Iránsky Esfahán je mesto superlatívov. Hovorí sa o ňom ako o najkrajšom meste v krajine a taktiež patrí medzi najobľúbenejšie. Čím to je, že jedno mesto môže preniknúť tak hlboko do mysle ľudí, ktorí na neho nebudú môcť zabudnúť? Očaril spisovateľov, básnikov, panovníkov, obchodníkov dávnych karaván a jeho kúzlo nevyprchalo ani dnes. Za to všetko môžu nádherné mešity, námestia, starobylé mosty a
pohostinní ľudia.
Srdcom Esfahánu je námestie
Každé mesto má svoje srdce aj svoju dušu a ak myslíme na iránsky Esfahán, tak jeho pomyselným vesmírom je obrovitánske Emámove námestie. Patrí k najväčším námestiam sveta, ale máloktoré sa mu vyrovná krásou. Peržania milovali estetiku, architektúru a preto esfahánske námestie pripomína maketu, na ktorej akoby skúšali koľko krásy dokáže zaplniť jeden priestor. Stavby očarili každého kto do mesta zavítal a ich jedinečnosť vyráža dych. Stredom námestia sa tiahne fontána, ktorá každý večer chŕli do vzduchu vodu, aby osviežila rozhorúčený vzduch. Schádzajú sa tu ľudia z celého mesta a domáci milujú piknikovanie. Trávniky v okolí fontány sú na to ako stvorené. Rodiny vyberú malé koberce, deky, postavia si kanvicu vody na horák, uvaria si čaj, zjedia pripravené dobroty a zhovárajú sa. Je úžasné ich sledovať a veľmi ľahko sa môže stať, že Vás pozvú, aby ste si s nimi vypili pohár čaju. Iránci sú široko ďaleko známi svojou pohostinnosťou a nejedna prechádzka mestom skončí pri rozhovore. Námestie je najkrajšie v noci. Vtedy stavby rozžiaria svoje stĺpy, oblúky, kupoly a pretekajú sa s hviezdami, kto bude jasnejšie svietiť.
Bazárové uličky v polovici sveta
Mešita šejka Loftolláha je so svojou vysokou kupolou neprehliadnuteľná. Na svojom tele nesie snáď milión malých kachličiek, ktoré vytvárajú orientálne vzory či verše z Koránu. Dnes sa sem nechodia ľudia modliť, pretože slúži ako múzeum. Ako dokonalý výsledok architektúry 17.storočia, ktoré vdýchlo Esfahánu najviac jeho krásy. Za jeho premenou stojí významný panovník Šáh Abbás. Vo svojej hlave nosil víziu mesta, aké by mu závidel celý svet. Jeho túžba ho dohnala až k tomu, aby opustil Qazvín na severe Perzie a presťahoval svoj dvor sem do Esfahánu. Pomaličky skladal stavbu ku stavbe, drahokam ku drahokamu a za pár desaťročí zasvietilo na mape sveta mesto, ktorému prischla prezývka Nesf-e Džahán, teda polovica sveta. Pred slnkom sa mnohí ukryli do skrytých bazárových uličiek. Priamo z námestia ich nie je vidno, hoci ho celé po obvode obehnú dookola. Svoj domov tu našli desiatky obchodníkov a remeselníkov. Každý obchod má svoju vlastnú dielňu, kde sa krčí jeden alebo dvaja muži a pod ich rukami vznikajú drevené škatuľky, šperkovnice, maľby na miniatúrnych ťavích kostiach, perzské miniatúrne obrázky, opasky, kožené výrobky, topánky, bronzové kanvice, mosadzné taniere, ale aj tradičné modro-biele tanieriky, misky či nádoby. Údery nástrojov zanikajú v hluku miesta a uličky zaplnili prechádzajúci sa a nakupujúci ľudia. Tu ešte žije starý svet bazárovej Perzie, ktorá dokázala pripútať dušu každého dobrodruha.
Zmrzlina u panovníka
Na rohu námestia predávajú v zmrzlinárni miestnu špecialitu faludé. Sú to slíže, ktoré sa jedia spoločne s vanilkovou zmrzlinou a všetko sa napokon poleje citrónovou šťavou. Iránci milujú sladkosti a na zmrzlinu majú slabosť. Ľudia si kúpia misku chladnej dobroty, sadnú si s ňou do parku a sledujú cválajúce konské drožky. Palác Ali Qapu patril samotnému panovníkovi a jeho rodine. Je zaujímavý, pretože jeho vrchné poschodie pripomína otvorený balkón s terasou a výhľadom na námestie. Strácam sa v palácových miestnostiach, ktorých steny premenili umelci na maliarske plátna a vyzdobili ich prekrásnymi freskami. Zhora sledoval panovník so svojimi návštevami konské pólo, ale aj zástupy karaván zapĺňajúcich námestie. Nebolo by úžasné aspoň na pár minút sa vrátiť do tohto strateného sveta? Ali Qapu nie je jediným palácom Esfahánu a ten známejší s menom Čehel Sotún sa nachádza pár stoviek metrov za námestím v priestrannom parku. Ani tu nesmie chýbať fontána a vodná nádrž, pretože Iránci by si bez záhrady nevedeli predstaviť život. Vysoké drevené stĺpy nesú na svojich ramenách strechu ozdobenú hviezdami a za nimi je vstup do paláca. Svoju rezidenciu tu mal perzský Šáh Abbás II. Maľby na stenách zachytávajú významné bitky Peržanov v 17. a 18.storočí. Pozerať sa na ne je ako listovať si hrubou knižkou s dejinami.
Ako chutí Perzia
Rieka Zayandeh ticho preteká mestom a na jej druhom brehu sa rozkladá pokojná, arménska štvrť Džolfa s niekoľkými kostolíkmi. Tvorí ju niekoľko zaprášených ulíc, pár obchodov, reštaurácii a jej najväčším ťahákom je katedrála Vank s vysokou zvonicou. Nábrežie rieky, podobne ako Emámove námestie patrí k miestam, kde sa ľudia radi stretávajú. Stačí povedať „stretneme sa pri moste“ a každý vie, že sa jedná o most „Tridsiatich troch oblúkov“ Si-o-Seh Pol. Jeho nohy sa zaborili do rieky a pod kamennými oblúkmi hľadajú ľudia kúsok súkromia. Niektorí sa vozia po hladine na malých loďkách, iní uprednostnili čajovne pretkané vôňou Perzie. V noci most pekne svieti, no to sa väčšina ľudí vráti na námestie a nájde si svoj kúsok neba. Ten sa môže podobať aj na tradičnú reštauráciu, kde sa sedí na kobercoch či drevených posteliach a servírujú sa miestne špeciality ako fesendžun. Striedajú sa v ňom sladké chute granátového jablka, grilovaného mäsa a vlašských orechov, pričom sa k nemu výborné hodí škoricový alebo šafránový čaj. Perzská kuchyňa prekvapí, presne ako celý Irán. Esfahán je toho jasným dôkazom.
Ak aj Vy chcete cestovať na známe, no aj menej tradičné miesta z celého sveta, ste srdečne pozvaní na najväčší cestovateľský festival Slovenska, ktorý sa koná cez víkend 1.-2. februára program viď. www.bubobal.sk
