Islamské zákony nebudú základom novej ústavy pripravovanej v Tunisku, pretože predstavitelia krajiny a vládnuca islamská strana Ennahda chcú zachovať sekularitu národa.
Prvý článok ústavy, ktorý pochádza ešte z roku 1959 zostane ponechaný a nebude apelovať na zavedenie šárije, islamského práva. Niektorí požadovali jeho zavedenie do všetkých sfér legislatívy, ale ich želanie zostalo bez odozvy. Prvý článok ústavy hovorí o tom, že „Tunisko je slobodnou, suverénnou a nezávislou krajinou v ktorej je náboženstvo islam, jazykom je arabčina a má režim republiky.“
Rozhodnutie vládnej strany znamená rozkol medzi umiernenou islamskou vládou Ennahdy a minoritou konzervatívnych saláfistov, ktorí požadujú zavedenie islamského práva v krajine. „Nechceme, aby sa tuniská spoločnosť rozdelila do dvoch ideologicky rozdielnych táborov, kde jeden bude volať po šáriji a tí druhí ju budú odmietať“ povedal zakladateľ strany Ennahda Rašíd al-Gannúši. „Chceme, aby bola nová tuniská ústava pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich presvedčenie“ dodal na tlačovej konferencii. Povedal ešte, že podľa neho je 90 % ústavy aj tak v súlade s islamským právom.
Ďalší z členov strany Ennahda Ziád Doulatli povedal pre agentúru AP, že toto rozhodnutie spravili, aby „zjednotili väčšiu časť politického spektra a aby mohli spoločne čeliť výzvam v krajine.“ Dodal tiež, že ich skúsenosť by mohla slúžiť ako model pre ostatné krajiny, ktoré rovnako ako Tunisko prechádza obdobím transformácie. V Egypte, ako aj niektorých iných moslimských krajinách je šárija zapracovaná do ústavy ako zdroj pre celú legislatívu.
Po tom ako sa rozpadla takmer 50 ročná vláda diktatúry sa Tunisko ocitlo na križovatke, kde sa mnohí ľavičiari a liberáli obávali, že víťazstvo islamskej strany Ennahdy vo voľbách ich vráti o krok späť. Aj napriek obavám Ennahda prisahala, že zachová charakter krajiny a vytvorila vládnu koalíciu spoločne s dvomi sekulárnymi stranami.
Umiernené kroky Ennahdy sa však nepáčia komunite miestnych saláfistov, ktorí pravidelne protestujú v hlavnom meste Tunise. Aj napriek početným demonštráciám nie je isté na koľko ich požiadavky podporuje tuniská spoločnosť.
