Po dlhých deviatich mesiacoch od posledných volieb sa dnes Irak dočkal a konečne sa mu podarilo po niekoľkých neúspechoch zostaviť novú vládu.
Novú irackú vládu, ktorú povedie šiítsky premiér Núr al-Malikí čaká obrovská výzva. Za svoj cieľ si určili obnovu krajiny po sedem rokov trvajúcom konflikte, ktorý sa neskôr zvrtol do sektárskych nepokojov a násilie dodnes nie je zažehnané. Ďalšou prioritou novej vlády bude viesť krajinu po tom, ako sa koncom budúceho roka stiahnu americké vojská. Vojna, ktorá stála životy desiatok tisíc Iračanov ju obrala o stabilitu a prosperitu. To všetko by chcela nová vláda do krajiny bohatej na ropu prinavrátiť.
Zákonodarci schválili 29 ministrov, vrátane al-Malikího, aby sformovali novú vládu. Jej sformovanie v minulosti brzdili roztržky o obsadení niektorých postov. “Najzložitejšou vecou na svete je sformovanie jednotnej vlády v krajine, kde má rozdielnosť náboženské, etnické aj politické pozadie” povedal al-Malikí vo svojom prejave pred hlasovaním o vláde.
Sľúbil vytvoriť vládu, ktorá bude bojovať proti terorizmu, sektárskemu násiliu a tiež sľúbil vylepšiť vzťahy so susednými arabskými krajinami, kde prevládajú sunniti. Tí sú voči Iraku podozrievaví, pretože vládu budú viesť šiíti. Členovia kabinetu následne zložili prísahu.
Americký prezident Barrack Obama nazval vytvorenie novej vlády “významným momentom” v histórii krajiny a “veľkým krokom vpred”. Vyjadril sa tiež, že sformovanie novej vlády je jasným signálom pre odmietnutie sektárskeho násilia.
Iracké voľby zo 7.marca neposkytli žiadnej strane vládnu väčšinu a krajina tak upadla do deväť mesiacov trvajúceho bezvládia, za ktoré sa nedokázali dohodnúť na vláde. Hoci sa stala víťazom volieb strana Irakíja vedená Ajádom Alláwim, bol to práve al-Malikí, ktorému sa podarilo napokon podarilo dať dokopy vládnu väčšinu. Iracká vláda zahŕňa všetky väčšie politické aj náboženské frakcie vrátane šiítov, sunnitov aj Kurdov.
Hlasovanie ukázalo jednotu, ktorá je v kontraste s doterajšími rozpormi medzi šiítskou väčšinou a sunnitskou menšinou v krajine. Za doby Saddáma Husajna, to boli práve sunniti, ktorí krajinu ovládali.
Zmenila sa aj rétorika Ajáda Alláwiho. Nedávno sa vyjadril, že sa nikdy nezúčastní vlády ak jej bude predsedať al-Malikí. Pred samotným hlasovaním však vystúpil s tým, že bude podporovať a spolupracovať s novou vládou.
Kľúčovou otázkou pri formovaní novej vlády bolo, akú rolu v nej zohrá sunnitská koalícia. Americkí predstavitelia lobovali za to, aby sa Alláwi dostal do vlády, zo strachu, že ak by sa jeho strana Irakíja nezúčastnila vládnutia mohlo by to znamenať návrat k sektárskemu násiliu či dokonca rozvratu krajiny.
Z predstaviteľov strany Irakíja dostali pomerne vysoké posty napríklad Saleh al-Mutlak, ktorý sa stane premiérovým zástupcom a Rafi al-Issawi dostal do rúk ministerstvo financií. Dôležitý post ministra zahraničných vecí bude v novej vláde zastávať kurdský zákonodarca Hošjar Zebari. O osude ďalších 13 ministrov sa rozhodne v najbližšom čase. Jedná sa predovšetkým o citlivé ministerstvá vnútra a obrany.
