Irak zažil pondelok deň plný násilia. Výbuchy bômb sa ozvali hneď z niekoľkých irackých miest a zanechali po sebe viac než 60 obetí. Ide o najkrvavejší deň v krajine v tomto roku…
Koordinované útoky na iracké mestá prišli pondelok ráno pričom zahŕňali bomby zaparkované v autách, cestné bomby a tiež samovražedných útočníkov. Škála násilia, ktorá krajinou otriasla len dokazuje, že militanti dokážu udrieť kedykoľvek aj napriek snahe amerických a irackých vojsk. Len v provincii Diyala explodovali bomby v 7 rôznych mestách.
Iračania krátko po útokoch obrátili svoj hnev na predstaviteľov bezpečnosti a premiéra Núra al-Malíkiho. „Kde je vláda po všetkých týchto útokoch na krajinu? Kde je al-Malikí? Prečo sa sem neprídu pozrieť?“ pýta sa Ali Džumaa Ziad, obchodník z mesta Kút, ktoré útoky zasiahli najviac. Ani al-Malikí, ani hovorca irackej armády dnes neodpovedali na telefón.
Mestom Kút, ležiacom približne 160 kilometrov juhovýchodne od Bagdadu, otriasla dvojica silných explózii na miestnom trhovisku. Miestny hovorca polície Mohammed Hassan povedal, že prvá bomba vybuchla v chladničke na nápojde a v momente, kedy sa na miesto nešťastia nahrnuli záchranári a ďaľší ľudia, ozvala sa druhá bomba zo zaparkovaného auta. V Kúte prišlo o život najmenej 35 ľudí a ďalších 64 utrpelo zranenie. Polícia musela uzatvoriť celý priestor, pretože všade boli zbytky ľudských tiel, krv a budovy poničené šrapnelmi.
V Bakúbe, hlavnom meste provincie Diyala, a neďalekých mestách vybuchlo doopy sedem bômb. V Bakúbe prišlo o život 5 vojakov a ďaších 5 ľudí prišlo o život pri iných útokoch v provincii.
Na predmestí posvätného mesta Nadžáf vzal samovražedný atentátnik auto a namieril si to k budove policajného riaditeľstva. Polícia začala so streľbou po tom ako vodič neuposlúchol výzvu a pokračoval v jazde a následne vozidlo explodovalo. O život prišli 4 ľudia a ďalších 32 sa zranilo.
Neďaleko Nadžáfu v meste Karbala vybuchla bomba umiestnená v aute neďaleko policajnej stanice, ktorá zabila 3 policajtov a zranila 14 ľudí.
V meste Tikrít sa objavili dvaja muži, ktorí mali na tele výbušniny a chceli sa s nimi dostať až do stráženého vládneho objektu, pretože mali na sebe oblečené vojenské uniformy. Hovorca provincie Tikrít Mohammed al-Asi hovorí, že zaparkovali auto pred vstupom do budovy, kde pôsobí antiteroristická policajná jednotka. Vystúpili z auta a keď neuposlúchli strážnikov, tak po nich začali strielať. Jedeného z nich zastrelili na mieste, druhý sa im prešmykol a dostal sa až do budovy, kde sa odpáli a zabil 3 ľudí.
Na severe Iraku v meste Kirkúk vybuchla bomba vedľa policajnej hliadky a zranila 4 policajtov. Len necelú pol hodinu od incidentu sa ozval ďalší výbuch. Tentokrát bola bomba pripevnená k motocyklu a zabila 1 človeka. Ešte v nedeľu vybuchli štyri bomby neďaleko sýrskeho ortodoxného kostola. Pri výbuchu sa však nikto nezranil, ale došlo k poškodeniu budovy.
Pondelňajšie výbuchy neobišli ani Bagdad, kde explodovala výbušnina neďaleko konvoja, v ktorom sa viezli členovia ministerstva pre vyššie vzdelávanie. Osem ľudí sa zranilo, ale nikto neprišiel o život. Samotný minister sa podľa slov hovorcu v konvoji neviezol.
Ďalšie útoky v krajine sa odohrali v meste Iskandiriyah, kde bomba v zaparkovanom aute vybuchla v momente, keď okolo prechádzala policajná hliadka a zabila 2 ľudí. V severoirackom meste Mosul prišiel pri výbuchu bomby o život 1 človek. Bomba v aute bola ukrytá aj meste Taji severne od Bagdadu a zabila jedného vojaka. V meste Balad explodovala výbušnina položená pri ceste a zranila 16 ľudí po tom čo zničila kamión s benzínom.
Krvavé útoky v Iraku prišli necelé dva týždne po tom ako sa irackí predstavitelia nechali počuť, že aj po oficiálnom odchode amerických vojsk naplánovanom na 31.december môže v krajine ostať niekoľko menších amerických jednotiek. Podľa experta na Blízky Východ Theodora Karasika sa al-Kájda snaží podrývať autoritu irackej armády a politických procesov, čím posiela správu Amerike. „Vyzerá to tak, že al-Kájda v Iraku rozohrala propagandu, pričom sa snaží ukázať, že stále môže prísť so smrteľným útokom.“ Myslí si Karasik. Práve fakt, že by Irak súhlasil s ponechaním nejakých amerických jednotiek môže nahrávať militantnej skupine, ktorá túto skutočnosť môže zneužiť na ďalšie zo svojich útokov.
