Džibutsko je pre Stredoeurópana trochu kuriózna a rozhodne nie veľmi tradičná destinácia. No cestovanie po krajine nie je nijak komplikované. Menšie nepríjemnosti môže spôsobiť horúca a vlhká klíma, ktorá tu panuje, či neznalosť francúzštiny, ktorá je hlavným cudzím jazykom. Nejde však o neprekonateľné prekážky, takže ako na to?
Víza je najvhodnejšie získať ešte pred tým, než vyrazíte. Donedávna fungovala konzulárna služba na francúzskom veľvyslanectve v Bratislave, no od 1.9.2009 sa tu už víza nevydávajú. Najbližším miestom, kde je možné požiadať o Džibutské víza je Francúzska ambasáda vo Viedni. Žiadateľ musí fakticky absolvovať proces, akoby žiadal o Schengenské víza. Cena je 60Euro, vybavenie trvá asi týždeň a je nutné počítať s dokladovaním dostatočnej finančnej hotovosti (výpis z účtu), uvedením dôvodov návštevy, miest, kde sa bude návštevník zdržiavať a adries hotelov, kde bude ubytovaný. V praxi sa nejedná o nijak náročné úkony a po splnení formalít sa vízum dá dostať prakticky bez problémov.
Druhou možnosťou je požiadať o víza na niektorej z Džibutských ambasád (Káhira, Addis Abeba, Nairobi, atď.). Na hraničných prechodoch, ani na letisku sa víza získať nedajú.
Cesta tam a zase späť. Letecké spojenie zabezpečuje viacero leteckých spoločností (Air France, Ethiopian Airlines, Yemenia, Daallo Airlines, a.i.) no letecká preprava priamo do Džibutska je relatívne drahá. Lacnejšou možnosťou je let do Etiópie (Turkish Airlines, Egypt Air) a prechod do Džibutska po zemi.
S Etiópiou spájajú Džibutsko dva cestné prechody. Cesta z juhu vedie cez dedinu Gelille. Cez tento prechod je možné cestovať autobusom – z Dire Dawa ich vyráža niekoľko, vždy ráno medzi 03.00 – 04.00. Na hraniciach sa presadá do mikrobusov, do mesta Džibuti je príchod pred obedom. Treba počítať s cenou čosi cez 5 Euro. Z Dire Dawa by mal teoreticky chodiť po starej koloniálnej železnici aj vlak, no o tejto možnosti aktuálne správy nie sú (stanice v Dire Dawa vyzerá zavretá, hoci miestni tvrdošijne tvrdia, že vlak chodí).
Druhá cesta do Etiópie vedie cez pohraničnú obec Galafi. Tadiaľto nepremáva žiadna pravidelná hromadná doprava, no je to hlavný ťah neustávajúceho prúdu etiópskych kamiónov, ktoré smerujú z prístavu Džibuti, cez mestečko Dikhil na Semeru, Logiyu, Mille a ďalej do etiópskeho vnútrozemia. Tieto kamióny sú ochotné (za cenu okolo 10 Euro) vziať aj stopára. Keďže sa jedná vo väčšine prípadov o staré rachotiny, ktorých šoféri si radi a často doprajú pauzičku, môže cesta od mora do Logiye zabrať 6 až 12 hodín. Závisí od šťastia a od šoféra.
Existuje možnosť prekročiť hranicu so Somalilandom pri obci Loyada, kúsok od somálskeho prístavu Zeila. Hranica s Eritreou je momentálne uzavretá. Existuje teoretická možnosť doplávať sem z jemenských prístavov Mocha alebo Aden, ale situáciu tu komplikuje pirátstvo v Adenskom zálive, z čoho pramení neochota námorníkov brať na palubu cudzincov a stále sa sprísňujúce protiteroristické opatrenia v Jemene, v dôsledku ktorých sa značne obmedzila možnosť cestovať v tejto krajine na vlastnú päsť.
Cestovanie po Džibutsku umožňuje sieť minibusov, spájajúca menšie mestečká s hlavným mestom. Z móla L´Escale občas chodia lode, vezúce kát z letiska na druhú stranu zálivu do miest Tadžoura a Obock. Občas vezmú aj cestujúcich (treba počítať s cenou 10 – 20 Eur za osobu a zjednávať). Väčšina konvenčných turistov sa po krajine pohybuje na džípoch s vodičom a sprievodcom (prenájom od 50 Eur na osobu a deň). Toto je jediná cesta, ako sa dostať do odľahlejších oblastí a národných parkov.
Ceny sú v Džibutsku prekvapujúco vysoké. Najmä po príchode z lacnej Etiópie je to vyslovene šok. V centre Džibuti sa ceny za ubytovanie pohybujú od 20 Eur na osobu a noc vyššie. V ostatných mestách krajiny sú ceny za ubytovanie minimálne porovnateľné, ak vôbec nejaké ubytovanie pre turistov existuje. Bageta z pekárne vyjde na 30 centov, pečené mäso v placke minimálne 2 Euro. Okolo 50 centov sa pohybujú ceny za trojdecové chladené nápoje. Ovocie je tiež pomerne drahé. Vysoká cenová úroveň sa prejavuje aj na bakšiši. Za pomoc pri nájdení ubytovania si miestni dobrodinci neváhajú vypýtať aj 10 Eur. Takže pred tým, než si necháte od niekoho „pomôcť“ je dobré dohodnúť sa, koľko Vás to bude stáť.
Počasie je v Džibutsku po celý rok horúce. Teploty iba zriedka klesnú pod 23°C, nad 40°C vystupujú v letných mesiacoch prakticky každý deň. Spolu s vysokou vlhkosťou vzduchu pri mori sa stáva pobyt vonku okolo poludnia nemysliteľný. Aj miestni obyvatelia v tomto čase odpočívajú, banky, reštaurácie a väčšina ostatných inštitúcií je pozatváraná.
Teplota vody Červeného mora sa počas celého roku pohybuje v rozmedzí 25 – 29°C. Na kúpanie je veľmi príjemná, no najmä v letných mesiacoch pôsobením monzúnu v Indickom oceáne dosť zakalená.
Bezpečnosť je na africké pomery na veľmi dobrej úrovni. V stabilnej politickej klíme, aká v krajine panuje sa netreba obávať náhlych zvratov, demonštrácií či prevratov. Vzhľadom na slabo strážené hranice predstavujú potenciálne nebezpečenstvo teroristické skupiny z Jemenu či Somálska.
Ozbrojené prepady, banditizmus či prípady násilnej kriminality sú veľmi zriedkavé a zvyčajne nie sú namierené proti cudzincom. Na frekventovaných miestach treba dodržiavať obvyklé bezpečnostné opatrenia a dávať si pozor na osobné veci.
