Srdcom arabského mesta je súq (trhovisko) a kaviarne. To je to miesto, kde cítiť tep orientálneho života. Prechádzate sa pomedzi múry, ktoré pamätajú veky a obzeráte si, ako je každá jedna škára v budove vyplnená nejakým obchodíkom. Po oboch stranách uličky žiaria pootvárané obchody a plachtami, ktoré chránia okoloidúcich a predávajúcich, zasahujú do priestoru nad vašimi hlavami.

Musíte spomaliť svoj krok, inak to nejde v dave ľudí, ktorí sa zastavujú na každom kroku a obzerajú si, čo obchodníci ponúkajú. Párkrát som skúsil prebehnúť rušným trhoviskom za svojimi povinnosťami a arabský trh ma len presvedčil, že je lepšie na svoje povinnosti zabudnúť a nechať sa radšej unášať prúdom. Každá čiastočka je súčasťou jedného celku a keď sa rieka hýbe jednou rýchlosťou, nemôže sa kvapka plaviť rýchlejšie. Chvíľu som bol nervózny, lebo som sa chcel dostať rýchlejšie k svojmu cieľu, no napokon som rezignoval. Nemalo to význam v tom dave a v tej horúčave. Začal som pozerať okolo seba.

Korenie, zlato, olivové mydlá, káva, sladkosti, oriešky, drahé látky a starožitnosti. Naľavo som zbadal uličku, ktorá smerovala na nádvorie dajakého starého domu alebo snáď na nádvorie hostinca pre karavány. V strede nádvoria bola zdobená fontánka v obkolesení zelene, ktorej dávala jej voda život. Po okrajoch nádvoria mnoho malých dverí, poschodie s pavlačou a ďalšie malé obchodíky. Ako brána do ďalšieho miniatúrneho sveta uprostred obrovského mesta, ktoré nemá konca kraja.

Z úzkych uličiek starého trhoviska prejdete na hlavný súq, ktorý nad vašimi hlavami pompézne uzatvára polkruhová masívna plechová strecha. V Damasku sú dve takéto hlavné trhové ulice, ako pozostatok osmanských čias, Súq al- Hamídíja a Súq Medhet Paša. Obe sa tiahnu stovky metrov a obe sú prekryté kdesi vo výške plechovou strechou. Súq al-Hamídíja kopíruje bývalú antickú vstupnú cestu do Jupiterovho chrámu, dnes Umajjovskej mešity a Súq Medhet Paša zasa bývalú rímsku hlavnú cestu v meste. Keď takto sedím v starom damaskom dome, postavenom na mieste vtedajšieho rímskeho divadla, začínam uvažovať, či je nejaké významné mesto na Blízkom východe alebo v Európe, ktoré nie je pôvodne rímskym táborom.

Prederiete sa rušnými trhoviskami a prídete do kedysi obytných zón starého Damasku, dnes posiateho malými kaviarňami. Ľudia v nich posedávajú pri čaji, káve a vodnej fajke. Raj a pastva pre oči zahraničných turistov, ktorých tu žiaľ teraz veľa nie je. Ja si síce poloprázdne mesto a pokojnejšiu atmosféru vychutnávam, no obchodník, ktorý predá denne jednu šatku a musí zaplatiť mesačný nájom v centre mesta takmer tisíc eur, až taký spokojný nie je.

Pod schodami vedúcimi od Umajjovskej mešity, ktoré pokojne môžu byť aj pôvodným schodiskom do Jupiterovho chrámu, koniec koncov v Damasku to nie je ničím zvláštnym, sa nachádza kaviareň Núfara (v preklade Fontána). Je to jedna z najznámejších zastávok v starom meste. Jednak pre jej romantickú polohu v srdci starého mesta pri základoch veľkej mešity, kde sa krčí v nízkom domčeku na okraji ďalšieho trhu, ale aj preto, že tu vystupuje posledný rozprávač príbehov v Damasku. Kedysi obľúbenú formu zábavy vytlačila zo scény televízia.

Na úplne opačnom, od mešity vzdialenejšom  konci Qajmaríje, sa nachádza v opravenom arabskom dome nová, ale pre mňa nemenej obľúbená kaviareň, Zeriab. Na konci ulice musíte zabočiť do postrannej uličky, ako by ste sa chceli stratiť niekde v labyrinte mesta a po pár krokoch dôjdete k dreveným dverám a schodíkom vedúcim pár krokov nižšie do kaviarne.

Kaviareň možno nie je úplne nová, no pred pár rokmi, keď som tu bol posledný krát, otvorená ešte nebola. Voľne prístupná wifi sieť a čarovná atmosféra jednoducho zrekonštruovaného domu z nej robia príjemnú zastávku pre turistov ale aj miestnych.

Interiér je zariadený dreveným nábytkom, jemne a striedmo zdobeným perleťou. Malá knižnica a príjemná hudba, ktorá sa v kaviarni šíri z reproduktorov, vás donútia zostať na tom mieste o niečo dlhšie, ako ste plánovali a opätovne sa tam vracať. Máte pocit, že ste našli to správne miesto pre oddych a tvorivú záhaľku. Nakoniec Damask je mesto, kde sa mnoho dôležitých aktivít a rozhovorov odohráva práve v kaviarňach. Vôňa arabskej kávy a exotického korenia, to je vôňa orientu. Deň končí pri tlmenom svetle v kaviarni v centre Starého mesta.