží v Sýrii zvýšil libanonský export za poslední půlrok o 6 procent. Jen v posledním čtvrtletí vzrostl vývoz průmyslového zboží o 13 procent. Skutečná čísla ale mohou být ještě vyšší kvůli nekontrolovatelnému pašování zboží z Libanonu do Sýrie. Jedná se zejména o farmaceutické výrobky.
Sýrie je pro Libanon jeden z nejdůležitějších obchodních partnerů. V posledních šesti měsících dosáhl libanonský vývoz do Sýrie hodnoty 391 mil. USD, což je 17 procent celkového vývozu této malé země na východě Středozemního moře.
„Spotřební zboží, od potravin počínaje až po hedvábný papír konče, je v Sýrii velmi poptávané,“ řekl Jacques Sarráf, generální ředitel obchodní skupiny Malia Group, která má investice v Sýrii. Podle něj se bude syrská poptávka i nadále soustředit na rychloobrátkové zboží.
V Sýrii je nyní poptávka hlavně po farmaceutickém zboží. Podle zprávy OSN klesla výroba léků v Sýrii od roku 2010 o 75 procent. Dle jmenovaného deníku bylo za poslední měsíc zničeno nebo se dostalo pod správu rebelů až 25 syrských továren na farmaceutiky. Většina výrobců léků ale přerušila svojí výrobu již během posledních dvou let. UNICEF ve spolupráci se Syrským červeným půlměsícem se snaží o zásobování postižených oblastí, ale tato pomoc je nedostatečná.
Zdroj: Daily Star