Nemajú pyramídy, nemajú Eifelovku. Nemajú Sochu Slobody, ani Tadž Mahál. Hoci sa v Džibutsku nenachádzajú žiadne svetoznáme pamiatky, je tu niekoľko prírodných aj kultúrnych zaujímavostí.
Hlavné mesto Džibuti pravdepodobne neminie žiaden návštevník. Okrem toho, že ide o najdôležitejší dopravný uzol v krajine a sú tu sústredené všetky druhy služieb, je iné ako ostatné hlavné mestá v oblasti. Stačí si sadnúť pod kolonády rozpadajúcich sa koloniálnych domov a nasávať špecifickú kozmopolitnú atmosféru. Možno tu stretnúť Somálcov v tradičných sukniach ma´aviis a vyšívaných čiapkach, nazývaných kufijád, ich pestrofarebne odeté ženy, strapatých Afarov či potetovaných svalnatých belochov – dovolenkujúcich príslušníkov Legion Entrangére, francúzskej cudzineckej légie. Mesto založili v druhej polovici 19. storočia Francúzi a z tohto obdobia pochádza šarmantná, hoci trochu ošarpaná architektúra v centre.
Tadžoura je najstarším a vraj druhým najväčším mestom krajiny. Prejsť ju krížom trvá asi dvadsať minúť. Centrum tvorí prístav a promenáda. Prízemné domy omietnuté na bielo, poskytujú svojim obyvateľom úkryt pred páľavou. V úzkych uličkách pofukuje horúci vietor a pasú sa kozy. Okolo mesta sú pláže kamenné, nedá sa na nich kúpať, ale asi pätnásť kilometrov vzdialená Plage Des Sable Blanche sľubuje biely jemný piesok.
Tadžourský záliv poskytuje okrem iného vynikajúce možnosti pre potápanie a šnorchlovanie. Koraly, typické pre Červené more, sa najviac vyskytujú na útesoch okolo mesta Obock, či na ostrovoch Moucha a Mascali. Turistické kancelárie v hlavnom meste ponúkajú aj windsurfing či vodné lyžovanie.
Okrem mora ponúka Džibutsko turistom aj svoje nevšedné vnútrozemie. Slané jazero Assal, obklopené vyhasnutými vulkánmi a lávovými poliami patrí medzi najnižšie položené miesta na zemi (-157m). Dramatická krajina pripomína scény akoby z inej planéty. Mŕtve miesto bez života, bez vody. Tu možno pocítiť stiesnenosť samoty a hrobové ticho, ktoré počas bezvetria nastáva, doslova naháňa hrôzu. Na jazere Abbé možno pre zmenu pozorovať pestrý život. Stretávajú sa tu kŕdle pelikánov a ružových plameniakov. Ich krik a trepot krídel je skutočným zážitkom pre každého milovníka prírody.
Napriek týmto nesporne zaujímavým miestam Džibutsko nikdy nebude krajinou, kam sa budú valiť davy turistov. Pre drsné klimatické podmienky a slabo rozvinutú infraštruktúru ostane ešte dlho v tieni iných, turistami viac preferovaných oblastí v tomto regióne. Na druhej strane, nezáujem masového cestovného ruchu necháva krajinu trochu bokom od výrazných globalizačných trendov. A tak je Džibutsko oázou pre tých, ktorí hľadajú to, čo sa v katalógoch cestovných kancelárií nenachádza.
