Azda každá jedna krajina na svete v sebe ukrýva svoje posvätné miesta. Niektoré ich majú toľko, že ich nedokážu vymenovať ani domáci obyvatelia. Ak sa spýtate Turkov, ktoré je najposvätnejšie miesto u nich doma, odpoveď je väčšinou rovnaká. Konya. Notoricky známy tyrkysový minaret sa dvíha nad hrobkou tajomného Mevlanu a každým rokom sem prúdi viac a viac pútnikov zo všetkých kútov krajiny. Ľudia veria, že návšteva dervišov a hrobky svätca im prinesie šťastie a pokojný život.
Konzervatívne mesto plné farieb
V niektorých miestach sa turista pomaly dostáva od menších, menej významných pamiatok až k tým najkrajším, ale tu v Konyii je to celé naopak. Areál v srdci starého mesta, do ktorého sa každú chvíľku vlievajú návštevníci je tak príťažlivý, že stiahne každého akonáhle sa v meste ocitne. Múzeum Mevlanu ako areál niekoľkých pôsobivých stavieb prezývajú patrí spoločne so Sanliurfou na východe krajiny k najposvätnejším miestam celého Turecka. Nielen on, ale celé mesto bolo kedysi hrdé, pretože ho ľudia poznali ako „Citadelu islamu“ a svoj konzervatívny ráz si zachovalo až do dnešných dní. Snáď nikde inde v Turecku človek nestretne toľko zahalených dievčat či žien ako práve tu. Ich šatky nie sú šedivé, jednotvárne ako by si niekto mohol predstaviť, ale ženy si ich vyberajú farebné. Akoby skôr platilo pravidlo, že čím farebnejšia a krikľavejšia šatka sa na trhu objaví, tým skôr sa predá. A tak sa pod minaretmi mešít miešajú pestré farby. Aj muži sa obliekajú konzervatívnejšie ako inde a niektorí nosia tradičné voľné nohavice, košele, vesty a starší aj pokrývku hlavy. Prísť sem v krátkych nohaviciach či sukni je nevhodné, no aj tak to mnohí západní turisti nerešpektujú. Tyrkysový minaret vyrastá nad komplexom a jeho výzor a netradičná farba ho preslávila natoľko, že sa rázom stal symbolom celého mesta a dokonca patrí k najfotografovanejším pamiatkam Turecka. Po vstupe do areálu sa rozprestiera záhrada plná ruží. Turci tieto nádherné kvety milujú a všade, kde sú pochovaní významní ľudia, panovníci či svätci nasadia červené a ružovkasté ruže. V tieni stromov odpočívajú skupinky pútnikov, nielen domácich, ale podľa výzoru tváre aj moslimovia z Indonézie a Iránu. Z dreveného stánku sa ozýva hudba opakujúca sa ako mantra poletujúca vzduchom a napĺňa záhradu mystickými súfijskými piesňami.
Areál s posvätnou mešitou
Fontána v strede areálu, ktorý kedysi obývali dervišovia
Dedko v parku pripomína mystického derviša
V domove tajomných dervišov
Kamenné nádvorie sa rozutekalo do všetkých smerov a v jeho strede stojí veľká fontána. Areál je zvláštnym architektonickým počinom, pretože sa v ňom križuje múzeum, mešita a dokonca aj hrobka. Nad kupolou, ktorá stráži hrobku sa z jednej strany dvíha spomínaný tyrkysový minaret a zo strany druhej, klasický štíhly minaret zo zašpicatenou strieškou. Málokoho by dnes napadlo, že kedysi na tomto mieste žili tajomní derviši. Derviši patrili k náboženskej sekte, kde sa miešal islam s mystickým učením. Toto mystické učenie sa volá súfizmus a Konya je jeho hlavným centrom v krajine. Tu rozvíjali svoje učenie a v malých miestnostiach po stranách prežívali svoje životy. Živých dervišov vystriedali figuríny oblečené v dobovom odeve. Každá z nich, rovnako aj členovia tajomného rádu má svoju funkciu a tak sedí v jednej miestnosti pisár za ťažkým dreveným stolom, inde zase hudobníci v čiernych hábitoch s vysokými čiapkami na hlavách udierajú do bubnov a v poslednej miestnosti skupinky dervišov v snehobielych róbach tancujú. Dnes mnohí poznajú dervišov práve vďaka ich vírivému tancu. Za rytmu hudby sa točia okolo vlastnej osi, pričom každý jeden pohyb, aj ten najmenší má svoj presný význam a musí byť spravený v danom momente. Svojim tancom sa dostávajú do extázy, pri ktorej dokážu splynúť s Bohom. Derviš sa tomuto umeniu musí učiť niekoľko rokov, aby zvládol nesmierne ťažký tanec. Práve takéto tajomstvá súfijskeho učenia vždy ľudí priťahovali. Figuríny sú tak živé, že by človek čakal kedy na neho žmurknú. Konya je špecifická aj v tom, že na malom priestore ponúka veľké množstvo prekvapení dotvorených nádhernými stavbami.
Minaret týčiaci sa nad hrobkou Mevlanu
Dievčatá sa tu obliekajú konzervatívnejšie, no stále vkusne
Tyrkysový minaret sa stal symbolom celého mesta
Detail nádherného minaretu nad hrobkou
Na mieste, kde Mevlana stále žije
Fontána pripomínajúca altánok je plná ligotavých mincí, ktoré sem hádžu ľudia pre šťastie. Pred vstupom do hrobky sa tvorí maličká rada, ale rýchlo zmizne v tmavých útrobách svätyne. Kto chce vstúpiť dnu, musí sa vyzuť a nechať sa unášať mäkkým kobercom, ktorý ho dovedie k najposvätnejšiemu miestu. Hrobka Mevlanu je presne to miesto, kde človek okolo seba cíti zvláštnu, neopísateľnú atmosféru a naplno sa jej oddáva. Po pravej strane sa objaví niekoľko menších sarkofágov, ale všetka pozornosť pochopiteľne ide k tomu najväčšiemu. Pod nádherne zdobenou kupolou, ktorej výzdoba sa rozlieva aj po okolitých stenách spočíva sarkofág významného muža. Svet po ktorom v 13.storočí kráčal ho poznal pod meno Džalaludín Rúmi, ale viac sa uchytilo jeho ďalšie meno Mevlana (Náš Pán). Narodil sa v roku 1207 v afgánskom meste Balch známom svojou starovekou históriou. Na pozvanie sultána Keykubada sa s celou rodinou rozhodli zakotviť v strednej Anatólii v meste Konya. Sultán im daroval svoju záhradu ruží, kde dnes stojí múzeum aj samotná hrobka. Až tu sa Mevlana spoznal s tajomným dervišom, ktorý ho naučil veľa o mystických učeniach a ovplyvnil jeho život. Jeho zbytok strávil meditáciami, písaním veršov, učením o tolerancii, dobročinnosti a zanechal po sebe dielo Mesnevi s viac než 25 000 veršami. Keď v decembri roku 1274 Mevlana posledný krát vydýchol, svet stratil človeka akého nie je ľahké nahradiť. Odvtedy sa sem každý rok zbiehajú tisíce pútnikov, aby oslávili jeho život a to čo po sebe zanechal. Svätyňa je tak fascinujúca, že neviem kam sa skôr pozrieť. Je tu toľko podnetov, ktoré pútajú pozornosť od trblietajúcich sa mozaík, lámp, arabskej kaligrafie podfarbenej zlatom až po obrovský turban spočívajúci na Mevlanovom sarkofágu. Aké krásne by bolo stratiť sa tu a stráviť noc pod farebnou klenbou pri počúvaní čí čítaní jeho veršov.
Figuríny dervišov hrajú mystickú hudbu
Hrobka Mevlanu
Pohľad na posvätný areál z diaľky
Mevlanov areál je plný vežičiek
Svet zvaný bazár
Konya nie je len Mevlana, ale aj veľmi príjemné mesto, kde sa skĺbi nové moderné Turecko s jeho starým, zabudnutým nádychom. Kedysi mala Konya pomerne silnú kresťanskú tradíciu a na svojich cestách sa tu zastavil sv.Pavol aj Barnabáš a taktiež sa tu mala narodiť sv.Tekla. Vtedy by sme dnešný názov mesta márne hľadali, pretože sa Konya volala Iconium. Kresťanstvo sa z ulíc mesta takmer vytratilo a islam v ňom zapustil korene tak silné, že s nimi už nikto nepohne. Seldžuckí Turci dali mestu krídla a to začalo prosperovať ako obchodné centrum. Pozostatky z týchto radostných čias sa zachovali dodnes. Len pár stoviek metrov od múzea, za pôsobivou mešitou sa nachádza štvrť plná úzkych bazárových uličiek a predavačov. Uličky sú kryté tak, aby ich nerozpálilo anatólske slnko a ľudia tu mohli v príjemnom prostredí stráviť hoci aj celý deň. Mladí chlapci šikovne balansujú medzi okoloidúcimi, pričom majú v ruke bronzovú tácku plnú tepaných vzorov na ktorých majú položené malé, tulipánovité poháriky čierneho čaju. Akonáhle sa ponoria do niektorej z ulíc, predavači ich zavolajú k sebe a do pár minút je tácka prázdna. Na tureckom bazáre sa zdá, že bez čaju sa ani lístok nepohne. Bazár je rozdelený do niekoľkých sektorov, pričom len domáci vedia kam majú ísť, ak niečo hľadajú. Pre človeka prichádzajúceho po prvý krát do Konye je to len labyrint v ktorom sa síce ťažko orientuje, ale o to krajšie sa tu len tak poflakuje. Muži ručne vyrábajú kanvičky, poháre, tácky či iné zaujímavé veci, z bočnej uličky rozvoniava čerstvý syr naložený vo veľkých kadiach a za rohom začína ženský raj plný oblečenia a iných módnych doplnkov. Ženy v šatkách si očami premeriavajú každý kus látky, prikladajú si ich k sebe, k svojim deťom a postupne sa im plnia tašky. Stačí si len sadnúť na obrubník a sledovať ľudské mravenisko. Jeden z obchodníkov nás spozoroval ako sedíme, tak nás prišiel pozdraviť a pohostiť sladkými ringlotami. Veľké zastúpenie tu majú cukrárne a obchodíky so sladkosťami. Všade majú to isté, ale obchodníkom to zjavne neprekáža. Vedia, že skôr či neskôr svoj tovar predajú, tak načo sa nad tým vzrušovať? Veď koniec koncov Turci sladkosti milujú. Sem tam sa objaví obchod s kobercami. Tie miestne majú vo svete významné meno, pretože počas renesancie boli nesmierne obľúbené v Európe.
Mešita pri bazáre má netradičné minarety
Odpočinok v parku
Tu začína bazár
Chlapec prišiel nabrať vodu
Na Aladdinovom vŕšku
Zo starého sveta bazáru sa vrátime do modernejších štvrtí. Tu nič nenasvedčuje tomu, že by sme kráčali jedným z najposvätnejších miest krajiny. Mladí ľudia majú na sebe európsku módu a dokonca sa objavuje viacero dievčat bez šatky na hlave. Starší majú predsa len v sebe svoje tradície zakorenené hlbšie, tak sú oblečení konzervatívnejšie. Cesty pretínajú žlté taxíky, mikrobusy, autobusy, motorky a ešte aj osobné autá. Chaos je všade kam sa človek pozrie, ale bez neho by to nebolo ono. Niekoľko nových mešít dotvára panorámu mesta, avšak najvýraznejšie zo všetkého ju tvorí vŕšok Aladdin Teppesi. Stojí tu len tak v centre mesta bez pohnutia už tisíce rokov. Autá ho obchádzajú a ľudia vyhľadávajú. Na jeho vrchole stojí významná mešita Alaediin postavená na prelome 12. a 13.storočia. Z diaľky pripomína svojim pyramídovým tvarom arménsky kostolík, ale pravda je taká, že ju postavil staviteľ zo sýrskeho Damasku podľa arabského vzoru. Ani s tým kostolom netriafame však úplne vedľa, pretože ešte dávno predtým ako sa sultán rozhodol pre stavbu, stála na vrchole kresťanská bazilika. Význam mešity dokresľuje fakt, že sa stala miestom posledného odpočinku 8 sultánov. Vonku pred vstupom sedia na kamennom múriku dvaja dedkovia s dlhými šedivými bradami. Potichu si čítajú Korán a len raz za čas odlepia oči od stránok a pozrú čo sa deje naokolo. Sedíme vedľa nich, keď sa nám jeden prihovorí. O pár chvíľ mizne v mešite a donesie nám Korán na pamiatku. „To je darček“ podáva nám knižky s úsmevom na perách. Prejdeme sa vo vnútri po koberci a zaujme tu takpovediac iránsky mihráb, teda výklenok smerujúci na Mekku. Je pravda, že mnohí prichádzajú na vrchol starovekej Citadely kvôli Aladdinovej mešite, ale mnohí mladí dávajú prednosť čajovniam, ktoré tu za posledné roky vyrástli. Tu v záhrade, sediac na mäkkých poduškách pri pohárikoch čierneho čaju sa spomienky na tureckú Konyu uložia naveky v hlave.
Bazárovými uličkami
Oddelenie odevov na miestnom bazáre
Mešita v centre nového mesta
