Kaviarne starého Damasku

Srdcom arabského mesta je súq (trhovisko) a kaviarne. To je to miesto, kde cítiť tep orientálneho života. Prechádzate sa pomedzi múry, ktoré pamätajú veky a obzeráte si, ako je každá jedna škára v budove vyplnená nejakým obchodíkom. Po oboch stranách uličky žiaria pootvárané obchody a plachtami, ktoré chránia okoloidúcich a predávajúcich, zasahujú do priestoru nad vašimi hlavami.

Musíte spomaliť svoj krok, inak to nejde v dave ľudí, ktorí sa zastavujú na každom kroku a obzerajú si, čo obchodníci ponúkajú. Párkrát som skúsil prebehnúť rušným trhoviskom za svojimi povinnosťami a arabský trh ma len presvedčil, že je lepšie na svoje povinnosti zabudnúť a nechať sa radšej unášať prúdom. Každá čiastočka je súčasťou jedného celku a keď sa rieka hýbe jednou rýchlosťou, nemôže sa kvapka plaviť rýchlejšie. Chvíľu som bol nervózny, lebo som sa chcel dostať rýchlejšie k svojmu cieľu, no napokon som rezignoval. Nemalo to význam v tom dave a v tej horúčave. Začal som pozerať okolo seba.

Korenie, zlato, olivové mydlá, káva, sladkosti, oriešky, drahé látky a starožitnosti. Naľavo som zbadal uličku, ktorá smerovala na nádvorie dajakého starého domu alebo snáď na nádvorie hostinca pre karavány. V strede nádvoria bola zdobená fontánka v obkolesení zelene, ktorej dávala jej voda život. Po okrajoch nádvoria mnoho malých dverí, poschodie s pavlačou a ďalšie malé obchodíky. Ako brána do ďalšieho miniatúrneho sveta uprostred obrovského mesta, ktoré nemá konca kraja.

Z úzkych uličiek starého trhoviska prejdete na hlavný súq, ktorý nad vašimi hlavami pompézne uzatvára polkruhová masívna plechová strecha. V Damasku sú dve takéto hlavné trhové ulice, ako pozostatok osmanských čias, Súq al- HamídíjaSúq Medhet Paša. Obe sa tiahnu stovky metrov a obe sú prekryté kdesi vo výške plechovou strechou. Súq al-Hamídíja kopíruje bývalú antickú vstupnú cestu do Jupiterovho chrámu, dnes Umajjovskej mešity a Súq Medhet Paša zasa bývalú rímsku hlavnú cestu v meste. Keď takto sedím v starom damaskom dome, postavenom na mieste vtedajšieho rímskeho divadla, začínam uvažovať, či je nejaké významné mesto na Blízkom východe alebo v Európe, ktoré nie je pôvodne rímskym táborom.

Prederiete sa rušnými trhoviskami a prídete do kedysi obytných zón starého Damasku, dnes posiateho malými kaviarňami. Ľudia v nich posedávajú pri čaji, káve a vodnej fajke. Raj a pastva pre oči zahraničných turistov, ktorých tu žiaľ teraz veľa nie je. Ja si síce poloprázdne mesto a pokojnejšiu atmosféru vychutnávam, no obchodník, ktorý predá denne jednu šatku a musí zaplatiť mesačný nájom v centre mesta takmer tisíc eur, až taký spokojný nie je.

Pod schodami vedúcimi od Umajjovskej mešity, ktoré pokojne môžu byť aj pôvodným schodiskom do Jupiterovho chrámu, koniec koncov v Damasku to nie je ničím zvláštnym, sa nachádza kaviareň Núfara (v preklade Fontána). Je to jedna z najznámejších zastávok v starom meste. Jednak pre jej romantickú polohu v srdci starého mesta pri základoch veľkej mešity, kde sa krčí v nízkom domčeku na okraji ďalšieho trhu, ale aj preto, že tu vystupuje posledný rozprávač príbehov v Damasku. Kedysi obľúbenú formu zábavy vytlačila zo scény televízia.

Na úplne opačnom, od mešity vzdialenejšom  konci Qajmaríje, sa nachádza v opravenom arabskom dome nová, ale pre mňa nemenej obľúbená kaviareň, Zeriab. Na konci ulice musíte zabočiť do postrannej uličky, ako by ste sa chceli stratiť niekde v labyrinte mesta a po pár krokoch dôjdete k dreveným dverám a schodíkom vedúcim pár krokov nižšie do kaviarne.

Kaviareň možno nie je úplne nová, no pred pár rokmi, keď som tu bol posledný krát, otvorená ešte nebola. Voľne prístupná wifi sieť a čarovná atmosféra jednoducho zrekonštruovaného domu z nej robia príjemnú zastávku pre turistov ale aj miestnych.

Interiér je zariadený dreveným nábytkom, jemne a striedmo zdobeným perleťou. Malá knižnica a príjemná hudba, ktorá sa v kaviarni šíri z reproduktorov, vás donútia zostať na tom mieste o niečo dlhšie, ako ste plánovali a opätovne sa tam vracať. Máte pocit, že ste našli to správne miesto pre oddych a tvorivú záhaľku. Nakoniec Damask je mesto, kde sa mnoho dôležitých aktivít a rozhovorov odohráva práve v kaviarňach. Vôňa arabskej kávy a exotického korenia, to je vôňa orientu. Deň končí pri tlmenom svetle v kaviarni v centre Starého mesta.

 

 

 

 

 

Somálsko stojí na prahu humanitárnej katastrofy

Podľa vyhlásenia OSN najväčšie sucho v Africkom rohu za posledné desaťročia ohrozilo 3,7 milióna obyvateľov a môže zasiahnuť ďalších 10 miliónov. Organizácia spojených národov označila situáciu v niektorých regiónoch južného Somálska za hladomor. Najväčšie sucho za posledné polstoročie si vyžiadalo doteraz už tisíce mŕtvych a spôsobilo hromadný exodus Somálčanov do susedných krajín. OSN vo svojom vyhlásení, ktoré vydalo v stredu požaduje navýšenie humanitárnej pomoci pre región.

Mark Browden, predstaviteľ OSN, označil podvýživu v krajine za jednu z najväčších v celosvetovom meradle. „Ak nebudeme konať okamžite, hladomor sa najbližšie dva mesiace rozšíri aj do zvyšných ôsmich regiónov južného Sudánu.“ povedal Browden.

V súčasnosti každé tretie dieťa v krajine trpí nedostatkom potravy. Utečenecké tábory v susedných krajinách sa plnia a nie je ničím zriedkavým, ak deti neprežijú ani cestu zo Somálska. Vo vyhlásení OSN stojí, že takmer polovicu populácie Somálska, čo predstavuje 3,7 milióna ľudí zasiahla súčasná kríza, pričom humanitárnu pomoc potrebuje ďalších 10 miliónov.

OSN označilo situáciu za extrémne vážnu a vyžadujúcu urýchlenú pomoc zo zahraničia. Pol milióna detí sa ocitlo v ohrození života a každému desiatemu dieťaťu hrozí smrť hladom. Celkovo je podvyživených 30 percent populácie krajiny. Niektoré oblasti Somálska nezaznamenali dážď po dobu 60 rokov. UNICEF požaduje humanitárnu pomoc v hodnote 70 mil. dolárov, čo je až dvojnásobný rozpočet, s ktorým rátali pre tento rok. Spojené štáty pripravujú priamu pomoc v hodnote 28 mil. dolárov a ďalších 431 mil. pre pomoc v krízovej situácii na tento rok. Británia prisľúbila 145 mil. a Európska únia 8 mil. pričom plánuje pomoc rozšíriť v nasledujúcich dňoch. Španielsko prisľúbilo 10 mil. a Nemecko 8,5 mil.

„Nemôžeme strácať čas, ak chcem zabrániť obrovským stratám na životoch“ prehlásil Fran Equiza, regionálny riaditeľ organizácie.

Humanitárnej pomoci doposiaľ bránilo aj povstalecké hnutie Al-Šabab, ktoré bojuje v Somálsku proti súčasnej vláde a snaží sa v krajine zriadiť štát na základe islamského práva. Hnutie prekvapilo v posledných dňoch, keď povolilo prísun humanitárnej pomoci na územia pod svojou kontrolou.

Zdroj: Aljazeera

Bajt al- Aqqad

Staré mesto Damasku predstavuje jedno z najkrajších miest Blízkeho východu. Úzke uličky a hlinou ohádzané budovy s drevenou nadstavbou, či obrovské kúpele alebo veľká Umajjovská mešita. To ale nie je všetko, čo v sebe toto mesto doslova ukrýva. Mnohé poklady sú totiž stále skryté pred očami cudzinca, tak ako boli aj v minulosti. Ani len netušíte, čo sa za obyčajnými drevenými dverami v úzkej uličke môže skrývať. Fádne a chudobne vyzerajúce budovy sú len vonkajšou maskou často prepychových palácov vo vnútri. Presne ako funguje celý Blízky východ. Všetko musí mať dve tváre. Jednu pre verejnosť a jednu pre rodinu a úzky okruh priateľov. Rovnako ako závoj ukrýva tvár arabskej ženy, tak aj jednofarebná fasáda, zvonka ničím nezaujímavého domu, zahaľuje menší omnoho bohatší svet orientu vo vnútri.

Ako sa zmenila doba, tak sa zmenili aj ľudia, ktorí ostali v Starom Damasku. V poslednom storočí sa bohatí presťahovali von do nových, pohodlnejších štvrtí. Veľa bohatých obchodníckych rodín jednoducho z historického centra vymizlo a zanechalo po sebe mnoho chátrajúcich skvostov sýrskej architektúry. Často krát do nich zateká a bez povšimnutia sú odovzdané svojmu osudu. Našťastie viaceré z nich boli zachránené a s novými majiteľmi prišlo aj nové využitie. Staré damaské domy teraz slúžia ako reštaurácie, hotely a kultúrne centrá.

Jedným takým starým domov je aj Bajt al-Aqqad, ktorý bol na začiatku tohto storočia opravený a dnes tu je umiestnený Dánsky inštitút v Damasku. Na priblíženie jeho histórie použijem časť rigoróznej práce Tradiční architektura Starého Damašku a její funkční změny od Lukáša Gogu. Doplnené o jeho skvelé fotografie interiéru.

Jedná se o dům stojící jižně od súqu Medhat Paša. Archeologické průzkumy ukázaly, že Bajt al-Aqqad byl postaven na ruinách římského divadla z 1. století př. n. l., které jsou na tomto místě nejstarším historickým nálezem. Další důkaz, že na tomto místě existovalo obydlí, je z 15. století a jedná se o mamlúcké ornamenty na zdi v blízkosti íwánu. Další stavební akce jsou datovány až v 18. století a jednalo se hlavně o přestavby. Poslední velké změny byly realizovány na konci 19. a začátku 20. století, kdy byla přistavěna východní a západní křídla.

Rodina Aqqadů, po kterých se dnes dům jmenuje, vlastnila dům až od poloviny 19. století a přestavěla jej do stylu tureckého rokoka. Ještě v první polovině 20. století patřil dům téže rodině, později sloužil jako škola. V posledních dvaceti letech 20. století byl však opuštěn a zchátral.

V roce 1996 byl založen Dánský institut v Damašku, který se zajímal o vybudování zázemí v útrobách nějakého tradičního arabského domu v centru Damašku. Vybral si Bajt al-Aqqad, který byl tehdy v dezolátním stavu. Po uzavřené dohodě mezi Dánským centrem a syrskými úřady (Ministerstvem kultury, Generálním ředitelstvím pro historické památky a muzea a Ministerstvem vzdělání) se založil syrsko-dánský výbor pro restaurování, který společně, z peněz C.L. David Foundation, zařídil rekonstrukci domu, která byla dokončena v roce 2000. Historický dům byl tím zachráněn. Na 50 let si jej pronajal Dánský institut, který v těchto místech má kanceláře a pořádá zde kulturní akce, konference a fóra.

Bajt al-Aqqad bol jedným z prvých miest, ktoré som tento rok v Sýrii navštívil. Nedá sa povedať, že by to bola práve známa turistická atrakcia Damasku, ktorú navštívia tisíce ľudí denne, ale ak pôjdete okolo, nemali by ste ho obísť. Ale zasa, keď neviete kde je, určite ho obídete. Stavitelia ho tak zvonka navrhli zámerne.

 

Maroko – Afrika s nádychom orientu, časť IV

Atlantik

Cieľom poslednej cesty bolo pobrežné mesto Essaouria a okolie. Cestou južne od Essaourie sa mali podľa našich informácií nachádzať veľké sady arganových stromov a stáda kôz . Samozrejme nie hocijakých kôz. Ide o druh, ktorý sa za potravou na tie arganové stromy vyšplhá. Stojí tam na takých malých a úzkych konárikoch, preskakuje z jedného na druhý a vám sa zdá, že niekde sa stala chyba. Sám neviem, ale tie kozy som na stromoch naozaj videl, naozaj preskakovali v korunách a doteraz mi nie je úplne jasné ako to celé mohlo fungovať bez pádu. Hlad robí svoje. Po tomto nevšednom zážitku, sme po pár minútach cesty objavili malú pobrežnú osadu Sidi Kouki.

Zastali sme a po majestátnosti Sahary, sme si vychutnávali ten istý pocit pri oceáne. Okolo nás bolo len pár domov, dve tri reštaurácie, malé hotelíky, jedna veľká pláž a ľudoprázdno. Až po čase sa okrem nás na pláži objavili aj dvaja surfisti. Po chvíli to vzdali. Asi bol zlý deň. My sme si ľahli na lehátka, vychutnávali slnko, pohľad do diaľky a onedlho sme sa rozhodli si tie oceánske vody aj vyskúšať. Voda mala od ideálu ďaleko, ale ten pocit za to stál.

Na brehu sme sa odfotili a ani sme nevedeli ako, zoznámili sme sa s miestnou slečnou. Zaujímala sa o slovanské jazyky a naša reč jej bola nejaká povedomá. Prihovorila sa nám a africké kamarátstvo bolo na svete. Ovládala plynulo sedem jazykov a niekoľko ďalších sa učila pomocou internetu. Veľmi šikovné dievča, všetci sme obdivovali jej nadanie. Krátko po zoznámení sa rozhodla, že nás pozve k sebe domov a ukáže rodičom. Boli sme z takej priateľskosti a otvorenosti prekvapení, ale samozrejme tešilo nás to. Pozvanie na večeru sa nedalo odmietnuť. Rovnako sa nedalo odmietnuť ani pozvanie na raňajky v nasledujúci deň. Prespali sme v Sidi Kouki v príjemnom apartmánovom hoteli a ráno sme sa vybrali znovu do Essaourie.

Po zrýchlenej prehliadke mesta , pod ktorého architektúru sa najvýraznejšie podpísali Portugalci a konštatovaní, že pobrežné mestá prídeme obdivovať znovu o rok sme sa náhlili na naše raňajky. Všetko už bolo na svojom mieste a podomácky pripravený kus – kus bol nesmierne chutný. Zapíjali sme ho mätovým čajom a debatovali o našich krajinách. Po srdečnom poďakovaní, sme ešte dostali domáce maslo, potriasli sme si rukami a s prísľubom návštevy o rok sme sa pripravili na posledné kilometre našej cesty. V poriadku bolo všetko až na pokutu od polície za nezapnuté pásy na zadných sedadlách. Kto niekedy bol v arabskej krajine a vie ako sa tam jazdí, snažil by sa hádať tak ako my, vysvetľovať a obhajovať. Nič nepomohlo. Aj tu platí, že turisti znamenajú predovšetkým ľahko zarobené peniaze. Náladu sa nám pokúsili zlepšiť podaním rúk, úsmevom a prianím šťastného pobytu v Maroku.

Napriek nepríjemnému záveru cesty, musím povedať, že každému kto bude mať možnosť tento kút severozápadnej Afriky navštíviť, Marocké kráľovstvo vrelo odporúčam a verím, že si odtiaľ odnesie také množstvo zážitkov a spomienok na krásne chvíle ako ja. Už teraz sa teším na ďalšiu cestu do týchto ďalekých končín.

[Gallery not found]

V Sýrii sa útočilo na ambasády

Americká a francúzska ambasáda v hlavnom meste Sýrie Damasku sa v pondelok stali terčom útoku pro-vládnych demonštrantov, čo odsúdili predstavitelia oboch krajín.

Podľa očitých svedkov demonštranti vyvesili sýrsku vlajku na americkom diplomatickom komplexe a na steny sprejovali hanlivé grafity označujúce amerického ambasadora ako psa. Dav, ktorý sa vrhol na americkú ambasádu musel byť následne rozohnaný strážou z radov americkej námornej pechoty. Podľa vyjadrení ambasády, nikto zo zamestnancov nebol zranený, no pomalá reakcia sýrskych bezpečnostných zložiek mala za následok poškodenie budovy, kde ambasáda sídli.

V rovnakom čase sa protesty obrátili aj proti francúzskej ambasáde, kde ochranka spustila varovnú paľbu do vzduchu, aby dav odvrátila. Traja protestujúci tu mali byť údajne zranení po tom, čo ich stráž zbila obuškami.

Podľa slov novinárky televízie Aljazeera, Ruly Amin, je v Sýrii natoľko zvýšená ostražitosť, že sa protestujúci nemohli dostať tak blízko k ambasádam bez povolenia zo strany vlády.

Útoky na ambasády prišli len pár dní potom, ako francúzsky a americký ambasadori navštívili jedno z opozičných centier, mesto Hama. Sýrska vláda tento krok nazvala zásahom do vnútorných záležitostí štátu.

Robert Ford, americký veľvyslanec, kritizoval vládu za tvrdé zásahy voči protivládnym demonštráciam, zatiaľ čo polícia nezasahuje vôbec voči provládnym demonštrantom. „9. Júla provládna skupinka hádzala kamene na ambasádu , pričom spôsobila škody. Títo demonštranti sa priklonili k násiliu, na rozdiel od pokojných demonštrácií v Hame,“ povedal Ford. „ Ako ironické je, že sýrska vláda necháva prebiehať protiamerické demonštrácie bez zásahu, pričom bezpečnostné zložky inde mlátia pokojných demonštrantov nesúcich olivové ratolesti.

Podľa jeho slove, v Hame nevidel žiadne ozbrojené gangy. Dodal, že súčasná kríza nie je o Spojených štátoch ale o Sýrčanoch, o ľudských právach a dodržiavaní zákonov.

Biely dom aj naďalej protestuje proti brutálnym zásahom voči protestujúcim, ktoré si údajne už vyžiadali 1600 obetí zo strany demonštrantov a 350 členov bezpečnostných zložiek.

Spojené štáty nemali svojho veľvyslanca v Damasku po dobu piatich rokov, ako reakciu na podozrenie, že Sýria zohrala rolu v zavraždení libanonského premiéra.

Zdroj: Aljazeera