Nevesta púšte v rukách mäsiarov

Pred rokom 2011 bola Palmyra jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácií v Sýrii. Po starom Damasku bola asi prvou historickou lokalitou, ktorú sme počas nášho pobytu v Sýrii v roku 2008 navštívili a podarilo sa mi do nej vycestovať ešte niekoľko krát potom. S o to väčším smútkom som pozeral, keď aj „Nevesta púšte“, ako sa zvykne nazývať, padla do rúk Islamského štátu (IS). Je tak veľmi pravdepodobné, že sa v blízkej dobe stane z nevesty púšte neviestka.

Vo štvrtok 21. mája 2015 zahraničné média informovali, že sa po niekoľko dní trvajúcich ťažkých bojoch sýrska armáda sťahuje a IS získava nad mestom plnú kontrolu.  Organizácia pre dohľad nad ľudskými právami v Sýrii už v stredu priniesla správy o postupe vojsk IS. Tie spustili svoju ofenzívu ešte minulý týždeň a spôsobili v rezidenčných častiach mesta značné materiálne škody. Boje o mesto si vyžiadali stovky obetí na oboch stranách. Napokon sa im podarilo v noci zo stredy na štvrtok sýrsku armádu aj napriek silnému odporu  zatlačiť na ústup.

Palmyra má obrovský strategický význam. Nachádza sa v centrálnej provincii Homs, 210 km severovýchodne od hlavného mesta, na ceste smerujúcej do Iraku. Význam mesta umocňuje vojenská základňa, letisko a neďaleko ležiace ložiská zemného plynu, ktoré sa dostali do rúk IS už počas bojov.

V  meste sa podľa aktivistov údajne nachádza 170 000 ľudí, vrátane približne 50 000 utečencov z Homsu a Deir ez-Zoru. Spolu s Palmyrou teraz IS ovláda 9 zo 14 provincií Sýrie a polovicu jej územia. Islamistom sa tak otvára cesta ďalej k hlavnému mestu, kde už obsadili palestínsky tábor Jarmuk, ležiaci len 8 km od centra Damasku.

Čo však ešte viac vzbudzuje obavy z obsadenia mesta, je jeho svetový kultúrno-historický význam. Na okraji mesta sa  totiž nachádzajú antické ruiny z 1. a 2. storočia po Kr. Vďaka unikátnym pamiatkam sa lokalita dostala aj na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Keďže sa Islamský štát v poslednej dobe neblaho preslávil ničením kultúrneho dedičstva v Iraku, sú na mieste obavy, ako bude pristupovať k pamiatkam v Palmyre. Aj keď bola väčšina najvýznamnejších artefaktov ešte pred obsadením mesta odvezená na neznámu lokáciu, stále na mieste ostáva množstvo pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty, ako napríklad antické chrámy, kolonádna ulica, divadlo, stredoveký hrad, ale aj doposiaľ neodkryté archeologické náleziská.

Nasledujúce dni tak môžeme s hrôzou očakávať, či to, čo nezničia boje a nálety sýrskeho letectva, po vzore Iraku nezničia fanatici z Islamského štátu. Palmyru zrejme nečaká nič iné, ako rabovanie a vraždenie. Bolo by naivné dúfať, že práve toto miesto brutálny fanatizmus víťazov ušetrí.

Palmyra, tak ako si ju pamätám ja, je pravdepodobne už minulosťou. Reštaurácia, ktorej mladý majiteľ s obľubou cestoval po celom svete a rovnako rád vítal turistov u seba, kúpanie v záhrade pod starobylými múrmi Baalovho chrámu, zvyšky stavieb, ktoré prežili miléniá a čo je najhoršie, asi aj ľudia, ako členovia beduínskej rodiny, ktorí ma nechali u seba bývať niekoľko dní v púšti neďaleko mesta. Nad tým všetkým teraz visí čierna vlajka.


Britsko-palestinská hvězda hip hopu v Plzni

Díky spolupráci s Evropským hlavním městem kultury Plzeň 2015 nabídne letošní ročník FESTIVALU ARABSKÉ KULTURY jedinečný zážitek – hudební vystoupení zpěvačky rappující v arabštině.

SHADIA MANSOUR, přezdívaná jako „první dáma arabského hip hopu“, je mladou palestinskou rapperkou žijící ve Velké Británii. Narodila se v Londýně, ale její rodiče pocházejí z kruhu palestinských křesťanů z Haify a Nazaretu.Continue reading →

Arabfest představí Araby žijící mezi námi

Již 10. dubna začne v Plzni týdenní Festival arabské kultury, který patří do programu Evropského hlavního města kultury plzeň 2015. Součástí letošního 6. ročníku Festivalu arabské kultury bude také ojedinělý projekt ARABOVÉ MEZI NÁMI. Jedná se o putovní výstavu fotoportrétů dvanácti vybraných arabských mužů a žen, kteří žijí v České republice, převážně v Plzeňském kraji.

Projekt Arabové mezi námi má dvě části: první sestává ze spolupráce mezi studenty a osobnostmi arabského původu žijícími v ČR. Studenti vybraných středních a vysokých škol vedli rozhovory s Araby zapojenými do projektu. Jednalo se o osoby různého věku, povolání a země původu s rozmanitými životními příběhy. Tito Arabové byli v rámci projektu vyfotografováni známým plzeňským fotografem Radovanem Koderou. Oslovení studenti měli za úkol na základě rozhovorů vytvořit „medailonky“ Arabů, které dané fotografie doplňují.

arabove

Druhou část projektu tvoří jeho samotný výstup, tedy výstava fotografií a její vernisáž. Snímky budou umístěny na velkoformátových panelech v prostoru před Studijní a vědeckou knihovnou Plzeňského kraje a budou doplněny texty, které žáci sami připravili na základě setkání s portrétovanými osobnostmi. Rozhovory žáků a Arabů budou v celé své délce publikovány v brožované vazbě jako doprovodný materiál k výstavě a celému projektu. V brožované vazbě se navíc čtenáři mohou seznámit s civilními snímky arabských osobností, které okem fotoaparátu zachytila Zuzana Zbořilová.

Záměrem projektu je především odstranit předsudky o obyvatelích ČR arabského původu. „Chtěli bychom přispět ke sblížení kultur a k vytvoření otevřenější společnosti. Důležité je začít s tím už u mladé generace, proto byli do projektu zapojeni především žáci středních škol, kteří pak snáze porozumí otázce kulturní a národnostní identity a budou si moci vytvořit vlastní názor na menšinu žijící u nás,“ říká koordinátorka projektu Michaela Vaňková.

Žáci tak měli možnost přímo se podílet na originálním projektu podporujícím kulturní rozmanitost. Při absolvování interview s účastníky projektu a následném zpracování rozhovoru, který uvidí široká veřejnost v jejich městě a kraji, si navíc vyzkoušeli práci novinářů. Získali příležitost setkat se a mluvit se zajímavými lidmi žijícími v jejich okolí.

Vernisáž výstavy se uskuteční 7. dubna 2015 v 17:00 hodin před Studijní a vědeckou knihovnou Plzeňského kraje, kde bude projekt představen veřejnosti na venkovních velkoformátových panelech. Výstava potrvá do 28. dubna 2015.

Projekt je realizován ve spolupráci s městem Plzeň a Západočeskou univerzitou v Plzni za podpory společnosti Plzeň 2015.

Seznam portrétovaných osob:

– nakladatel Charif Bahbouh (Sýrie – Brandýs nad Labem)

– režisér Moris Issa (Sýrie – Praha)

– novinářka Saadat Ramadanová (Sýrie – Plzeň)

– fotografka Bouchrail Echchaoui (Maroko – Praha)

– automechanik Abdellatef Hamami (Maroko – Praha)

– hudebník Rashid Rahma (Alžírsko – Praha)

– studentka Klára Onallah (Palestina/Izrael – Plzeň/Liberec)

– chemik Emad Michel Saad Gobran (Egypt – Liberec)

– studentka Sabrina Khelill (Alžírsko – Plzeň)

– ergoterapeutka Amani Alawawdeh (Jordánsko – Praha)

– lékař Najib Barakat (Libanon – Plzeň)

– 3D umělec Abdulaziz Aldigs (Palestina – Plzeň)

 

Seznam škol podílejících se na projektu:

– Gymnázium Na vítězné pláni (Praha)

– Gymnázium Františka Křižíka (Plzeň)

– Gymnázium J. S. Machara (Brandýs n. L.)

– Podještědské gymnázium (Liberec)

Fakulta filozofická Západočeské univerzity v Plzni

 

Udrží si Tunisko dovolenkujúcich?

To je jeden z problémov, ktoré budú musieť Tunisania riešiť v najbližších dňoch a týždňoch pred začiatkom horúcej letnej sezóny v tejto severoafrickej krajine. Horúco je už teraz, hoci zatiaľ nie kvôli teplotám, ale z dôvodu minulotýždňového teroristického útoku v hlavnom meste, kde ozbrojené teroristické komando chladnokrvne zavraždilo viac než 20 ľudí, väčšinou zahraničných turistov.

Otrasný čin, pri ktorom spozornel každý, kto sa zaujíma o arabský svet alebo čo i len trošku o medzinárodné dianie. Ihneď po útoku svetové médiá špekulovali, že sa do Tuniska dostali príslušníci teroristickej organizácie Islamský štát. O jej prihlásení sa k zodpovednosti kolujú rozdielne informácie, keďže k útoku sa údajne ani neprihlásili a až deň po útoku pochválili útočníkov za vykonaný čin. Ak by skutočne útočili oni, oznámili by to zrejme krátko po útoku.

Kto teda útočil? V susednej Líbyi, ktorá je už de facto rozpadnutým štátom s nefunkčnými úradmi, dvoma vládami a ohniskom radikalizmu, pôsobia aj teroristi hlásiaci sa k Islamskému štátu. Už v predošlých mesiacoch panovali medzi analytikmi názory, podľa ktorých je len otázkou času, kedy začnú v krajine aktívne pôsobiť skryté teroristické bunky. Islamský štát ale nie je jediným hráčom v regióne. V samotnom Tunisku pôsobí organizácia Ansar al-Sharia zaradená na listinu teroristických skupín, ktorá využíva horšiu sociálnu situáciu medzi mladými a verbuje ich do svojich radov. Úspešne. Proti turistom ale zatiaľ neútočí. Jej bojovníci sa zameriavajú na útoky voči vojakom a policajtom v odľahlých horských oblastiach na západe Tuniska, blízko alžírskych hraníc. Tunisko teda má s nimi svoje vnútorné problémy, ktoré sa do svetových médií nedostanú. Možno aj kvôli tomu, že rezorty a pobrežné mestá sú skutočne bezpečné a odlišné od zvyšku krajiny, ktorej sociálna situácia s vysokou nezamestnanosťou štyri roky po revolúcii nie je najlepšia. Dokazuje to frustrácia medzi mladými, čoho výsledkom je podľa odhadov 3 000 Tunisanov v službách Islamského štátu v Líbyi, Iraku a Sýrii, čím sa Tunisko zaraďuje medzi štáty s najvyšším počtom mužov odchádzajúcich viesť džihád. Ďalší odchádzajú každým dňom a odchádzať budú aj naďalej, keďže zúfalosť zo situácie doma rastie a propaganda IS je sofistikovaná a geniálne premyslená na zmanipulovanie ľudí, ktorí „nemajú čo stratiť“. Reálne čísla môžu byť ešte vyššie, čo je alarmujúcim signálom do budúcnosti.

Najdôležitejším motorom tuniskej ekonomiky je cestovný ruch. Neviem si ani predstaviť, kde by bez neho bola krajina dnes. Tuniské facebookové stránky propagujúce svoju krajinu rozbehli po útoku kampaň s názvom „I will come to Tunisia this summer.“ Jedná sa o jednoduchú kampaň, do ktorej sa zapojili stovky ľudí z celého sveta (aj z Česka či Slovenska) poslaním svojej fotky, kde držia v ruke papier so spomínaným sloganom. Komunikácia s potenciálnymi návštevníkmi takouto kreatívnou formou je dobrým krokom pre zlepšenie imidžu krajiny. Najviac zahraničných turistov sem dochádzalo z Líbye, ktorá samozrejme „z hry vypadla“ a Líbyjčania momentálne bojujú skôr o prežitie, než o izby s výhľadom na more. Nasledovali Francúzi, Alžírčania a Nemci. Tunisko je ale obľúbenou destináciou aj medzi stredo a východoeurópanmi, či Rusmi.

Ja osobne som toho názoru, že kto bol aspoň raz v Tunisku, tak si ho buď zamiloval s pocitom, že sa sem bude musieť vrátiť alebo znenávidel na celý život s pocitom, že sa už v živote nevyberie do žiadnej arabskej krajiny. Pochopím ľudí patriacich do druhého tábora, ja som si ale Tunisko zamiloval. Aj s tým všetkým, čo odpudzuje ľudí z druhej skupiny. Treba len rešpektovať, že nie ste v Európe, ale v Afrike, kde sa mení nie len ulica, ale aj myslenie ľudí. Tunisko láka cudzincov relatívne nízkymi cenami, historickými pamiatkami a nádhernými piesočnými plážami od Tabarky na severe až po Zarzis na juhu. Netreba zabudnúť ani na Saharu, ktorá začína v Tunisku a mix Orientu a Európy v starých bazároch a chaotických uličkách tuniských miest.  Hovorí sa, že tu môžete zažiť najlacnejšiu exotickú dovolenku. Bude to tak aj po útoku v Tunise? Zvolia tento rok turisti radšej Európu pred politicky labilným Egyptom a Tuniskom alebo sa nenechajú odstrašiť, zažmúria oči pred líbyjskými udalosťami a vyberú si Tunisko vítajúce Európanov s otvorenou náručou?

Krajina turistov nesmierne potrebuje a neúspešná sezóna môže mať zlé následky na vývoj ekonomiky a situáciu mladých Tunisanov snívajúcich o práci v rezortoch. Kaviarne a hotely zívajúce prázdnotou sú to posledné, čo si miestni želajú. Atentát tak prišiel v tom najhoršom možnom čase a krajina „dostala poriadnu facku“, z ktorej sa musí urýchlene dostať, ak chce sezónu udržať minimálne na úrovni vlaňajších rokov, kedy po prevrate turisti opäť pribúdali. Zájazdy ešte zakúpené nie sú a konkurencia na trhu je obrovská. Čo však ponúknuť? Zmeny cien môžu byť už len minimálne. Ostáva iba zdravá propagácia krajiny v najlepšom svetle, maximálna snaha domácich uspokojiť potreby cudzincov  a opakujúce ubezpečovanie, že turistické oblasti sú bezpečné aj napriek masakru v Tunise. Viacerí analytici sa zhodujú, že ďalší útok namierený voči turistom je v blízkej dobe skôr nepravdepodobný, ale nie celkom vylúčený. História však dokazuje, že útoky podobného formátu sú v krajine raritou. Terorizmus tu nemá miesto a už vôbec nie podporu, čo ukázali ľudia demonštrujúci odpor voči útoku v uliciach Tunisu, Hammametu či Sússu. Verím tomu, že severoafrická perla si aj tento rok udrží povesť jednej najliberálnejších a najotvorenejších arabských krajín, ktorá vie ponúknuť perfektné služby v prekrásnom prostredí. Predpoklady na to určite sú, avšak to, ako sa situácia vyvinie, ukážu až najbližšie mesiace. Snáď už bez incidentov.

tunis

Zdroje:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10153247303645086.1073741976.134087055085&type=3

http://www.aljazeera.com/blogs/middleeast/2015/03/tourism-tunisia-dead-150320150309829.html

http://www.aljazeera.com/news/2015/03/tunisia-museum-attack-plotters-trained-libya-150320093900724.html