Po úpadku Byzantskej ríše, začal v oblasti Blízkeho Východu dominovať islam. Rané obdobie tejto kultúry je dnes možné poznať aj na základe výskumov, ktoré sa uskutočnili len 5 km severne od slávneho biblického Jericha. Pod vedením Donalda Whitcomba, ktorý riadi Islamic Archaeology project v Orientálnom inštitúte, a v spolupráci s jeho palestínskymi kolegami bolo odkryté nálezisko s umajjovským palácom a kúpeľmi. Táto lokalita sa nazýva Khirbet al-Mafjar. Whitcomb tu v januári tohto roka objavil okrem iného aj bránu a schodište vedúce k sídelnému mestu smerom na sever, kde bol nájdený bazén obklopený bielou mozaikovou dlažbou.
Toto miesto, známe aj pod názvom Hišámov palác, skúmajú vedci už od roku 1930, ale až Donald Whitcomb poopravil dovtedajšie tradične prijímané názory. Domnieva sa, že ide o kultové miesto. Nachádzajú sa tu nádherné mozaiky. Jedna z nich, najznámejšia, nazývaná Strom života sa spája s vládou kalifa Hišáma a jeho synovca kalifa Walída, ktorí vládli v rokoch 724-747. Pri strome sú z jednej strany zobrazené dva jelene, ktoré symbolizujú mier počas kalifovho panovania. Vedci sa dlho domnievali, že toto sídlo bolo obývané výlučne počas kalifovho života, ale Withcomb predpokladal, že ho užívali omnoho dlhšie, možno až do roku 1300. Vlastne práve vďaka tomuto zisteniu sa mohol neskôr pripojiť ku výprave. Withcomb spomína, ako k nemu počas medzinárodného kongresu v Ríme v roku 2008 prišiel Dr. Hamdan Taha a zvolal: „Whitcomb, dokázal som, že ste mali pravdu!“ Taha urobil menší výskum, ktorý odhalil jasný dôkaz neskoršieho osídlenia. Následne Taha prizval Whitcomba k expedícii. Whitcomb a postgraduálny študent Michael Jennings použili iPady, ktoré sa stali neoceniteľnou pomôckou na zaznamenanie a analýzu artefaktov nájdených Palestínčanmi a Američanmi. To viedlo k určeniu presnejšej stratigrafie a k lepšiemu pochopeniu priestorových vzťahov medzi palácom a mestom.
Gil Stein, riaditeľ Orientálneho inštitútu, povedal, že projekt Mafjar je vysoko inovatívny v priekopníckom použití technológií, ktoré zlepšujú kvalitu, rýchlosť a efektívnosť vykopávok. Väčšina archeológov automaticky ráta so strávením desať hodín v laboratóriu na jednu hodinu v teréne. Vďaka moderným vynálezom sa čas v laboratóriu skráti o polovicu a archeológovia môžu taktiež analyzovať údaje priamo na poli a podľa potreby si nastaviť spôsob kopania.
Vráťme sa však späť k nálezisku. Khirbet al-Mafjar bol postavený v období prvej dynastie v údolí zavlažovanom početnými prameňmi. Blízke Jericho, považované za najnižšie položené mesto na svete, oplývalo palmami, citrusovými plodmi, banánmi a celkovo bujnou vegetáciou. Mesto, ktoré oslavuje 10 000 rokov osídlenia, je oázou v inak suchom prostredí. Americko-palestínsky tím odkryl stopy určitého druhu obchodu a poľnohospodárstva, ktoré by mohlo spájať Jericho a Khirbet al-Mafjar. Asi najprelomovejšie je zistenie, ako ukázali niektoré ďalšie nálezy, že v počiatkoch islamu mali veriaci omnoho znášanlivejší postoj k obrazom ako v neskorších dobách. Taktiež to boli časy náboženskej tolerancie, keďže kresťanská a islamská komunita žili vedľa seba. Zobrazenie jeleňov na mozaike svedčí o tom, že vtedy ešte nejestvovali také striktné tabu ohľadom zobrazení ako dnes. Kúpeľ, ktorý odráža do istej miery rímsky vkus, bol vyzdobený sochami žien, čo neskôr bolo taktiež zakázané. Výskumy na tomto mieste stále pokračujú a bude zaujímavé sledovať, ako ďalej upravia naše vnímanie jedného z troch svetových náboženstiev.
