Oficiálny názov : Jemenská republika / Al-Džumhuríja al-Jamaníja
Štátne zriadenie: unitárna poloprezidentská republika
Prezident: Abd Rabbuh Mansur Hadi
Premiér: Mohammed Basindawa
Hlavné mesto: Sanaa
Úradný jazyk: arabčina
Nezvávislosť: Severný Jemen 1. novembra 1918 od Osmanskej ríše, Južný Jemen 30. novembra 1967, spojenie 22. mája 1990
Rozloha: 527 829 km2
Populácia: 23 833 000
najchudobnejšia arabská krajina
Lokalizácia:
Jemen sa nachádza v juhozápadnej Ázii v južnom cípe Arabského polostrova. Hraničí s Ománom a Saudskou Arábiou. Krajina je situovaná pri úžine Báb al-Mandab, ktorá spája Červené more s Indickým oceánom, čo pridáva Jemenu na strategickom význame, keďže spomínanou úžinou prechádza jedna z najfrekventovanejších námorných trás.
K Jemenu prislúchajú viaceré ostrovy v Indickom oceáne. Najvýznamnejšie sú súostrovia Perim a Sokotra.
Reliéf:
Krajinu možno podľa členitosti reliéfu rozdeliť na niekoľko celkov. Značne sa líši hornatý interiér krajiny od pobrežných plání, ktoré ho ohraničujú z dvoch strán. Pobrežná pláň Tihamah sa tiahne po dĺžke 419 km popri pobreží Červeného mora. Je súčasťou hmlovo-púštneho ekoregiónu Arabského polostrova. Príznačné sú pre pláň úrodné pôdy a extrémne teploty. Väčšina sídiel je situovaných na pobrežie, pretože slaný morský vzduch dokáže znižovať efekt extrémnej vlhkosti a letných horúčav.
Pohoria vo vnútrozemí dosahujú rozličných nadmorských výšok od niekoľko stoviek metrov až po Džabal an-Nabi Šuajb s výškou 3 666 m n.m.
Horské masívy Jemenu sú mladšieho geologického veku, vrcholy sú príkre a ostré.
Pohoria v krajine možno rozdeliť na dva odlišné celky:
– západná vysočina – vrcholy pohotí dosahujú okolo 3000 m n.m., nachádzajú sa tu úrodné pôdy a pohoria zachytia dostatok zrážkovej vody. Pobrežná pláň prakticky okamžite skončí na úbočiach pohorí v západnej vysočine. Niektoré oblasti vysočiny ako Ibb a Taizz obdržia také hodnoty zrážok ako dažďové lesy. Spôsobené to je zachytávaním západných monzúnových vetrov vanúcich z Afriky.
Vrchy v oblasti majú značné prevýšenie. Nachádza sa tu niekoľko významných vrcholov ako Džabal Sumarah, Džabal Badan, Džabal Sabir a Džabal ad-Dukaik.
– centrálna vysočina – má charakter náhornej plošiny s nadmorskou výškou 2000 až 3000 m, so zvlneným povrchom nízkymi pahorkami, ale zároveň s vysokou nadmorskou výškou. Táto časť Jemenu obdrží menej zrážok, avšak letné zrážky prinesú dostatok vlahy pre udržanie poľnohospodárskych aktivít.
Vrcholy v tejto časti Jemenu nie sú také strmé, avšak dosahujú najväčších nadmorských výšok. Neďaleko hlavného mesta Sanaa sa nachádza aj najvyšší vrch krajiny a Arabského polostrova.
Na niektorých častiach sa nachádzajú mimoriadne úrodné pôdy, ako napríklad v Dhamare.
– centrálna plošina – vzniká postupným prechodom z centrálnej vysočiny. Je popretkávaná množstvom údolí a suchými riečnymi korytami. Terén tu nie je až taký drsný ako v západnej a centrálnej vysočine, avšak poľnohospodárstvo je možné len v blíkosti wádí a zásob vody, ktoré umožňujú zavlažovanie. Typickým javom sú prívalové vody. Plošina pokračuje od Šabwah cez Hadramaut a al-Mahra až do Dhaufaru v Ománe. Niektorí Jemenci celú oblasť vrátane Nadžránu, Džizanu a Asíru v Saudskej Arábii považujú za historický Veľký Jemen.
Z geomorfologických jednotiek je dôležité spomenúť suché riečne korytá – wádí, ktoré sú v obdobiach sucha bez vody a počas intenzívnych dažďov sa časť z nich zapĺňa vodou. Jemen nemá žiadne trvalé vodné toky.
Najznámejším suchým korytom je Wádí Hadramaut na východe Jemenu. vrchné časti údolia s výkytom aluviálnych pôd a so sezónnym výskytom prívalovej vody majú pre osídlenie väčší význam ako neúrodné a suché spodné časti údolia.
Oboje časti krajiny, východná náhorná plošina aj severný púštny región sú horúce a suché s minimálnou vegetáciou.
Na severovýchode Jemenu do územia krajiny zasahuje Rub al-Cháli, kde je výskyt zrážok ojedinelý v intenzite raz za niekoľko rokov. Výskyt vegetácie je v tejto časti rovnako obmedzený.
Rozdiel vo výške zrážkovej činnosti medzi pohoriami na západe a v centrálnej časti je spôsobený zrážkovým tieňom, ktorý vytvárajú pohoria popri pobreží. Aj napriek tomu je poľnohospodárska činnosť v horách možná.
Zaujímavým faktom sú teplotné rozdiely v priebehu dňa, ktoré sa radia medzi najvyššie z celosvetového meradla. Cez deň vystúpi teplota vzduchu až na 30 stupňov, zatiaľ čo cez noc klesá k nule.
Zásoby vody umožňujú realizáciu poľnohospodárstva. K pestovaným plodinám patria pšenica a jačmeň, zatiaľ čo západná vysočina je známa pestovaním čiroku, kávy a niektorých druhov tropického ovocia a banánov.
Najnižšie položenými miestami v Jemene sú pobrežné pláne, ktoré majú nadmorskú výšku len niečo povyše hladiny mora. Od pobrežnej pláne sa nadmorská výška zvyšuje až do po vrchol najvyššieho vrchu – 3 666 m. Priemerná výška v Jemene je 2000 m n.m. V Jemene sa nachádza druhý najvyšši vrch v Arabskom svete. Najvyšší leží v Maroku – Džabal Toubkal v pohorí Atlas. Členitosť terénu sa podpísala pod izolovanosť Jemenu po tisícročia. Obchodné kontakty udržovali Jemenci len ak zišli z hôr do obchodných stredísk.
Klíma:
Teploty sú v Jemene vo všeobecnosti vysoké, zrážky obmedzené. Klíma variuje v závislosti od terénu. Pre vysočiny sú typické mierne na zrážky bohatšie letá s najvyššou priemernou teplotou 21 stupňov. Zimy sú suché a mierne, s teplotami klesajúcimi zriedka pod bod mrazu. Klíma pobrežnej pláne Tihamah je tropická, s teplotami dosahujúcimi až 54 stup. Vlhkosť vzduchu dosahuje 50 až 70 percent. Zrážky, ktoré spadnú väčšinou vo forme návalových prehánok prinesú v priemere 130 mm ročne. V Adene priemerná teplota dosahuje 25 stup., s najvyššími hodnotami v lete okolo 37 stupňov.
Horské oblasti obdržia v priemere 520 až 760 mm zrážok ročne, vrchy na západe 1000 až 1500. Hlavné mesto Sanaa okolo 300. Nie je nezvyčajné ak sa zrážky v severných oblastiach objavia len raz za päť rokov. Vlhkosť vo všeobecnosti klesá od západu na východ.
Lokalizačné predpoklady cestovného ruchu – prírodné:
Sokotra je najväčším ostrovom Jemenu, zároveň jedinečným miestom s nedotknutým ekosystémom. Na izolovanom ostrove žije množstvo endemitických rastlinných a živočíšnych druhov. Tyrkysová morská voda a biely piesok na plážach pôsobia ako lákadlo pre návštevníkov. Sokotra je často označovaná za jedno z naj mimozemsky pôsobiacich miest na našej planéte.
Bura je chránená krajinná oblasť v gubernii al-Hudaida. Park tvorí 2200 metrov vysoké pohorie pokryté pralesom pripomínajúcim africký dažďový les.
Ibb je považovaný za zelené srdce Jemenu. Nachádza sa v západnej vysočine. Ročne tu padne okolo 1200 mm zrážok.
Al-Chawchah je najhorúcejšie miesto Jemenu. Spolu s plážami na pobreží Červeného mora je vhodnou prímorskou destináciou. Letné teploty dosahujú extrémnych 50 stupňov.
Národný park Hauf. Nachádza sa v ňom jeden z mála zachovaných pôvodných lesov na Arabskom polostrove. Existencia lesa je podmienená monzúnovými dažďami, ktoré zasahujú ďalej Indiu. Nachádza sa na východe krajiny a pokračuje až do Ománu (Salalah).
Prírodné rezervácie, predpoklady rozvoja CR v Jemene
Odborníci a vládni predstavitelia Jemenu postupne upriamujú svoju pozornosť na ochranu a rozvoj prírodných rezervácií ako možného lákadla pre účastníkov cestovného ruchu. Jemen má predpoklady pre vznik viacerých destinácií ekoturizmu. Vďaka biodiverzite zaujíma popredné miesto na celom polostrove.
Abdul Džabbar Abdullah Said, tajomník ministerstva turizmu, vyzval autority zodpovedné za ochranu životného prostredia, aby zvyšovali ochranu chránených územi. Ich rozvoj by mal podľa jeho názoru zvýšiť príjmy z cestovného ruchu.
Said chce prilákať investorov a vybudovať pre cestovný ruch potrebnú infraštruktúru. Zároveň v duchu trvalo udržateľného rozvoja chce stanoviť limity na stavebný rozvoj a limity na počet návštevníkov, ktoré by pomohli ochrániť cenné územia pred ich znehodnotením.
Jemenská vláda identifikovala 9 takýchto významných prírodných zón, ktoré by mali byť prísne chránené a zároveň by mali význam pri rozvoji CR. Patria sem prírodná rezervácia Atmah, Bura v gubernii Hudeida, rezervácia Hawf v al-Mahre, päť mokradí v gubernii Aden a súostrovie Sokotra skladajúce sa zo štyroch hlavných ostrovov. Spmínané oblasti boli vytipované na základe štúdie vypracovanej v rámci Projektu prírodných rezervácií, realizovanom medzi rokmi 1995 a 2005 Najvyšším úradom pre ochranu životného prostredia v Jemene.
Rezervácia Atmah bola zvolená pre svoje pohoria s terasovitými políčkami, pasienkami, lesmi a údoliami. Bura je špecifická hustými lesmi s vysokou biodiverzitou. Žije v nich množstvo druhov vtáctva a plazov, avšak aj také zvieratá ako vlky a tigre.
Hauf je dôležitý najmä kvôli výskytu rastlinných druhov, ktorých tu rastie okolo 220. Lesy v Haufe sú domovom zvierat ako arabský tiger alebo hyena. Na pobreží a v mori sa vyskytujú žraloky, delfíny a žeriavy.
Revitalizácia prírodných rezervácií v Jemene by mala posunúť Jemen na prvé miesto v ekoturizme v regióne. Takto vyjadril snahy Jemenu Hussein Džunaid tajomník ministerstva životného prostredia. V krajine sa prejavujú snahy o vytvorenie samostatného oddelenia pre ochranu prírodných rezervácií, ktoré majú pre krajinu nie len ekonomický, ale aj enviromentálny význam.
Osobitnú pozíciu spomedzi chránených území má súostrovie Sokotra. Postupne sa stáva jednou z top atrakcií cestovného ruchu Jemenu.
Najväčším problémom rezervácií v Jemene je postupná degradácia životného prostredia a znečistenie. Ochrana týchto území sa preto stáva výzvou pre vládu. Nevyhnutnou je tvorba plánov a legislatívnych opatrení.
Prírodnými zdrojmi krajiny sú ropa, rybolov, soľ, mramor a úrodná pôda na západe.
Orná pôda tvorí menej ako 3% rozlohy krajiny.
Červeným morom a Adenským zálivom južne o Jemenu vedie jedna z najrušnejších námorných trás.
