Egyptský prezident Mohammed Morsí sa koncom augusta zúčastní summitu v Iráne, čím sa stane prvou egyptskou hlavou štátu za posledné roky, ktorá navštívi niekdajšiu Perziu. Vzťahy medzi Egyptom a Iránom sa zhoršili v 1979 po podpísaní egyptskej mierovej zmluvy s Izraelom.
Návšteva egyptského prezidenta by mohla znamenať prelom vo vzťahoch medzi Egyptom a Iránom po dlhých rokoch nepriateľstva. Vzájomné vzťahy naštrbila mierová dohoda, ktorú v roku 1979 podpísal Egypt s Izraelom a tiež zmena iránského režimu, ktorá sa udiala v tom istom roku. Za čias vlády Hosního Mubaraka, predchodcu Morsího sa Egypt, ktorý je prevažne sunitská krajina snažila vytvárať spoločne so Saudskou Arábiou či inými sunitskými krajinami blok, ktorým chceli izolovať šiítsky Irán.
Doteraz existovali vzťahy medzi oboma krajina na veľmi nízkej úrovni a kontakt
udržiavali prostredníctvom diplomatických zastúpení iných krajín. V máji
minulého roka dokonca v Egypte vykázali jedného z iránskych diplomatov kvôli
podozreniu zo založenia špionážnej bunky v Egyte, ale aj v krajinách Perzského
zálivu.
Samozrejme, že je veľmi predčasné aký dopad bude mať egyptská prezidentská návšteva na
ďalšie rozvíjanie spolupráce s Iránom, avšak mnohí analysti veria, že je to
veľmi dobrý krok pre to, aby mohlo dôjsť medzi krajinami k napravení vzťahov. “Je
to skutočne odzrkadlenie toho, že sa zmenil režim a s ním aj zahraničná
politika Egyptu v regióne” povedal politológ Mustafa Kamel el-Sajjíd. “Morsího
návšteva ukazuje, že egyptská zahraničná politika v regióne je opäť aktívna”
dodal. “Je to tiež signál pre krajiny Perzského zálivu, že Egypt nebude len
dodržiavať ich želania a akceptovať ich pozíciu” uzatvoril politológ.
To, že sa Morsí rozhodol cestovať do Iránu však nie je v slede posledných udalostí
až takým veľkým prekvapením. Pred pár dňami totiž zahrnul Irán, silného
spojenca sýrskej vlády do návrhu, ktorý hovoril o vytvorení kontaktnej skupiny,
určenej pre vyjednávanie v súvislosti s eskaláciou udalostí v Sýrii. Návrh, ktorý
zahrnul okrem iného aj Egypt, Saudskú Arábiu a Turecko vypracovali v
Organizácii pre islamskú spoluprácu. Tá sa stretla na summite v saudskoarabskej
Mekke. Počas summitu sa Morsí stretol s iránskym prezidentom Ahmadinedžádom,
pričom išlo o ich prvé stretnutie od momentu, kedy sa Morsí stal hlavou Egyptu.
Irán nápad privítal a vedúci členovia Moslimského bratstva sa vyjadrili, že
súhlas Teheránu nad týmto návrhom je znakom, že Egypt začína opäť naberať na
politickej, diplomatickej, ale aj strategickej sile v regióne. Po páde
dlhoročného Mubarakovho režimu, predstavitelia vyhlásili, že nemajú záujem na
pokračovaní anti-iránskeho postoja.
Predošlý mesiac, bývalý egyptský minister zahraničných vecí Nabil Elaraby,
adresoval správu islamskej republike, kde povedal, že “Irán nie je nepriateľ”.
Spomenul tiež, že Egypt po páde Mubaraka bude hľadať a otvárať nové nepopísané
stránky s každou krajinou sveta, Irán nevynímajúc.
Veľa egyptských sunitov však naďalej zostáva vo vzťahu s Iránom skeptických, pretože
majú rozlišné náboženské, ale aj politické pozadie. Egyptskí saláfisti, ale aj
viacero menej kozervatívnych skupín považuje šiítov za odpadlíkov od pravej
viery a tým pádom za nepriateľov. Aj samotný Mubarak sa ešte v roku 2006
vyjadril na adresu šiítov, že hocí žijú roztrúsení vo viacerých krajínách
Blízkeho Východu aj tak sú loajálni Iránu, čo považoval Mubarak za chybu. Jeho
názory dokonca prebrali aj viacerí predstavitelia Blízkeho Východu a napríklad
jordánsky kráľ Abdulláh II. varoval pred šíitmi v regióne, ktorí vytvárali
svoje enklávy.
“Starý režim mal vo zvyku pretvoriť každého svojho rivala na ducha či hrozbu. Nechceme
to robiť tak ako to robil Mubarak a preháňať či zveličovať strach z Iránu”
povedal Mahmúd Ezzat, zástupca vedenia Moslimského bratstva, z ktorého
vzišiel aj samotný egyptský prezident. “Na druhej strane nesmieme ani
podceňovať iránske ambície. Tak ako sa oni nebudú starať do nášho biznisu, tak
sa my nebudeme starať do nich” pokračoval Ezzat.
Počas troch dekád, kedy Egypt viedol Mubarak sa ozývali hlasy, ktoré obviňovali Irán
z toho, že sa snažia destabilizovať egyptskú politickú scénu. Viacerí však s
Iránom aj napriek rozdielom sympatizovali, najmä po ich islamskej revolúcii a
nepodriaďovaniu sa Spojeným štátom. Mnohí práve v tomto správená vidia model,
ktorý by sa mal nasledovať.
Nové porozumenie Iránu by mohlo znamenať aj otras v tradičnom nazeraní na región,
kde ako priatelia Iránu vystupuje najmä Sýria, libanonská strana Hizballáh
či palestínsky Hamas v pásme Gazy. Na strane druhej stojí samozrejme Saudská
Arábia a bohaté krajiny ležiace v Perzskom zálive. Práve posledne
spomínané krajiny majú strach z nárastu politického islamu v post-Mubarakovej
ére a tak sa Morsí rozhodol ešte viac zlepšiť pomerne dobré vzťahy aj so
Saudskou Arábiou. Od svojho zvolenia už do saudského kráľovstva zavítal dva
krát. Prvý krát hneď po svojom zvolení a druhý krát sa zúčastnil islamského
summitu. Aby utíšil hlasy neprajníkov, Morsí vyhlásil, že jeho návštevy nemajú
nič s revolúciou a že Egypt “svoju revolúciu za hranice nevynáša”.
