Piliere islamu sú základnými stavebnými kameňmi života každého muslima a zahŕňajú päť článkov: Vyznanie viery, modlitbu, zakah, pôst počas Ramadánu a púť do Mekky.
1. ŠAHADAH (VYZNANIE VIERY)
Šahadah znie takto: „Niet boha okrem (Jedného Jediného) Boha a Muhammad je Jeho posol.“ Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Po arabsky prvá časť znie „lá iláha illa-Lláh“, teda „niet boha okrem Boha“, kde slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali svojho Pravého Stvoriteľa, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť šahady znie „Muhammadun rasúlu’Lláh“, teda „Muhammad je (posledný) posol Boží“. Posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahady je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, tedaAzánu.
2. SALÁH (MODLITBA)
As-saláh je predovšetkým názov predpísanej povinnej modlitby, ktorá sa vykonáva päťkrát denne. Modlitba spája modliaceho sa s Bohom. Keďže v islame neexistuje pevne stanovená náboženská hierarchia alebo vymenovaní kňazi ako napríklad v kresťanstve; modlitby obvykle vedú učení ľudia, ktorí majú dostatočné náboženské vedomosti a vedia naspamäť niektoré pasáže zo Koránu. Súčasťou všetkých piatich predpísaných modlitieb je recitácia veršov z Koránu. Modlitby sú prednášané po arabsky, v jazyku zjavenia Koránu, zatiaľ čo osobné prosby môžu byť recitované v rodnom jazyku veriaceho (pred alebo po skončení modlitby). Predpísané modlitby sa vykonávajú po úsvite, napoludnie, medzi poludním a západom slnka, po západe slnka a po zotmení. Modlitby udávajú rytmus celého dňa. Najlepšie je modliť sa spoločne v mešite, ale muslim môže tieto modlitby vykonávať kdekoľvek (na poli, v úrade, v továrni alebo na univerzite). Návštevníci mešít vždy žasnú nad tým, aké dôležité miesto majú modlitby v každodennom živote muslimov.
3. ZAKÁH
Az-zakáh je jedným z najdôležitejších pilierov islamu. V islame platí zásada, že všetko, čo sa nachádza na nebesiach a zemi, patrí Bohu, a teda aj pozemské bohatstvo je ľuďom zverené len do opatery. Slovo zakáh znamená „očistenie sa“ a tiež aj „rast“. Svoj majetok očisťujeme tak, že čiastku z neho venujeme napríklad v prospech chudobných a nemajetných. Každý muslim si je povinný vypočítať túto čiastku. Zakáh obvykle zodpovedá 2,5% z peňažného majetku. Pravý muslim však by mal dať i viac vo forme sadaqa(almužny), ktorú je najlepšie dávať bez vedomia ostatných. Slovo sadaqa možno preložiť ako „dobrovoľná almužna”, ale má i širší význam. Prorok islamu raz povedal, že dokonca aj „úsmev pri stretnutí so svojím bratom (vo viere) je sadaqa“. Prorok tiež povedal, že „Dobročinnosť je povinná pre každého muslima.“ Keď sa ho opýtali: „Čo ak dotyčný nič nemá?“, Prorok odpovedal: „Nech potom pracuje vlastnými rukami a z toho, čo mu za jeho prácu bude zaplatené, nech dá almužnu.“ Jeho spoločníci sa ho spýtali: „Čo ak dotyčný nemôže nájsť prácu?“ Prorok povedal: „Nech potom pomôže nemajetným a chudobným.“ Spoločníci sa ho znova opýtali: „Čo ak dotyčný nie je schopný urobiť ani len to?“ Prorok povedal: „Nech potom nabáda ostatných, aby činili dobro.“ Spoločníci povedali: „Čo ak nie je ani to schopný urobiť?“ Prorok povedal: „Nech sa potom zdrží konania akýchkoľvek zlých skutkov. Aj to je skutok dobročinnosti.“
4. PÔST
As-sijám: Každoročne, počas mesiaca Ramadán, muslimovia dodržujú pôst od úsvitu až do západu slnka, pričom sa zdržiavajú jedenia, pitia a pohlavného styku. Chorým, starým, cestujúcim, a dojčiacim alebo tehotným ženám je dovolené pôst prerušiť a vynahradiť zameškané dni neskôr. Ak toho nie sú fyzicky schopní, musia nakŕmiť jedného chudobného človeka za každý deň, ktorý zameškali. Deti obyčajne začínajú dobrovoľne dodržiavať pôst a modlitby v skoršom veku, avšak pre nich sa to stáva povinnosťou až v období dospievania. Napriek faktu, že pôst so sebou prináša aj veľké zdravotné výhody, v islame je pokladaný hlavne za spôsob očisťovania sa. Tým, že sa postiaci človek, čo i len na krátky čas, odpúta od bežného pohodlia, nadobudne úprimný súcit a solidaritu s tými, ktorí hladujú. Zároveň prispeje aj k obohateniu svojho duchovného života.
5. PÚŤ DO MEKKY
Al-hadždž: Každoročná púť to Mekky, tzv. hadždž, je povinná len pre tých, ktorí ju môžu fyzicky zvládnuť a finančne si ju dovoliť. Do Mekky sa každoročne vydáva z každého kúta sveta dva až tri milióny ľudí, čím umožňujú ľuďom rôznych národov, aby sa navzájom stretávali a spoznávali. Mekka je vždy plná návštevníkov. Každoročná púť sa začína počas dvanásteho mesiaca islamského kalendára, ktorý je lunárny (nie solárny), a tak hadždž ako aj Ramadán pripadnú niekedy na leto a inokedy na zimu. Všetci pútnici majú na sebe oblečený osobitný odev (tzv. ihrám). Sú to dva kusy jednoduchých bielych šiat, ktoré ich zbavujú všetkých spoločenských rozdielov, a tak môžu všetci stáť pred Bohom ako rovnocenní. Obrady, ktoré pútnici vykonávajú počas púte, majú svoj pôvod u Abraháma a zahŕňajú obchádzanie Kaby, symbolické kameňovanie satana a náhlenie sa medzi pahorkami Safá a Marwa, tak ako to robila Abrahámova manželka Hágar, keď v púšti hľadala vodu. Potom sa pútnici zídu na rozsiahlej planine nazývanej Arafa, kde sa spoločne modlia za Božie odpustenie. Toto veľké zhromaždenie symbolizuje zhromaždenie všetkých ľudí počas Súdneho dňa. V minulosti bola púť do Mekky veľmi namáhavá. Dnes Ministerstvo púte poskytuje miliónom pútnikov z celého sveta pitnú vodu, dopravu a lekársku starostlivosť. Hadždž sa končí začiatkom sviatku Íd al-Adhá, ktorý oslavujú muslimovia na celom svete tým, že sa zúčastňujú na sviatočných modlitbách a vymieňajú si darčeky. Íd al-Adhá a Íd al-Fitr, t.j. sviatok, ktorým sa oslavuje koniec mesiaca Ramadán, sú dvoma najdôležitejšími sviatkami islamského kalendára. Tragické udalosti a úmrtia, ku ktorým niekedy dochádza počas každoročnej púte, sú spôsobené prevažne nedisciplinovanosťou časti pútnikov a nemajú nič spoločné s osobitnými obradmi samotnej púte.
prebraté z: islamweb.sk
