Súdny tribunál v holandskom Haagu vydala medzinárodný zatykač na líbyjského vodcu Muammara Kaddáfiho, jeho syna Sajfa al-Isláma a hlavu líbyjskej tajnej služby Abdulláha al-Sanoussiho. Všetci traja sú obvinení zo zločinov proti ľudskosti a za zabíjanie civilistov, ktorí povstali proti režimu.
Rozhodnutie súdneho tribunálu opäť zvýšilo tlak na vládu Muammara Kaddáfiho, ktorá je ťažko skúšaná dennými náletmi a bombardovaním spojencov. Tí sa domnievajú, že medzinárodný zatykač by mohol urýchliť jej pád, pretože by to mohlo presvedčiť niektorých Kaddáfiho spojencov, aby s ním ukončili spoluprácu. Na druhej strane sa tým znižuje šanca prímeria zo strany Kaddáfiho, ktoré by pre neho mohlo znamenať zatknutie.
Podľa vrcholného predstaviteľa OSN B.Lynn Pascoa majú líbyjskí rebeli vďaka rozhodnutiu tribunálu vojenskú prevahu nad Kaddáfiho vojskom. Tí sa už niekoľko krát neúspešne pokúsili zaútočiť na jeho centrum moci v Tripolise so snahou dostať obávaného vodcu do svojich rúk.
Medzinárodný zatykač vydal Haag nielen na samotného Kaddáfiho, ale aj na jeho syna Sajfa al-Isláma, ktorý sa mal stať jeho nástupcom a tiež na Abdulláha al-Sanoussiho, hlavu líbyjskej tajnej služby. Všetkých troch obvinili z útokov na civilistov, ich väznenie, ale aj zabíjanie po tom ako vypuklo povstanie proti vláde. Obvinili ich aj z toho, že sa tieto činy snažili utajiť.
Podľa vrchnej sudkyne Sanji Monagenga mal Kaddáfi „absolútnu, nekonečnú a bezhraničnú kontrolu“ nad vojenskými jednotkami a ostatnými ochrannými zložkami. Vyšetrovatelia tiež predložili dôkazy, ktoré ukazujú, že sa Kaddáfi poučený vývojom v susednom Tunisku a Egypte rozhodol zriadiť akúsi poistku v podobe jednotiek, ktorý mali odstrašovať a zneškodňovať každý prejav povstania hoci aj útokom na demonštrantov. „O život prišli stovky civilistov, ďalšie stovky ich boli zranených alebo zatknutých a to je fakt, za ktorý nesú zodpovednosť Kaddáfi a jeho syn Sajf. Obaja sú zodpovední za vraždenie a prenasledovanie civilistov“ povedala sudkyňa.
Muammar Kaddáfi odmietol vyjadrenie súdu a vyhlásil ho za politicky motivovaný. „Tento súd nie je ničím iným, než zásterkou na vojenské operácie NATO“ povedal po rozsudku líbyjský minister spravodlivosti Mohammed al-Qamudi, „Vojenský tribunál neznamená pre nás Líbyjčanov nič, pretože nie sme jeho členmi a slúži len ako politický nástroj na vytváranie tlaku a narúšanie suverenity nezávislých krajín“ pokračoval a-Qamudi. „Je zrejmé, že sa súd stal len nástrojom imperializmu“ uzavrel svoje vyhlásenie.
Po vynesení rozsudku sa aj v Líbii objavili protichodné nálady. Tucty vládnych sympatizantov sa dostali do hotela v Tripolise kde môžu byť ubytovaní zahraniční žurnalisti a začali vykrikovať heslá na podporu svojho lídra, ktorý je na čele krajiny už od roku 1969. Večer sa z ulíc ozývala aj streľba na podporu Kaddáfiho a odmietanie rozsudku. Opačné nálady mali obyvatelia Bengházi, ktorí správu privítali a oslávili tancom na uliciach. Zišlo sa ich tu niekoľko tisíc a tradičnou streľbou do vzduchu oslavovali významný krok, ktorý podľa nich povedie k pádu Kaddáfiho režimu. „Krv našich mučeníkov nebola preliata zbytočne“ alebo „Sloboda je tu. Vyhrali sme“ boli len dva z viacerých sloganov, ktoré sa neustále ozývali ulicami Bengházi.
O tom, že medzinárodný zatykač ešte nič nemusí znamenať by vedel rozprávať sudánsky prezident Omar al-Bašír. Ten sa stal vôbec prvou hlavou štátu, na ktorú bol zatykač vydaný a stále zotrváva vo svojej funkcii. Al-Bašíra obvinil súd v Haagu za zločiny proti ľudskosti a vojnových zločinov v Dárfure. Aj napriek zatykaču Al-Bašír cestuje po spriateľených krajinách bez toho, aby ho niekto zatkol. Niektoré cesty však pred strachom zo spravodlivosti musel zrušiť.
