Egyptská armáda zvrhla prezidenta Mohammeda Morsího a prebrala moc v krajine. Pozastavili ústavu a spoločne s politickými silami chcú vyhlásiť nové prezidentské aj parlamentné voľby. Dočasnou hlavou štátu sa stane Adly Mansour a Morsí je momentálne v domácom väzení.
Egyptská armáda dala pred nedávnom súčasnému prezidentovi Morsímu ultimátum, ktoré vypršalo včera. Morsí na požiadavky armády nepristúpil a dnes už nie je hlavou krajiny. Armáda tiež oznámila, že zriadila národnú komisiu, ktorá povedie Egypt. Podľa členov Moslimského bratstva, ktoré vynieslo Morsího až do prezidentského kresla, zadržiava armáda nielen prezidenta, ale aj jeho poradcov. „Morsí a celý jeho prezidentský tím je v domácom väzení“ povedal pre AFP Gehad el-Haddad, syn jedného z top poradcov dnes už bývalého prezidenta.
Hlava ozbrojených síl oznámila v deklarácii ešte v stredu večer, že bude pozastavená platnosť ústavy a dosadili šéfa ústavného súdu Adly Mansoura za dočasnú hlavu štátu. Dnes by mal Mansour zložiť prísahu.
Novinku, ktorá potešila státisíce ľudí na egyptských námestiach o zosadení zvoleného prezidenta Morsího oznámil národu generál Abdel Fattah al-Sisi. Podľa stúpencov Moslimského bratstva sa však jedná o vojenský prevrat.
Genrál al-Sisi tiež hovoril o vypísaní prezidentských a parlamentných volieb, revíziu ústavy a zriadení komisie o národnom zmierení, pričom vyjadril potrebu, aby sa do nového Egypta zapojilo aj hnutie mladých. Morsího prívrženci, ktorí sa stretli na predmestí Káhiry reagovali na vyhlásenie armády s hnevom a odmietali ho.
Po vyhlásení o zvrhnutí Morsího sa niektoré miesta premenili na bojiská medzi oponentmi bývalého prezidenta a jeho stúpencami. Oficiálne správy hovoria o 14 mŕtvych, pričom 8 z nich malo prísť o život v severoegyptskom meste Marsa Matrouh. Troch mŕtvych a najmenej 50 zranených hlásili z Alexandrie. Ďalší traja zomreli na juhu v meste Minya. Väčšie strety bez strát na životoch sa odohrávali vo Fajjúme, ale aj v Káhire.
Krátko nato ako al-Sisi oznámil národu zvrhnutie Morsího sa nechal počuť aj opozičný líder Mohamed El Baradej, ktorý povedal, že sa týmto obnovila revolúcia započatá v roku 2011. Návrh novej vlády a zmien už dokonca podporili vedúci moslimskí rovnako ako aj kresťanskí klerici. Koptský pápež Tawadros, tiež vyhlásil spokojnosť s plánom s tým, že ponúka politické vízie a zaručí bezpečnosť pre Egypťanov, z ktorých je cca 10% kresťanov. Aj egyptská druhá najväčšia islamská strana Nour povedala vo svojom vyhlásení, že súhlasí s plánom, aby sa zbytočne zabránilo ďalším konfliktom.
Mohammed Morsí bol prvým, demokraticky zvoleným prezidentom Egypta po tom ako v januári 2011 zvrhli režim Hosního Mubaraka. Dostal sa však pod veľký tlak počas svojej vlády a neustále musel čeliť obvineniam, že využil revolúciu na to, aby koncentroval moc do rúk islamu.
