Karez v Kurdistane (VIDEO)

V severnej časti Iraku sa nachádza územie zvané Kurdistan. V súčasnosti asi jediná oblasť Iraku otvorená pre zahraničných turistov. Nachádza sa tu v púšti ale niečo, čo je pred zrakmi cudzincov ukryté v zemi, no dáva to život vyprahnutej krajine. Celé komunity miestnych obyvateľov sú odkázané na systém starobylých podzemných kanálov na prívod vody. Pre dedinčanov je väčšinou poľnohospodárstvo jedinou možnosťou obživy.

Karez je ručne vybudovaný podzemný kanál, dlhý aj kilometre, ktorý systémom poprepájaných vertikálnych šácht zbiera povrchovú vodu a túto následne samospádom privádza k obydliam do dedín. Plne funkčný karez dokáže zabezpečiť produkciu 107 ton obilia na 71 hektároch, čo predstavuje prínos vo výške 58 000 dolárov.

Mnohé dediny sú priamo závislé na vode, ktoré tieto antické vodné kanály prinášajú. Stovky karezov ale padlo za obeť času. Rozpadli sa alebo upchali a odstavili tak celé dediny od prísunu vody. Obyvatelia opustili svoje domovy a vydali sa vodu hľadať inam.

Od roku 2007 sa UNESCO v spolupráci s irackou vládou a kurdskou regionálnou vládou podieľa na zdokumentovaní informácií o karezoch, v snahe zachrániť tieto technické pamiatky. Do roku 2009 sa podarilo identifikovať 683 karezov v severnom Iraku, z čoho len 113 ešte privádza aspoň nejakú vodu k obydliam. Od roku 2004 však vyschlo viac ako 70% fungujúcich karezov a to donútilo cez 300 000 Iračanov opustiť svoje domovy.

Práve problematiku karezov a závislosť miestneho obyvateľstva na vode, ktoré privádzajú, zobrazuje dokumentárny film Joshku Wessela Karez v Kurdistane. Autor filmu nasleduje prácu dr. Dala Lightfoota, ktorý skúmal medzi miestnymi dôsledky najväčšieho sucha za desaťročia postihujúceho Irak.

Mnohé dediny v minulosti zavlažovali polia a pestovali na vodu náročné plodiny, akými je napríklad ryža. Počas revolúcie a útokov museli však opustiť svoje obydlia. Za ich neprítomnosti karezy neboli čistené a postupne sa upchávali. Viaceré sa stali nefunkčnými a suchá za posledné roky zlikvidovali aj veľa z tých, čo ostali. Dnes stačí obyvateľom voda maximálne na pitie a sťažka ňou napoja dobytok.

Za pomoci sedem miliónového projektu sa vláda a UNESCO chcú pokúsiť o obnovu kanálového systému a navrátiť tak život do poľnohospodárskych oblastí Kurdistanu. Miestni obyvatelia sú na karezovom systéme závislí, no nedisponujú ani technológiou, ani prostriedkami, ktoré by im umožnili obnovu týchto kanálov.

Zdroj: Columbia university

Zaujímavé fotografie od Sebastiana Meyera nájdete na tejto stránke.

Film Karez in Kurdistan si môžete pozrieť aj online na Youtube.

Karez prvá časť.

Karez druhá časť.