Malá krajina umiestnená v Perzskom zálive sa pomaličky, ale isto zväčšuje na mape turizmu. Cez jeho pomyselné sito zatiaľ neprepadne toľko ľudí, koľko by si želali, no prejde pár rokov a Katar zažije svoj boom. Čierne zlato v podobe ropy, milí ľudia, či starobylá atmosféra Dohy miešajúca sa s tretím tisícročím, to všetko sú ťaháky, pre ktoré sa oplatí navštíviť tento kút sveta.
Maličký štátik víta svojich návštevníkov moderným a obrovským letiskom, Prvý kontakt s nepoznanou krajinou je teda luxusný ako sa patrí. Nie vždy bol Katar synonymom bohatstva, pretože zažil svoje ťažké časy. Dlhé roky patril osmanským Turkom, potom sa dostal pod ochranu Veľkej Británie, ktorá rozširovala sféry vplyvu v Perzskom zálive a až v roku 1971 získali vytúženú nezávislosť. Aj štátna vlajka, ktorá je cikcakovito rozdelená na dve časti má v sebe túto symboliku. Biela farba vyjadruje túžbu po slobode a mieri a farba gaštanová naopak preliatu krv všetkých tých, ktorý padli počas dlhej cesty k nej. Hlavné mesto Doha v ktorom žije cez 350 000 ľudí je rozdelené na dve fungujúce svety. Staré uličky Dohy dýchajú aj dnes zabudnutou atmosférou arabských miest. Kolorit však oživli modernejšie reštaurácie citlivo navrhnuté v tradičnej miestnej architektúre. Na konci ulice sa točí minaret veľkej mešity. Vraj sú na svete len tri podobné. Tu v Dohe, v irackej Samare a v egyptskej Káhire. Najkrajším miestom starej Dohy je azda trh souq Waqif. Obchodníci posedávajú pred svojimi malými obchodíkmi, popíjajú čierny čaj, kávu, zahryzujú si voňavé datle, oriešky a hlasno sa medzi sebou rozprávajú. Turistov je málo a len sem tam sa niekto pristaví. Čas tu beží úplne inak ako v uponáhľanej Európe. Miestni sú oblečení v dlhých, splývajúcich, bielych thobách so šatkou na hlave. Ženy sú naopak celé ponorené v čiernej abáji, z ktorých sa na svet pozerajú oči cez úzky pásik. Táto atmosféra pripomína starý Katar pred tým, ako objavili bohatstvo skrývajúce sa pod zemou, ktorou kráčajú. V prítmí sa miešajú orientálne koreniny, voňavé škoricové drievka, drahé látky z Indie, tradičné oblečenie, voňavky s nádychom exotiky alebo ďatle z neďalekého Ománu. Je radosť sa tu len tak túlať. Za dverami starého domu sa skrýva miesto, kde majú svoj domov sokoliari. Toto arabské umenie patrí k odvekým tradíciám celej oblasti. Vedľa seba stojí niekoľko výstavných sokolov. Majú cez hlavy akési čiapočky, aby nelietali sem a tam a kľudne stále na svojom mieste. Sokoliar ma prekvapil keď vysvetľuje, že na základne vycvičenie týchto krásnych operencov stačí necelý týždeň. Hrdo stoja a čakajú kým ich opäť povolajú na lov. Počas obeda sa na griloch pečú ryby, kebaby a reštaurácie sa pomaličky začínajú zapĺňať. Dym z vodnej fajky presycuje vzduch a dotvára tento dokonalý moment.
Centrum starej Dohy dnes zdobia kaviarne či malé podniky
V uličkách miestneho souku stojí čas
Hnedo-biela vlajka Kataru nesmie v uliciach chýbať
Malý kamenný minaret v centre mesta
Miestni mladíci na prechádzke
Portrét z ulíc Dohy
Muži nosia najčastejšie tradičné oblečenie
Na návšteve u sokoliarov
Katar dlho profitoval z lovu perál. Okolité more ich bolo doslova preplnené, avšak nič netrvá večne a obchod s drahými perlami v 30.rokoch upadol. Nezabudli na ne a pri mori stojí model veľkej perly, ktorá je symbolom hlavného mesta, ako aj celej krajiny. Ešte ambicióznejší projekt stavajú architekti v novej časti Dohy. Onedlho tu má vyrásť perlový ostrov po vzore dubajských paliem. Dlho hľadím na dokonalý projekt v zmenšenej mierke a nedokážem pochopiť čo všetko ľudia nevymyslia. Bude plný luxusných hotelov, apartmánov, domčekov a dokonca jedna štvrť sa až nápadne podobá na romantické Benátky. Nová, moderná časť Dohy sa stále stavia. Žeriavy, robotníci z Pakistanu, Indie či krajín juhovýchodnej Ázie pracujú od rána do noci, aby zmenili tvár modernej Dohy. Ani si netrúfam predstaviť ako bude vyzerať o desať rokov, pätnásť rokov. Výškové budovy sa už teraz obrazne povedané snažia dotknúť nebies. Z prístavu plného starých drevených lodiek je na celú túto krásu panoramatický pohľad. Vysoké budovy vyrastajú na druhom brehu a najmä večer, keď sa schová slnko a rozsvieti mesiac to musí byť krásny pohľad. Ulicami sa preháňajú veľké, drahé autá a aj domy pôsobia elegantnejšie ako v starej časti. Práve tieto časti obývajú miestni obyvatelia Kataru. Ako aj ich susedia z Emirátov či Ománu aj oni si vďaka rozprávkovému bohatstvu krajiny môžu užívať mnoho výhod. Bezplatná zdravotná starostlivosť, žiadne alebo minimálne dane, vysoké zárobky, to je len minimum z toho čo sa dá spomenúť. Priamo v centre sídli aj televízia Al-Jazeera, ktorá sa preslávila len pred niekoľkými rokmi na celom svete. Človek by neveril, že sídlia v malej asi 2-poschodovej budove odkiaľ každý deň vysielajú. Katar sa dostal do povedomia turistov nedávno, po veľkých Ázijských hrách ktoré sa tu konali v roku 2006. Posilnení dobrým výsledkom sa tu v roku 2011 budú konať Pan-arabské hry a už dnes hlásajú bilboardy kandidatúru na olympijské hry v roku 2020.
Perla. Symbol malej, no bohatej krajiny v Perzskom zálive
Panoráma modernej Dohy
Keď sa minulosť stretne s budúcnosťou
Špirálovitá mešita v starej Dohe
Starobylý trh Waqif
Príjemné centrum starej Dohy
K nezabudnuteľným zážitkom pri návšteve Katara patrí aj výlet do blízkej púšte, ktorá pohlcuje krajinu. Až keď sa človek ocitne mimo Dohy vidí ako krajina skutočne vyzerá. Rovina popretkávané nevysokými kopčekmi pozvoľna prechádzajúce do piesočných dún. Šoféri pred vstupom do púšte vypustia polovicu vzduchu zo svojich pneumatík a vyrážame! Duny neduny, džíp sa dostáva až na ich vrchol, prechádzame hrebeňom a ostro stočí volantom doľava. Auto sa kĺže po piesku, už už to vyzerá že sa prevráti, no v tom sa opäť stáča na vrchol zlatého piesku. Adrenalín sa príjemne rozlieva telom a zážitok umocňuje zapadajúce slnko strácajúce sa v prachu púšte. Zaujímavým miestom je jazero Khor al-Adaid ležiace priamo v púšti. More je na dohľad a tak aj jazero drží v sebe slanú vodu. Ešte kúsok južnejšie a stojím neďaleko hraníc Saudskej Arábie. Je tu krásne. Vysoké duny bežia po horizonte a na druhej strane sa morské vlnky rozbíjajú o pobrežie. Takúto scenériu si človek okrem Katara môže vychutnať už len v Namíbii. Aj keď Katar nieje destináciou číslo 1, o pár rokov sa to zmení, pretože týchto 11 tisíc km2 má v sebe mnoho ťahákov.
Jazero Khor al-Adaid v púšti. Saudská Arábia je tak blízko!
Slnko pomaly zapadá do zlatého piesku
