Prechádzal som jednotlivými rubrikami na tomto webe a premýšľal som, čo by bolo zaujímavou témou na doplnenie. Dostal som sa medzi krajinami až k Somálsku a vtedy som si spomenul na film Púštny kvet. Vedel som zhruba o čom je, no chcel som si ho konečne pozrieť a podeliť sa so svojím názorom naň a na tému, o ktorej sa v ňom hovorí. Dalo by sa povedať, že ide o recenziu, no tento text ňou nebude.
Ja zväčša nerozoberám diela na detaily. Samotné detaily tvoria celok a sú dôležité, no pri každom umení je pre mňa najdôležitejšia prvotná myšlienka a výsledný celkový pocit. Detaily sa musia proste zladiť. Keď je na tom niečo zlé a celok je dobrý, potom privieram rád oči.
Neviem prečo, no spočiatku som si myslel, že film je výtvorom americkej filmovej kuchyne. Pozrel som sa však bližšie na informácie o filme a zistil som, že to tak celkom nie je, aj keď sa v osobe nemecko-americkej režisérky Sherry Horman prejavuje istotne aj tá. Na tvorbe filmu sa podieľali krajiny ako Veľká Británia, Nemecko a Rakúsko.
No ale poďme k samotnému filmu. Tvorcom filmu sa podarilo naozaj veľmi dobre sfilmovať príbeh svetoznámej modelky Waris Dirie, ktorá sa vzoprela svojmu osudu a ušla zo Somálska do Anglicka. Tam sa pretĺkala rôznymi životnými situáciami, až kým si jej krásy nevšimol známy fotograf a nepresadil ju vo svete modelingu. Film však nie je len zvláštnym príbehom africkej popolušky. Počas celého tohto príbehu sa spolu s ním nesie mrak nielen osobnej tragédie hlavnej protagonistky, ale aj miliónov žien po celom svete. Ženskej obriezky.
Režisérka zvolila zaujímavý štýl a to narušenie časovej následnosti deja. Počas príbehu, ktorý sa odohrával v Anglicku, či Spojených Štátoch sa retrospektívne vracala k udalostiam, ktoré prežila Waris v minulosti vo svojej domovine. Veľmi emotívne nám ukázala, čo ženská obriezka znamená pre ženu a aké následky to má na jej fyzické a psychické zdravie. Ukázala nám to na príbehu ženy, ktorá zo svojho domova ušla, prešla púšťou i špinou miest, aby sa dostala až na vrchol pozornosti svetovej verejnosti. Práve túto pozornosť verejnosti potom upriamila na to, čo spôsobuje ženám tradícia ženskej obriezky.
Film mal silný príbeh doplnený zaujímavými obrazmi zo Somálska z Warisiných detských čias. Tam kde mal, tam zatlačil na city diváka a priznám sa, že som bol niekoľkokrát za film poriadne dojatý. Nešlo pri tom o dajaký sladký príbeh. Film mal poukázať na problém, a preto jeho citovosť bola prínosom. Navyše pri niektorých obrazoch by nenechal človeka v žiadnom prípade chladným. Ukázal utrpenie jednotlivca, no vykričal pri tom utrpenie 130tich miliónov žien po celom svete. Keď to celé spojím do jedného, dostávam film, ktorému môžem dať plný počet hviezdičiek a vám ho len odporučiť.
Ženská obriezka je procedúra, pri ktorej sa čiastočne alebo úplne odstraňujú vonkajšie ženské pohlavné orgány kvôli kultúrnym alebo náboženským dôvodom. Táto tradícia sa dodržiava na mnohých miestach sveta, no prevažne v Ázii a Afrike.
Ženská obriezka je podstatne odlišná od tej mužskej. Kým mužskú prikazuje islam a judaizmus, ženská obriezka je čisto kultúrnou tradíciou. Krutou tradíciou.Táto nemá vôbec základ v islamskom práve a moslimskí duchovní ju nazvali škodlivou a odporučili ju nepraktizovať.
Obriezka u žien má niekoľko stupňov, kedy sa odstraňuje menšia či väčšia časť pohlavných orgánov. Môžeme podotknúť, že v mnohých častiach sveta neodborne buď žiletkou alebo nožom. O sterilite prostredia nemôže byť už vôbec reč. Pre neodbornosť týchto zákrokov prichádza každoročne množstvo dievčat o život na následky infekcie, či vykrvácania.
Waris Dirie je somálska modelka, herečka, spisovateľka a aktivistka za ľudské práva. V rokoch 1997 až 2003 pôsobila ako špeciálna ambasádorka pri OSN. Bola prvou známou osobnosťou, ktorá verejne poukázala na problém ženskej obriezky. Aj vďaka jej snahe mnohé krajiny oficiálne ženskú obriezku zakázali a postavili ju do ilegality, no deje sa naďalej. Waris Dirie sama podstúpila v detstve obriezku.
Bez zeny by ludstvo nejestvovalo.PRECO TEDA?