Erzurum. V centre zimnej univerziády

Koncom januára sa po 25.krát stretnú študenti vysokých škôl pri svojich vlastných olympijských hrách. Táto športová slávnosť sa koná každé dva roky a posledné stretnutie športovcov prebehlo v čínskom Harbine. O mieste, kde sa bude konať tohtoročná univerziáda sa rozhodovalo medzi slovinským Mariborom a tureckým mestom Erzurum. To nepatrí k najznámejším tureckým mestám najmä pre svoju polohu na východe obrovskej krajiny. Aj Vás zaujíma ako to vyzerá v jeho uliciach?

Kto by sa vydal na návštevu Erzurumu čakala by ho skutočne dlhá cesta. Len zo samotného Istanbulu treba prekonať 1300 kilometrov, avšak výhľady z okna autobusu či vlaku sa odmenia nádhernými scenériami. Krajina sa mení už za Istanbulom a každou ďalšou stovkou kilometrov to vyzerá ako v odlišnej krajine. Východné Turecko je na prvý pohľad rozdielne od známych letovísk na brehu Stredozemného či Egejského mora. Kedysi bolo Erzurum významným miestom na zástavke karaván križujúcich preslávenú Hodvábnu cestu. Už vtedy sa o ňom zvyklo hovoriť ako o „bráne do Perzie“, pretože je najväčším mestom na celom okolí. Nikto neprešiel okolo bez toho aby sa tu zastavil, nabral nové sily a popredával či povymieňal svoj tovar.

Erzurum sa teší na zimnú univerziádu

Medresa Yakutiye v centre mesta

Z malého otogaru, autobusovej stanice, ktorá spája Erzurum so zvyškom krajiny je to do centra ešte ďalší kilometer. Hovorí sa, že Eruzrum patrí ku konzervatívnejším mestám, no časy sa menia aj tu. Areál Atatürkovej univerzity pôsobí ako mesto v meste a všade naokolo sú študenti. Práve oni menia ráz mesta a oživujú ho svojou prítomnosťou. Takto sa miešajú staré tradície konzervatívnych starých otcov s mladou krvou a vytvárajú zaujímavý súlad. Všade naokolo cítiť, že zimná svetová univerziáda klope na dvere. Reklamy, nálepky, pútače, ale aj obrovské bilboardy hrdo hlásia, že práve ich mesto si vybrali za dejisko tejto športovej udalosti. Zimný štadión je čoskoro hotový a nad mestom stojí vysoký rozostavaný mostík. V diaľke sa tiahnú skalnaté štíty okolitých kopcov pohoria Palandöken, ktorých špičky sú posypané jemným snehom. Tam niekde sa budú lyžiari preháňať po 8 kilometrov dlhých zjazdovkách. Najvyšším vrchom na okolí je Büyük Ejder, alebo Veľký drak s výškou 3188 mnm.

Symbol mesta Çifte Minareli Medresi

Çifte Minareli Medresi

Ulice mesta sú prirodzene farebné vďaka ženám a ich pestrofarebným šatkám. Niektoré dievčatá majú na sebe dlhší kabát a vlasy starostlivo ukryté. Šatky nie sú len čierne či šedivé, aké zvykla nosiť staršia generácia, ale často krát zelené, ružové, červené alebo dokonca prenikavo žlté. Tie ďalšie sú oblečené na nerozoznanie od svojich rovesníčok v ktoromkoľvek európskom meste. Len charakteristické črty tváre, tmavé vlasy a hlboké čierne oči ich zaraďujú sem. Hlavná tepna mesta ulica Cumhuriyet Caddesi je plná všelijakých obchodov či podnikov. Je tu veľa ľudí až mám pocit, akoby sa práve do ulíc vybralo celé mesto. Trochu popŕcha, ale zdá sa, že to tu nikomu nevadí. Konečne sme sa dostali k symbolu mesta, k priečeliu Çifte Minareli Medresi. Jej dva vyrezávané minarety dvojičky vznikli ešte koncom 13.storočia za vlády Seldžukov. Okolie medresy, náboženskej školy, kam chodili mladí chlapci za účelom naučiť sa, chápať či recitovať verše z Koránu je tým pravým srdcom mesta. Už vieme prečo je v Erzurume tak veľa ľudí. Tento krát to nie sú len minarety, ktoré lákajú návštevníkov od nepamäti, ale koncert tradičnej osmanskej hudby pod šírym nebom. Zamiešame sa do davu a domáci nás púšťajú ešte bližšie, aby sme mali čo najlepší výhľad. Tóny starých melódií sa strácajú v priľahlom parku a všetci okolostojaci sa bavia. Úžasná atmosféra. Hudobníci si obliekli dobové kostýmy a v rukách majú nástroje, aké hádam videli aj samotní sultáni usadení vo svojich palácoch. Sú tak dobrí až  by som im kľudne uveril, že práve oni kedysi hrali panovníkovi a teraz sa akousi časovou slučkou dostali priamo pred nás. Tupé údery bubnov, prenikavé píšťaly a hrubé hlasy spevákov nemohli nechať nikoho chladným. Za fasádou nad ktorou vyrástli dva minarety sa objaví neveľké námestie s bazénom na vodu obohnané zdobenými stĺpmi. Pod kamenným pódiom sa skrýva hrobka kam prichádzajú domáci aj pútnici s vierou, že im návšteva prinesie šťastie.

Çifte Minareli Medresi

Stará osmanská kapela

Stará osmanská kapela v dobových kostýmoch

Na námestí pred Çifte Minareli Medresi

Cez cestu stojí Citadela odkiaľ je pekný pohľad na niektoré časti mesta. Domy a paneláky Erzurumu sa z centra rozlievajú do všetkých svetových strán. Tu v tichu Citadely si našlo útočisko niekoľko zaľúbených párov. Sem hore nedolieha ruch mesta a dá sa tu výborne posedieť. Ani vonku v parku pod stromami to však nie je na zahodenie. Starí muži rozložili svoju tavlu, hru ktorú dokážu hrať hodiny ba aj dni. Zaujímavým miestom sú aj Tri Hrobky (Uç Kümbetler) položené na zelenom trávniku uprostred dnešnej zástavby. Ľahko ich človek minie, ak sa pozorne nepozerá. Každá z trojice je odlišná od zvyšných dvoch, no škoda že sú všetky zatvorené. Stoja tu už cez 800 rokov a kým o dvoch hrobkách nemáme správy, kto by v nich mohol byť pochovaný, tak najkrajšia z nich patrí seldžuckému emírovi  Saltukovi. Akoby na zavolanie začalo husto pršať a ľudí na ulici vystriedali malé potôčiky vody. Radšej ako premoknúť do nitky si dáme niečo dobré pod zub. Tavuk kebab, čiže kurací kebab s ryžou a zeleninou chutí neuveriteľne. Do dnes nepochopím ako tí Turci dokážu pripraviť takéto dobroty. Aj pri odchode míňame tucet pútačov, ktoré majú spoločného menovateľa. Erzurum sa na zimnú Univerziádu teší, a ona by sa mala tešiť na Erzurum.

Dievčatá nosia radi pestrofarebné šatky

Çifte Minareli Medresi, živé centrum mesta

Pohľad na mesto z Citadely

Tri hrobky (Uç kümbetler)