Hodvábna cesta

Hodvábna cesta patrí pravdepodobne medzí najznámejšie obchodné trasy v histórii ľudstva. Spájala ďalekú Čínu, Perziu, Blízky východ a na druhom konci, ďaleko na západe, krajiny Stredomoria. Pomenovanie “Hodvábna cesta” sa však v dobe existencie cesty nevyskytovalo. Pochádza až z roku 1877 a zaslúžil sa oň barón Ferdinand von Richthofen, ktorý ho použil vo svojom päťzväzkovom geografickom atlase. Hodvábna cesta vlastne ani nebola jednou cestou a už vôbec nie výlučne hodvábnou. Jednalo sa o niekoľko trás smerujúcich z východu na západ a často sa nazývali podľa jednotlivých úsekov ako “cesta do Samarkandu”, prípadne “severná alebo južná trasa”. Vždy podľa významného miesta ležiaceho na tom ktorom úseku. Hodváb bol dôležitou komoditou žiadanou na trhoch v Európe, ale ani zďaleka nie tou najdôležitejšou. Z Ázie sa na trhy do Stredomoria dovážali chemikálie, korenia, kovy, sedlá, sklo a najmä papier, ktorý zohral vo vývoji Blízkeho východu a Európy rozhodne dôležitejšiu úlohu ako hodváb.

Trasa nikdy nebola cestou so spevneným povrchom, akými boli napríklad rímske cesty. Na mnohých úsekoch križovala púšte a nehostinné územia, kde sa obchodníci pohybovali v malých skupinkách a využívali služby miestnych sprievodcov. Keďže bol terén zlý a neumožňoval rýchly presun (karavány sa pohybovali rýchlosťou len okolo 20 km za deň), väčšina obchodníkov sa pohybovala na malých trasách medzi ich domovským mestom a ďalšou oázou.

Hodvábna cesta začínala v centrálnej Číne v meste Xi’an, pokračovala 1000 km severozápdne cez koridor Gansu, kopírovala južne púšť Gobi až dosiahla oázu Dunhuang v provincii Gansu. Tu sa museli obchodníci rozhodnúť, či využijú severnú alebo južnú trasu, obe obchádzajúce púšť Taklamakan.  Postupne opustili západočínske teritóriá a vydali sa naprieč dnešným Tadžikistanom do slávneho Samarkandu. Zo Smarkandu do Buchary, Chivy, do dnešného Teheránu, Hamadanu a ďalej do Sýrie, Anatólie a do Konštantínopolu, súčasného Istanbulu.

Cesta vznikla z iniciatívy vládcov čínskej dynastie Han v 2. st. pred Kr. a pretrvala až do roku 1453, kedy Osmanská ríša uvalila blokádu na obchod so západom, čím prakticky zrušila význam zaužívaných obchodných ciest. Prerušenie kontaktov s východom predznamenali éru zámorských objavov a objavenie Ameriky roku 1492.

Jednou z hlavných dopravných tepien Hodvábnej cesty bola Perzská kráľovská cesta, založená za Achamejskej ríše (6. – 4. st. pred Kr.), ktorá spájala Perziu s Malou Áziou. Prepojenie tejto dobre vybudovanej cestnej siete s Čínou predznamenalo rozvoj významných mestských centier v centrálnej a juhozápadnej Ázii.

Na hranici Číny a neskoršieho islamského sveta leží mesto Samarkand, ktoré bolo nielen významným moslimským kultúrnym centrom, ale ako obchodná zastávka fungovalo už dávno pred dobytím islamskými vojskami v 8. storočí.

Založené bolo v 7. st. pred Kr. v na mieste oázy v údolí rieky Zerafšan. Najvýraznejší stavebný rozvoj v meste prebehol až v 14. a 15. storočí, kedy sa stal hlavným mestom Timurskej dynastie.

Ďalšou zastávkou hodvábnej cesty, pri bránach Perzie, je Buchara, ktorá má jedno z najzachovalejších stredovekých jadier v centrálnej Ázii. Príkladom majstrovskej islamskej architektúry z 10. st. je hrobka Ismaila Samaniho, zakladateľa Samanidskej dynastie. Historické jadro zdobia aj početné madrasy zo 17. st.  Mesto sa stalo kultúrnym centrom kalifátu v 8. st., no jeho história ako obchodného centra je podstatne staršia.

 

V Uzbekistane, západne do hlavnej trasy Hodvábnej cesty leží mesto Chiva (Khiva). Archeologické nálezy dokumentujú jeho existenciu v 6. st. po Kr., no prvýkrát sa o ňom zmieňujú až dvaja arabskí cestovatelia v 10. st. Mesto ležiace západne od rieky Amu Darja bolo od 17. st. preslávané svojím trhom s otrokmi. Dodnes sa nám tu zachoval jeden z najväčších komplexov islamskej architektúry. Historické centrum mesta pokrýva plochu úctyhodných 24 hektárov a chránia ho monumentálne hradby.

Hlavné mesto Iránu – Teherán nemalo v minulosti také významné postavenie ako dnes. Pôvodná dedina Rey, ktorá sa nachádzala na trase Hodvábnej cesty, padla za obeť mongolskej invázii v 13. st. Osídlenie na tomto území ešte viac upadalo až do 16. st., kedy sa malé mesto dostalo do pozornosti prvého safavidského kráľa. Nechal ho opevniť hradbami so 114 vežami a za vlády jeho nasledovníkov tu vzniklo viacero záhrad, hostincov a murovaných budov. Stavebný rozmach mesta pokračoval aj v nasledujúcich storočiach.

V súčasnosti je hlavné mesto Iránu so svojimi 14mil. obyvateľov preplneným politickým a hospodárskym centrom krajiny. Nemôže prilákať návštevníkov takou pestrosťou historických pamiatok ako mestá Isfahán alebo Širáz, napriek tomu tu je množstvo múzeí a galérií, rovnako ako pamätníky moderných iránskych dejín. K najatraktívnejším miestam hlavného mesta patria Veľký bazar, pamätník Azadi, Golestanský palác, Národné múzeum a aj bývalá americká ambasáda, ktorá bola v roku 1979 okupovaná počas revolúcie a odvtedy ostala prázdna.

Na západe v Iráne leží posledná zastávka Hodvábnej cesty, predtým ako kupci opustili Perziu a pokračovali smerom cez Sýriu ďalej k moru. Mesto Hamadan leží v rovnomennej provincii na západe krajiny, východne od pohoria Zagros. Patrí jednoznačne k starším perzským mestám, keďže osídlenie je tu doložené už z 1. tisícročia pred Kr. Významnú pozíciu zastávalo mesto po stáročia, čo dokazuje aj fakt, že tu mali achamejskí vládcovia svoj letný palác. O meste je zmienka aj v Biblii.

Do rúk arabskám dobyvateľom padlo mesto už v 7. storočí. V neskoršom období sa stalo rodiskom viacerých významných moslimských učencov. V 13. st. mesto zničili Mongoli a v 14. st. Timur, ktorý nechal obyvateľstvo mesta zmasakrovať. K obnove mesta dochádza až v 17. st.

Nachádza sa tu hrobka Avicennu, Alavidský dóm z 12. st. a židovská časť mesta s údajným hrobom Ester, židovskej manželky kráľa Xerxesa.  Neďaleko od mesta sa nachádzajú jaskyne Ali Sadr a v údolí Gandž Nameh kameň s nápismi dvoch perzských kráľov Dária a Xerxesa.

 

Touto trasou hodvábnej cesty sa vyberie v júli 2014 naša posádka tímu Lada Svetom. Nezabudnite sledovať jej kroky. Určite sa im podarí preskúmať jednotlivé zastávky a možno pre nás zistia, či je Hodvábna cesta dnes už cestou a či sa dá po nej cestovať rýchlejšie ako 20 kilometrovou rýchlosťou za deň. (bolo by vhodné, keďže na to majú mesiac)  Sledovať prípravy môžete na: 

www.ladasvetom.sk

www.facebook.com/LadaSvetom

 

Zdroje:

HANSEN, V. The Silk Road, 2012.

WHITFIELD, S. Life Along the Silk Road, 1999.

WOOD, F. The Silk Road. Two Thousand Years in the Heart of Asia, 2004.

http://gallery.sjsu.edu/silkroad/history.htm

http://www.ancient.eu.com/Silk_Road/

http://whc.unesco.org/en/list/603

http://whc.unesco.org/en/list/602

http://www.britannica.com/EBchecked/topic/316664/Khiva

http://www.lonelyplanet.com/iran/tehran/history

http://www.iranvisitor.com/city-guides/tehran-guide

http://www.britannica.com/EBchecked/topic/253131/Hamadan

Hamadan